F. K. Kamilova


Turizmda bir necha mezon bo‘yicha segmentlash



Download 3,17 Mb.
Pdf ko'rish
bet42/77
Sana22.06.2022
Hajmi3,17 Mb.
#693399
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   77
Bog'liq
Xalqaro turizm bozori. Kamiloiva F.K

8.2. Turizmda bir necha mezon bo‘yicha segmentlash
J a h o n turistik tashkilotining ekspertlari ikki belgi (d a ro m a d darajasi 
va m a 'l u m o t darajasi) a so sid a tu ris tik b o z o r n in g s e g m e n tin i 4 ga 
ajratadilar:
B irinchi segm entga o ‘rta c h a yoki k am d a r o m a d g a ega b o 'lg a n in 
s o n la r kiradi. U la rn in g s a y o h a td a n asosiy m aqsadlari deng izd a (lain 
olish b o ‘lib, b u n d a d a m olish jo y in in g tanlanishi asosan narxlar darajasi 
bilan belgilanadi. Turistik b o zo rn in g bu segmenti u c h u n taassurotlam ing 
tezlik bilan o ‘zgarishi xos em as. U larni a ksincha , o '/ la r i g a yaqm v.i
87


tan ish odatlarin in g o'zgartirilishini talab e tm aydigan m uhit jalb etadi. 
Bu h a m joylashuv (bu turistlar o ‘z uylarida k o ‘nikkan b a rc h a qulaylik- 
l a r n i t a ’m i n l a b b c r i s h k e r a k ) , h a m u m u m b a s h a r i y t a o m l a r g a
y o 'n a ltirilg a n ovqatlanish jih atla rig a taalluqli b o 'ladi. T u ristla rn in g
b u n d a y toifasi katta m ablag'larga ega b o 'lm a y d i, x iz m a tla r narxiga 
nisbatan egiluvchan (sezgir) boMadilar va shu v a qtning o 'z id a sifatga 
nisbatan ta la b c h a n bo'ladilar.
Asosiy tam oyil — o ‘z pullari hisobiga h a m m a narsaga t o ‘liq ega 
bo'lish (erishish).
Y uqori darajaga ega b o 'lm a g a n m e h m o n x o n a la r g a joylashib, turli 
xildagi ko'ngil och ish , tungi klublar, barlar, diskotekalarga katta qizi- 
qish bildiradilar.
O 'r g a n i s h ( a n g l a s h ) m a q s a d i s a y o h a t l a r i n i n g a s o s iy m o t i v i
bo'lm asligiga q aram ay , ular baribir turli sayohatlar bilan qiziqishlari 
m u m k in k i, u lar sayohat t o ‘g ‘risida do'stlari, q arindoshlari va ta n is h - 
lariga aytib b erish c h o g 'i d a s a y o h a tla rin i y a n a d a o b r o 'I i r o q qilib 
k o ‘rsatadilar.
S uvenirlar b u n d a y turistlar u c h u n am alga oshirilgan s ay o h a tn in g
m oddiy isboti b o 'lib xizm at qiladi, shun in g u c h u n h a r b i r t u r i s t albatta 
o ‘zi bilan q a n d a y d ir q im m a t b o 'l m a g a n suvenirni olib ketishga h arak at 
qiladi.
X alqaro turistik alm ash in u v d a turistik b o zo rn in g b u n d a y segm enti 
turistik y o n d a sh u v n in g asosiy o m m a s in i tashkil etuvchi en g k o ‘p sonli 
b o ‘ladi, b u yaqin masofalar, asosan en g yaqin d e n g izg a ch a b o 'lg a n
sayohatdir.
T u ristik b o z o r n in g ikkinchi segm entiga, o 'r t a c h a d a n y u q o riro q
d arajada d a r o m a d oluvchi shaxslar kiradi.
K o 'p in c h a b u n d a y turistlar oliy m a ’lum otga, b a ’zan o ‘rta m axsus 
m a ’lu m o tg a ega boMadilar. U la r u c h u n sa y oha tla rning asosiy motivi 
o ‘rganish (anglash)ga b o ‘lgan qiziqish bilan qorishib ketgan d a m olish- 
dir, b u n d a d a m olish joyini tan lash d a o ‘rganish (anglash)ga b o ‘lgan 
qiziqish u stu n ro q turadi.
Qayd etib o'tilganidek, sayohatlarining bosh motivi d a m olish; biroq, 
bu sport bilan sh u g 'u llan ish , sayohatlarni am alga oshirish, te a t r va 
konsertlarga ta s h rif buyurish im koniyatini beruvchi faol d a m olishdir.
Agar birinchi toifa «eng yaqin dengizgacha» sayohat qiladigan bo'lsa, 
b o z o r n in g bu se g m e n tig a esa t a s h r i f b u y u rila d ig a n m a m l a k a t n i n g
m adan iy a ti va u rf-odatlariga qiziqish bildiruvchi ( n a m o y o n etuvchi),


uzoq m asofalarga s ayoha t uyushtirishni xush k o 'ru v c h i kislnlai 
limn
sub b o l a d i l a r .
Bu tu ristla rd a o ‘rganish (anglash) motivi u stun turg an i u chim ulai 
o ‘zlarini qiziq tirad ig an h u d u d g a t a s h rif buyurish d a v o m id a m a / k m
hududga tash rif b u yurishning b o s h q a chorasi boMmasa, u q a d a r shinam
likning b o ‘lmasligiga h a m k o 'n ik ish la ri m um kin.
Biroq bu hoi m a z k u r s eg m en t turistlarining joylashuv va ovqatlanish 
sifatiga ta la b c h a n em aslik larin i anglatm aydi.
U c h in c h i s e g m e n tn i y u qori darajadagi d a ro m a d li in so n la r tashkil 
etadi. Asosan oliy m a ’lu m o tg a ega b o ‘lgan h olda u lar taassu ro tla rin in g
o ‘zgartirilishiga intilgan h o ld a o ‘rganish (anglash) s ayohatlari bilan 
qiziqadilar.
Bu yerga ikki yosh toifalari: o ‘rta yasharlilar va « u c h in c h i yosli - 
guruhi egalari m an su b d irlar (asosiy o m m a n i tashkil etadi). A gar « u c h in ­
chi yosh» guruhi egalari g u ru h la rta rk ib i bilan sayohat qiladigan boMsalar, 
o ‘rta yoshlilar yakka tartib d ag i yoki do'stlari va t a n is h la rid a n tashkil 
t o p g a n kichik g u ru h la rd a g i sayohatlarni afzal k o ‘radilar.
U sh b u s eg m en t u c h u n 2 —3 haftali d av o m e ta d ig a n u zo q sayo- 
h a tla r m a ’qul. T u ristla r su v e n irla r bilan qiziqadilar. C h u n o n c h i , bular 
insonlarning ekzotik sayoha tni am alga oshirganliklaridan dalolat beruv- 
chi q im m a t m a h s u lo tla r (ashyolar) bo'lishi h a m m u m k in .
T o ‘rtinchi s e g m e n tn i oliy m a ’lum otga ega b o 'lg a n , ta b ia t, o'zga 
xalqning m a d a n iy a t, h ay o t tarzi, urf-odatlarini o ‘rganishga qiziqish 
bildiradigan in s o n la rd a n tashkil topadi. U n i turli yosh toifalari va turli 
darajadagi d a ro m a d la rg a ega b o 'lg a n , y a ’ni sayohatga k atta m ab lag 'la r, 
k o 'p i n c h a j a m g ‘a rm a la ri h iso b id an sarflashga tay y o r b o 'lg a n kishilar 
tashkil etadi.
S a y o h atlarn in g a n iq m iq d o ri tu rlich a b o 'lishi m u m k in . Turistlarni 
birlashtiruvchi asosiy m a q s a d shaxsiy tajribaga intilishdir. A gar sayo- 
h a tn in g m aqsadi b o sh q a x alqlarning hayot tarzi bilan ta nishish bo'lsa, 
tu ristla r m ahalliy aho li ora sid a yashab, ularning ta o m la rin i yeyishadi, 
b a ’zan, m ahalliy fuq a ro larg a , folklorga (xalq og'zaki ijodiyotiga) katta 
qiziqish bildiradilar.
Turistik b o z o r n in g b u segm enti unch a lik k atta em as, biro q u к с 
yingi yillarda jad al s u r ’a tla r d a o ‘sdi va o'sishga intiluvchilikka ega.
M a rk e tin g m a q s a d la rin i belgilashda re k la m a ta d b irla r in i o 'l k a /is li 
u c h u n m o tiv lar, i s t e 'm o lc h i xarajatlari ta rk ib id a tu r i z m n i n g alian u
yat darajasi, tu ris tn in g tu ristik m a rk a z d a o 'z in i tutisli s t e r e o li p la n


k a b i b e l g i l a r k o m b i n a t s i y a s i d a n f o y d a l a n i l g a n s e g m e n t l a s h
q o 'l l a n i l a d i . M iso l t a r i q a s i d a g ‘a r b iy g e r m a n i y a l i k t a d q i q o t c h i
G . G a n n i n g tasnifi keltiriladiki, u n d a tu ris tla rn in g olti turi: S, F, 
W —1, W —2, A , В ( h a r bir g u ru h o ‘zi n o m la n is h in in g b irin c h i harfi 
b o 'y i c h a belgilangan) ajratiladi:
— S (n e m isc h a S onne, S an d , See — «Quyosh, qum li plyaj, d e n - 
giz») kurortlarda passiv d a m olishni, xotirjamlikni afzal k o'ruvchi sayo- 
hatchi; d a m olish ja ra y o n id a h a r q a n d a y s h o v q in -su ro n la rd a n q o c h a - 
di, biroq yoqimli shaxslar bilan aloqa qilishni olqishlaydi.
— F (n e m i s c h a f e r n e r - u n d flirto rie n tie rte r, E r le b n i s u r l a u b e r — 
«uzoq m asofalarga sayoha t qilish va sa rguzashtlarni afzal k o ‘ruvchi 
s a y o h a t c h i ) — u z o q m a s o f a la r g a s a y o h a t q i l is h n i , t a a s s u r o t va 
sarg u zash tlarn in g tez a lm a s h in ib turish in i afzal k o ‘ruvchi turist, u 
o ‘z t a ’tilini faqat b i r o r - b ir h odisa yu z b e r a y o tg a n j o y d a o ‘tk aza d i, 
c h u n k i oila davrasi yoki yakka ta rtib bilan plyajda q u yosh nurlari 
ostida to b lan ib yotish; b u n d a y tu ris tn in g kredosi — j a m o a , lazzat, 
taassu ro tla r a lm ashinishi.
— W —1 (n e m isc h a W a ld - u n d w a n d e ro rie n tie r — « o 'r m o n d a sayr 
qilish va s ayohatlar ishqibozi») — faol d a m olish, piyoda sayrlar va 
boshqalarni afzal k o'ruvchi sayohatchi. U n in g kredosi — o b -h a v o d a n
q a t’i nazar toza havodagi jism oniy faollik, d a m olish jara yonida o ‘zining 
jismoniy holatini yaxshilab olishga harakat qiladi, lekin sport bilan 
professional darajada shug4illanm aydi.
— W —2 ishqibozdan k o 'ra ko 'p ro q sporsm en, uzoq muddatli, kuchli, 
hattoki, ekstrem al darajadagi zo'riqishlarga bardosh beradi. T u r va 
turistik m arkazni tan lash d a «xobbi» bilan shug'ullanish im k o n iy a tla ri- 
ning borligi eng m u h im m ezo n b o 'la d i, «landshaft, m a d an iy a t, tarix» 
kabi tanlash m ezonlari ikkinchi darajali (m asalan, ashaddiy alpinist, 
havaskor u chuvc hi va boshqalar)dir.
— A (n e m isc h a A be n te u re — «sarguzasht») — sarguzashtlar ish­
qibozi. Bu turdagi turistning sayohat m aqsadini tanlashi tavakkal (xavf- 
xatar), yangi hissiyotlar, o ‘z kuchini k u tilm aga n vaziyatlarda sinab 
ko'rish belgilab beradi.
— В (n e m isc h a «B ild u n g -u n d B esiehtigung — «o'rganish va jo zi- 
badorliklar bilan tanishish) q iz iquvcha n turistlar. U sh b u g u ru h q u - 
yidagi kichik guruhlarga bo'linadi:
a) 
«ekspertlar» o 'z la ri t o m o n i d a n t a s h r i f etilgan jo z ib a d o rlik n i 
yig'uvchilar;
90


b) 
«m utaxassislar», o ‘zlarin in g m a d a n iy a t, tarix, s a n 'a t va slui kabi 
maxsus sohalardagi bilim larini g u ruhlashtiruvchilar.
S e g m e n tla s h n i am a lg a osh iray o tib , turistik firm alar, m ijozlarining 
u yoki bu belgilariga k o 'r a u m u m la s h tirib g u ru h la rin i aniqlab olishadi. 
H a r b ir b o z o r seg m en tig a o 'z ig a xos turistik m ahsulot tak lif etilishi 
lozim. B u nday y o n d a sh u v n afaq at mavjud talabni q o n dirish, balki uni 
shakllantirish im k o n in i h a m beradi.
Turli segm entlash belgilari (o'zgaruvchilari) asosida shakllantirilgan 
b o z o r seg m en tlari, u lar u c h u n en g m o s keluvchi turistik korxonalarni 
aniqlash u c h u n o 'r g a n i b chiqilishi lozim. S egm entlash m u d d a tid a n
s o ‘ng m aqsadli b o zo rn i ta n la sh bosqichi keladi.

Download 3,17 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   77




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish