DizertačNÁ práca súdna reforma alexandra II

20Napr. POLJANSKIJ, Nikolaj Nikolaevič. Carskie voennye sudy v borbe s revoljuciej 1905 – 1907 gg. Moskva: Izdateľstvo Moskovskogo universiteta, 1958.

21VILENSKIJ, Boris Veniaminovič. Podgotovka sudebnoj reformy 20. nojabrja 1864 goda v Rossii. Saratov: Izdateľstvo Saratovskogo universiteta, 1963.

22VILENSKIJ, Boris Veniaminovič. Sudebnaja reforma i konrareforma v Rossii. Saratov: Saratov: Privoložskoe knižnoe izdateľstvo, 1969.

23VILENSKIJ, Boris Veniamovič, Rosijskoe zakonodateľstvo X-XX vekov: Teksty i kommentarii: v 9-ti tomach. Tom 8. Sudebnaja reforma. Moskva: Juridičeskaja literatura, 1991.

24TROICKIJ, Nikolaj Alekseevič. Carskie sudy protiv revoljucionnoj Rossii: Političeskie processy 1871 – 1880 gg. Saratov: Izdateľstvo Saratovskogo universiteta, 1976., Bezumstvo chrabrych: Russkie revoljucionery i karateľnaja politika carizma 1866 – 1882 gg. Moskva: Mysľ, 1978., Carizm pod sudom progressivnoj občestvennosti. 1886 – 1895 gg. Moskva: Mysľ, 1979., “Narodnaja volja” pered carskim sudom. 1880 – 1894. Saratov: Izdateľstvo Satatovskogo universiteta, 1983.

25ORŽECHOVSKIJ, Igor Vaclavovič. Iz istorii vnutrennej politiky samoderžavia v 60 – 70 – ch godach XIX veka. Lekcii po speckursu. Gorkij: Izdateľstvo GGU, 1974., Samoderžavie protiv revoljucionnoj Rossii: 1826 – 1880 gg. Moskva: Mysľ, 1982.

26ZAJONČIKOVSKIJ, Pjotr Andreevič. Krizis samoderžavija na rubeže 1870 -1880 -ch godov. Moskva: MGU, 1964., Rossijskoe samoderžavie v konce XIX stoletija (političeskaja reakcija 80-ch – načala 90 – ch godov). Moskva: Mysľ,1970., Praviteľstvennyj apparat samoderžavnoj Rosii v XIX. veke. Moskva: Mysľ, 1978.

27ČERKASOVA, Natalija Valentinovna. K istorii russkoj advokatury. Istoričesko – pravovye issledovanija: problemy i perspektivy. Moskva: Izdateľstvo AN SSSR, 1982.

28KAZANCEV,Sergej Michajlovič. Prokurorskij nazdor za organami doznanija I sledstvija po političeskim delav v Rossii vo vtoroj polovine XIX veka. Voronež: Izdateľstvo VGU, 1987, Roľ prokurora v graždanskom processe dorevoljucionnoj Rossii. Voronež: Izdateľstvo VGU, 1988.

29Napr. zborník Sud prisjažich v Rossii: Gromkie ugolovnye processy 1864 – 1917 gg. Leningrad: Lenizdat, 1991.

30КOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija). Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989.

31NEMYTINA, Marina Viktorovna. Sud v Rossii: vtoraja polovina XIX – načalo XX vv. Moskva: Ajademija upravlenija MVD Rossii, 1999.

32POPOVA, Anna Dmitrievna. Realizacija sudebnoj reformy 1864 goda (Po materialam okruga Moskovskoj sudebnoj palaty): 1864 – 1881 gg. Moskva: MGU, 1999, Pravda i milosť da carstvuet v sudach (iz istorii realizacii sudebnoj reformy 1864 g). Rjazaň: Poverennyj, 2005, Sudebnye reformy kak mechanizm formirovanijs graždanskogo obščestva v Rossii (na materialach sudebnoj reformy vtoroj poloviny XIX veka i rubeža XX -XXI vekov). Moskva: MGU, 2012.

33Napr. KUZMENKO, Oksana Viktorovna. Osobennosti susčestvovanija sudebnoj reformy 1864 goda na juge Rossii i ee istoriko – pravovoj opyt. Rostov na Donu, 2005, Disseratacija kandidata juridičeskich nauk, Rostovskij juridičeskij institut Ministerstva vnutrennich del rossijskoj federecii. КOVAĽ, Sergej Petrovič. Osobennosti provedenija sudebnoj reformy 1864 g. v Centralnoj Rossii: Na primere Vladimirskoj I Jaroslavskoj gubernii. Ivanovo, 2006, Disseratacija kandidata juridičeskich nauk, Ivanovskij gosudarstvennyj universitet, Juridičeskij fakuľtet.

SOTNIKOV, Andrej Aleksandrovič. Osobennosti provedenija sudebnoj reformy 1864 g.na territorijach Severnogo Kavkaza. Moskva, 2009, Disseratacija kandidata juridičeskich nauk, Moskovskij gosudarstvennyj universitet. Juridičeskij fakuľtet.

GIBADATOV, Ural Iščdavletovič. Osobennosti provedenija sudebnoj reformy 1864 g.v Baškirii: Istoriko – pravovoe issledovanie. S. Peterburg, 2004, Disseratacija kandidata juridičeskich nauk, Sankt - Peterburskij gosudarstvennyj universitet. Juridičeskij fakuľtet.

34PLANK, Thomas E. The Essential Elements of Judicial Independence and the Experience of Pre Soviet Russia. In William and Mary Bill Rights Journal. 1996, ročník 1, číslo 5, s. 2 -72.

35WORTMAN, Richard S. The Development of a Russian Legal Consciousness. Chicago: University of Chicago Press, 1976, s. 15.

36Napríklad VENTURI, Franco. Roots of Revolution: a history of the populist and socialist movements in ninetheen century Russia. London: Weidenfeld and Nicolson, 1960. GLEASON, Abott. Young Russia: The Genesis of Russian Radicalism in the 1860s. New York: Viking Press, 1980.

37SOLOMON, Peter H. Reforming Justice in Russia, 1864-1996: Power, Culture, and the Limits of Legal Order. New York: M. E. Sharpe, 1997.

38NIKITENKO, Aleksandr Vasilevič. Dnevnik. Tom 1. Moskva: Gosudarsvennoe izdateľstvo chudožestvennoj literatury, 1955, s. 421.

39LITVAK, Boris Grigorievič. Perevorot 1861 goda v Rossii: počemu ne realizovalas reformatorskaja aľternativa. Moskva: Politizdat, 1999, s. 7.

40MILJUTIN Dmitrij Alekseevič. Vospominanija. Moskva: Rosspen, 2006, s. 74.

41KAVELIN, Konstantin Dmitrievič. ^{Sobranie sočinenij v 4 Tomach. Tom 2. Publicistika.} S. Peterburg: Tipografija M.M. Stasjulkeiča, 1898,s. 34.

42„Všetky spoločenské a súkromné vzťahy sú u nás pod vplyvom nevoľníctva: úradníci nemajú zmysel pre právo a spravodlivosť, pretože v dôsledku nevoľníctva dva hlavné stavy v Rusku, statkári a nevoľníci, si od mladosti zvykajú na lži a nepovažujú svoje slová a sľuby za záväzné.“ KAVELIN, Konstantin Dmitrievič. Sobranie sočinenij v 4 Tomach. Tom 2. Publicistika. S. Peterburg: Tipografija M.M. Stasjulkeiča, 1898,s. 31.

43Podľa historika B. N. Mironova bolo v r. 1834 – 1845 začaté súdne konanie kvôli svojvôli pri zaobchádzaniu s nevoľníkmi s 2838 osobami, z toho 630 bolo odsúdených. MIRONOV, Boris Nikolaevič. Sociaľnaja istorija Rossii perioda imperii (XVIII – načalo XXv.) V 2 tt. Tom 1. S. Petrburg: Dmitrij Bulanin, 2003, s. 389.

44Historik A.A. Kornilov (1862 - 1925) podotýka, že osobné presvedčenie a predsudky cára Alexandra II. mu neumožňovali nachádzať nič osobitne dobré na uskutočňovaných reformách, predovšetkým na reforme postavenia nevoľníkov. Uvedomoval si však, že nemôže inak čeliť sociálno-politickej situácii. KORNILOV, Aleksandr Aleksandrovič. Kurs istorii Rossii XIX veka. Moskva: Vysšaja škola, 1993, s. 202.

45V rámci o^{bčiny boli roľníci zaviazaní a doslova zviazaní tzv. krugovoj porukoj - kolektívnym ručením. Ako občina, kolektív, boli zaviazaní platiť dane a poskytovať brancov do vojska. Ideovo tento koncept vychádzal z presvedčenia, že roľníci nebudú schopní sa o seba postarať sami, ale zvládnu to iba ako kolektív. Napriek garancii občianskych práv tak stále neboli vnímaní ako plnoprávne bytosti. Na druhej stane – kolektívne ručenie občiny poskytovalo istotu, že záväzky roľníkov budú uspokojené. Vymaniť sa z občiny bolo možné iba ak roľník vyplatil polovicu zostávajúceho dlhu s tým, že občina sa zaviazal uhradiť druhú polovicu. Porov. ISAEV, Igor Andeevič.} Istorija gosudarstva i prava Rossii. ^{Moskva: Prospekt, 2012, s. 436.}

46Štátna rada bola najvyšším poradným orgánom cára. Zvyčajne tiež prerokovávala návrhy zákonov, vypracovávané Cárskou kanceláriou a ministerstvami, ktoré sa následne predkladali cárovi, ktorý potvrdzoval, t. j. de facto vydával zákony ako jediný zákonodarný orgán. ISAEV, Igor Andeevič. ^{Istorija gosudarstva i prava Rossii. Moskva: Prospekt, 2012, s. 457.}

47Reformy významne ovplyvnili nárast počtu študentov ruských univerzít a ich právnických fakúlt. V r. 1848 predstavoval celkový počet univerzitných študentov 4016, v r. 1855 ich bolo 5555. V r. 1866 študovalo iba na právnických fakultách desiatich najväčších univerzít 1062 študentov, v r. 1872 ich bolo už 2719. FUKS, Vivian. Sud i policija. Moskva: Universitetskaja tipografija, 1889, s. 165.

48PELIKÁN, Dragutin. Dejiny ruského práva. Praha: C.H. Beck, 2000. s. 45.

49Anatolij Fedorovič Koni týmto prívlastkom označuje Zvod platných zákonov Ruského impéria, zbierku zákonov zostavenú M. M. Speranskim, ktorá inkorporovala platné právne predpisy od r. 1649. KONI, Anatolij Fedorovič. Otci i deti sudebnoj reformy. Moskva: Statut, 2003, s. 109. Vo vzťahu k súdnemu konaniu boli dôležité najmä dva zákony z 18. storočia – Krátky popis procesov a súdnych sporov a Pravidlá riadenia gubernii.

50Závislosť súdnictva od administratívy bola taká značná, že podľa vyjadrenia ministra vnútra Lanského v 50-tych rokoch XIX. storočia administratívna moc v Rusku „jazdila na justícii“. Jedna zo základných príčin tohto stavu tkvela v zasahovaní gubernátorov do súdnych konaní, predovšetkým v trestných veciach. DŽANŠIEV, Grigorij Avetovič. Osnovy sudebnoj reformy. Moskva: Tipografia M.P.Ščepkina, 1891, s. 52.

51Osobitné súdy boli pre šľachtu, mestské obyvateľstvo, roľníkov, popritom existovali obchodné, cirkevné súdy, celý rad funkcií súdu plnili orgány gubernií a polície.

52„Drvivá väčšina súdnych úradníkov (…) požadovala úplatky od každého, kto sa obrázil na súd“. VILENSKIJ, Boris Veniamovič. Rosijskoe zakonodateľstvo X-XX vekov: Teksty i kommentarii: v 9-ti tomach. Tom 8. Sudebnaja reforma. Moskva: Juridičeskaja literatura, 1991, s.7.

53Dragutin Pelikán uvádza, že podľa správy ministra spravodlivosti cárovi počet neukončených súdnych prípadov v r. 1842 dosiahol 33 miliónov. PELIKÁN, Dragutin. Dejiny ruského práva. Praha: C.H.Beck, 2000, s. 49.

54Expresívnu charakteristiku doreformného súdneho systému ponúka I. S. Aksakov, podľa ktorého z reality výkonu súdnictva „vlasy vstávajú dupkom, mráz ide po koži“. DŽANŠIEV, Grigorij Avetovič. Epocha velikich reform. Istoričeskie spravki. Moskva: Tipo-litografia B.M. Voľfa, 1907, s. 16.

55Navrhoval napríklad, aby sekretári súdov boli oboznámení so zákonmi, podľa ktorých majú rozhodovať, aby sa znížil počet súdnych inštancií, oprávnených vo veci konať.

56Takto ich charakterizoval v korešpondencii, ktorú si po predstavení projektu začal vymieňať s Bludovom v skutočne hojnom počte. Sám Bludov označil písomný styk s ministrom za „nekončene ťažkú prácu“. DŽANŠIEV, Grigorij Avetovič. Epocha velikich reform. Istoričeskie spravki. Moskva: Tipo-litografia B.M. Voľfa, 1907, s. 19.

57História snahy o zmenu súdneho systému siaha až do r. 1803, kedy počas úvodného “reformného nadšenia“ Alexandra I. M. M. Speranskij predložil projekt reorganizácie súdnictva. Tento, ani iné neskoršie projekty predovšetkým II. oddelenia Ministerstva spravodlivosti sa však nepresadili, keďže nevyhnutným predpokladom akejkoľvek zmysluplnej reformy súdneho systému bolo vyriešenie postavenia nevoľníkov.

58Presvedčenie liberálov je vyjadrené napríklad v eseji kniežaťa P. D. Dolgorukova “O vnútornom položení Ruska“ z novembra 1857, v ktorom uviedol, že „ruské súdnictvo sa nikdy neočistí, pokiaľ z neho nesnímu jarmo písomnej formy“, preto „súdny proces, tak trestný, ako aj občiansky, musí byť ústny a nie písomný“ a verejný. Zdôraznil tiež nevyhnutnosť „zaviesť advokáciu podľa európskych zvykov, advokáti sú vo všetkých vzdelaných štátoch považovaní za nutný prvok správneho a čestného súdnictva“. Esej je prepísaná napr. v denníku A.N. Nikitenka. NIKITENKO, Aleksandr Vasilevič. Dnevnik. Tom 1. Moskva: Gosudarsvennoe izdateľstvo chudožestvennoj literatury, 1955, s. 465-466.

59Postoje tejto skupiny výstižne charakterizujú vyjadrenia grófa Bludova v liste ministrovi N. O. Suchozanetovi z 24. februára 1859: „Pri reforme práva je nevyhnutná krajná opatrnosť. Pri tvorbe projektu je potrebné mať na pamäti to, čo už bolo v našej otčine urobené, ako aj súlad s duchom národa a podobou nášho štátneho zriadenia“. KOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija) Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989, s. 108.

60KOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija) Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989, s. 110.

61Tamže s. 111.

62A. V. Nikitenko v denníkovom zápisku z r. 1855 charakterizuje veľkoknieža Konštantína nasledovne: „On chápe, ako veľa je u nás falše a túžby po moci, želá si pravdu a dokazuje to skutkami“. NIKITENKO, Aleksandr Vasilevič. Dnevnik. Tom 1. Moskva: Gosudarsvennoe izdateľstvo chudožestvennoj literatury, 1955, s. s. 409. Podobnú charakteristiku veľkokniežaťa prináša aj I.V. Oržechovskij. ORŽECHOVSKIJ, Igor Vaclavovič. Iz istorii vnutrennej politiky samoderžavia v 60 – 70 – ch godach XIX veka. Lekcii po speckursu. Gorkij: Izdateľstvo GGU, 1974. s. 14 – 22.

63OBOLENSKIJ, Dmitrij Aleksandrovič. Zapiski knjazja Dmitrija Aleksandroviča Obolenskogo. S.Peterburg: Nestor – Istorija, 2005, s. 280.

64КOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija). Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989, s. 170.

65NIKITENKO, Aleksandr Vasilevič. Dnevnik.Tom 2. Moskva: Gosudarsvennoe izdateľstvo chudožestvennoj literatury, 1955, s. 24.

66 КOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija). Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989, s. 176.

67Tamže

68Motívy pre voľbu kódexov práve týchto krajín vysvetľoval S.I. Zarudnij tým, že Sardínsky súdny poriadok, zostavený podľa francúzskeho konceptu a Maďarský súdny poriadok, vychádzajúci z nemeckého systému považuje za najlepšie. Maďarský súdny poriadok vzbudil jeho záujem aj tým, že bol úspešne implementovaný v Slovinsku a Srbsku.

69Napríklad Tuľská, Vladimírska, Charkovská a Voronežská šľachta.

70Veľký kritik súdnej reformy V. Fuks k odmietaniu Bludových téz uvádza: „Tieto opatrné a praktické projekty II. oddelenia boli dané do archívu a boli nahradené v r. 1861 – 1864 z iniciatívy teoretikov súdnej reformy koncepciou, ktorá pre svoju politickú tendenčnosť, no najmä kvôli svojmu sentimentálnemu optimizmu, neponúkala nijaký základ pre správny organický rozvoj. Nezakorenená v pôde histórie, nezodpovedajúca praktickým podmienkam reality súčasnosti, predstavovala táto koncepcia nie zdokonalenie našich skorších foriem a orgánov, no niečo úplne nové, prinášajúce zánik zákonom nášho historického rozvoja“. Fuksove závery podrobil veľkej kritike G. A. Džanšiev, podľa ktorého „takúto rozprávku o radikalizme súdnej reformy, akoby po prvý krát sa objaviacom v r. 1861, môže hlásať iba ten, kto absolútne nepozná históriu súdnej reformy“. K “sentimentálnemu optimizmu“ autorov súdnej reformy Džanšiev uvádza: „Bez srdečnej, planúcej, hoci aj naivnej viery v silu dobra a rozumu alebo, nech aj sentimentálneho optimizmu sa nikdy v dejinách nepodarilo nič veľké a zmysluplné. Práve preto nemožno proti idealizácii alebo optimizmu viery v budúcnosť nič namietať. Celá otázka spočíva v objekte tejto idealizáciie. No činovníci 60-tych rokov sotva urobili chybu, vyberúc si za objekt idealizácie alebo “sentimentálneho optimizmu“ - ako sa vyjadril Fuks – tie veľké idey, inštitúty a tradície, ktoré sú drahé a ktorými sa hrdí všetko civilizované človečenstvo“. DŽANŠIEV, Grigorij Avetovič. Epocha velikich reform. Istoričeskie spravki. Moskva: Tipo-litografia B.M. Voľfa, 1907 s. 12 - 16.

71Členmi komisie bol pracovník Štátnej kancelárie A. P. Plavskij, členovia Štátnej rady N. I. Stojanovskij a S. I. Zarudnyj, asistenti členov Štátnej rady P.A. Danevskij a D.P. Šubini, vrchný sekretár Moskovskej schôdze Senátu K. P. Pobedonoscev, vrchný prokurátor Moskovskej schôdze Senátu N. A. Buckovskij, prokurátor Moskovskovskej gubernie, a zamestnanec cárskej kancelárie A.P. Vilenbachov.

72GESSEN, Iosif Vladimirovič. Sudebnaja reforma. S. Peterburg: Tipo – Litografija F. Vajsberga i P.Geršunina, 1905, s. 58 -59.

73Neúspešne sa pokúšali argumentovať tým, že: „Pri účasti porotcov, vláda, neodmietajúca užitočné reformy zdokonaľujúce štátny aparát a sociálny poriadok,nemôže nájsť nič iné ako podporu správne zmýšľajúcej verejnosti vo svojom odsúdení zločincov vedených zlým úmyslom, ktorí sa usilujú o deštrukciu jestvujúceho systému v mene svojich škodlivých učení“. WORTMAN, Richard S. The Development of a Russian Legal Consciousness. Chicago: University of Chicago Press, 1976. s. 61.

74КOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija).Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989, s. 255.

75GESSEN, Iosif Vladimirovič. Sudebnaja reforma. S. Peterburg: Tipo – Litografija F. Vajsberga i P.Geršunina, 1905 s. 78.

76Napríklad noviny Syn vlasti už 3. októbra 1862 uvádzali: „Správny výkon súdnictva je jednou zo základných, existenčných potrieb každej čo len trochu rozumnej spoločnosti. Základy takejto spravodlivosti sú vytvorené celým ľudstvom a neobsahujú nič výlučne vlastné.“ Noviny Nová doba 11. novembra 1862 v článku F. Dimitrieva k súdnej reforme písali: „Zo všetkých opatrení ostatného obdobia, žiadne nebolo prijaté s takým jednoliatym pocitom, ako prestavba súdnej moci. Táto dôležitá reforma, prinášajúca do Ruska jeden z najlepších plodov európskej mysle a občianstva, vyhovuje celej ruskej spoločnosti od hora až dolu a je odpoveďou na jeho kľúčové historické potreby“. Оsnovnye položenia preobrazovanija sudebnoj časti. In. Biblioteka dlja čtenija, 1862, č. 174, r. 29, s. 167.

77I.V. Gessen v diele Súdna reforma uvádza tento výrok prokurátora Goliševského ako typickú reakciu na Základné princípy súdnej reformy. GESSEN, Iosif Vladimirovič. Sudebnaja reforma. S. Peterburg: Tipo – Litografija F. Vajsberga i P.Geršunina, 1905 s. 81.

78Michail Korotkich uvádza vo svojej práci tento citát z časopisu Národné bohatstvo, vydaného v S. Peterburgu v r. 1863. КOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija). Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989, s. 269.

79WORTMAN, Richard S. The Development of a Russian Legal Consciousness. Chicago: University of Chicago Press, 1976. s. 244.

80 „Prvým záujmom práva by mala byť ochrana veriteľa, pretože jeho právne záujmy sú záujmami majetku, a záujmy majetku sú nerozlučne späté s vnútornou bezpečnosťou a vnútornou prosperitou štátu samého.“ POBEDONOSCEV, K. P.: Vešnyj kredit i zakladnoe pravo. In. Ruskij Vestnik, č. 33., 1861.

81 28. novembra 1862 písal veľkoknieža Konštantín Alexandrovi II.: „Som úplne a pevne presvedčený, že čo najskoršie zavedenie Tebou už potvrdených a publikovaných základných princípov tak súdnej reformy, ako aj zemských orgánov, bude najlepším spôsobom uspokojenia tých nevyhnutných potrieb rozvoja života v provinciách, ktoré sú všade tak silno prítomné. Som presvedčený, že vtedy sami od seba skončia tie hlúpe snahy ako Kamenec-Podolská a Minská – skončia sa preto, že tieto reformy sa vzťahujú aj na Západné gubernie. A tieto gubernie budú využívať tie dobrodenia nie preto, že predstavujú Litvu a Ukrajinu a boli spojené s Poľskom, ale preto, že sú ruskými guberniami, ako Tuľská, Rjazanská a akákoľvek iná a zarovno s nimi budú využívať tieto dary...tak ako zarovno s nimi využívajú oslobodenie nevoľníkov.“ КOROTKICH, Michail Gregorievič. Sudebnaja reforma 1864 goda v Rossii (suščnosť i cociaľno – pravovoj mechanizm formirovanija). Voronež: Izdateľstvo VGU, 1989, s. 263.

82Prípravou poveril P. Glebova, ktorý podnikol cestu do Francúzska zameranú na preskúmanie tamojšieho vojenského súdnictva. Následne publikoval v časopise Ministerstva námornica Morskij vestnik niekoľko článkov, pozitívne popisujúcich francúzske civilné a vojenské súdnictvo. Články zdôrazňovali, že medzi oboma sú minimálne rozdiely, a teda tak vojenský, ako aj civilný proces je postavený na sudcovskej nezávislosti, verejnosti a bezprostrednosti konania.

83 Ministrom spravodlivosti sa Zamjatin stal až v r. 1862, no nakoľko bol Panin v r. 1858 vymenovaný na čelo Tajnej komisie na riešenie otázky nevoľníkov, ministerstvo riadil Zamjatin ako jeho námestík.

84 Citát pochádza z príkazu cára Senátu z 20. novembra 1864, ktorým potvrdil reformné zákony. In. Sudebnye ustavy 20. nojabrja 1864 goda s izloženiem rassuždenij, na koich oni osnovany. S Peterburg, 1867, s. 38.

85 NEMYTINA, Marina Viktorovna. Sud v Rossii: vtoraja polovina XIX – načalo XX vv. Moskva: Ajademija upravlenija MVD Rossii, 1999, s. 92.

86THAMAN, Stephen C. The Resurrection of Trial by Jury in Russia. In: Standford Journal of International Law. 1995, č.. 31. s. 64.

87 WORTMAN, Richard S. Scenarios of Power: Myth and Ceremony in Russian Monarchy from Peter the Great to the Abdication of Nicholas II (New Abridged One-Volume Paperback Edition). Princeton: Princeton University Press, 2006, s. 7.

88NEMYTINA, Marina Viktorovna. Sud v Rossii: vtoraja polovina XIX – načalo XX vv. Moskva: Ajademija upravlenija MVD Rossii, 1999, s. 79

89GESSEN, Vladimir Matveevič. O Pravovom gossudarstve. In. Pravovoe gossudarstvo i narodnoe golosovanie: K reforme gosudarstvennogo stroja Rossii. S. Peterburg: Izdateľstvo N. Glagoleva, 1906, s. 9 -62, s.27.