‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I

Aziziddin Nasafiy
to m o n id a n t o ‘la asoslab b erilg an edi.
H egelning taraq q iy o t to ‘g ‘risidagi bu qarashi, d ialektika haq ida 
falsafiy t a ’lim o tni y a n ad a boyitdi. H egel b irin ch i b o ‘lib, dialektika- 
ning b a rc h a k ateg oriyalari va q o n u n la rin i t a ’riflab b ergan.
K eyingi davrlard a fan va am aliy o t rivoji n atijasid a d ialek tik ad a 
ta b ia t, ja m iy a t va tafa k k u r ta ra q q iy o tin in g , u lard ag i alo q a d o rlik
va b o g ‘la n ish la rn in g en g u m u m iy q o n u n la ri h aq id a g i t a ’lim o t 
sifatida n a m o y o n b o 'lm o q d a . S h u n in g d e k , fan , v oqelikdagi n arsa 
va ho d isalarn in g fikriy in ’ikoslari o ‘rtasidagi m u n o sa b a tla rn i ifoda- 
lovchi p rin sip la r o ‘z m a q o m ig a ega. B o rliq n i d o im o o ‘zgarish va 
riv o jlan ishd a, ichki z id d iy a tla r taq o z o si b ila n y u z b e ra d ig a n , ,,o ‘z 
h a ra k a ti“ d a, deb q araydigan bilish nazariyasi, h a r to m o n la m a boy, 
zid d iy a tla rg a t o ‘la tarix iy ta ra q q iy o t h a q id a g i t a ’lim o t sifa tid a
m ay d o n g a chiq di.
D ia le k tik a b ir b u tu n b o rliq n in g en g u m u m iy a lo q ad o rlig i, 
o ‘zgarishi va taraq qiyo ti t o ‘g ‘risidagi t a ’lim o t sifatida, h a m m o dd iy 
dunyoga, h a m u n in g in ’ikosi b o ‘lgan inso n bilish jaray o n ig a xosdir. 
Shunga k o ‘ra, dialektika o ‘z ichiga obyektiv va subyektiv dialektikani 
oladi. B u n d a
moddiy dunyodagi narsa va hodisalarning aloqadorlik
va bog‘lanishIari, ularning harakati, o ‘zgarish va rivojlanishlari
obyektiv dialektikani tashkil etadi. M oddiy dunyoning inson
miyasidagi in’ikosiga xos bo‘lgan bilish jarayonining dialektikasi
subyektiv dialektika — obyektiv dialektikaning kishilar miyasidagi
in’ikosidir. 
D e m a k , obyektiv d ia le k tik a — b u n a rsa lar, b u y u m la r 
d ialek tik asidir; subyektiv d ialek tik a esa, o by ek tiv d ia le k tik a n in g
in so n ongidagi i n ’ikosi, y a ’ni ta fa k k u r d ialek tik asid ir.
D ia le k tik a , a v v alo , u m u m iy a lo q a d o r lik va b o g 'la n is h la r
haqidagi ta ’lim otdir. Borliqdagi b arch a narsa va hodisalam i um um iy 
a lo q a d o rlik d a va o ‘zaro b o g 'la n is h d a olib q a ra sh — b o rliq h a q id a
d ia le k tik fik r y u ritis h d ir. H a q iq a ta n h a m , b o rliq d a g i h a m m a
n arsalar, h o d isa va ja ra y o n la r o ‘z a ro b o g ‘liq b o ‘lib, u la r u m u m iy
a lo q a d o rlik d a b ir-b irla rig a t a ’sir va aks t a ’sir qilib tu ra d ila r, bir- 
birlarin i ta q o z o qiladilar.
121

---

D ia le k tik a n in g o ‘z a ro a lo q a d o rlik p rin sip i y alp i, u m u m iy
xarakterga ega b o ‘lib: b irin ch id an, bu aloqadorlik b ir butun borliqqa, 
y a ’ni ta b ia t, ja m iy a t, in so n , in so n tafak k u ri va bilishiga xosdir; 
ik k in c h id a n , bu a lo q a d o rlik b o rliq n in g h a m m a k o 'rin ish la rig a oid 
b a rc h a n arsa va h o d isa la rn i, u larg a xos h a m m a h o la tla rn i, b ir 
b u tu n bilish ja ra y o n in i, xullas, m o d d iy va m a ’naviy o la m n in g
h a m m a b o g ‘lan ish la rin i o ‘z ichiga oladi.
D u n y o d a b o sh q a n a rsa lar, h o d isa la r va ja ra y o n la r b ila n tab iiy
a lo q a d o rlik d a b o ‘lm ag an h e c h b ir n arsa, h o d isa y o ‘q. L ekin biz 
o ‘z b ilish ja r a y o n im iz d a b iro n n a rs a y o k i h o d isa n i o 'r g a n a r
e k a n m iz, dastlab u n i b o sh q a n a rsa la r yoki h o d isa la rn in g u m u m iy
bo g ‘lan ishlaridan ajratam iz. N atijad a un in g o ‘ziga xos to m o n lari va 
x u su siy atlarini o c h ib b erish u c h u n b o sh q a n a rsa lar va h o d isa la r 
bilan b o 'lg a n h a m m a alo q a va b o g ‘lan ish la rin i, a lo q a d o rlik la rin i 
a n iq la b , bilib b o ram iz.
N arsa va hodisalarni bilish u c h u n , ularning b arch a to m o n larin i, 
aloqalarini va bog‘lanishlarini birga olib o ‘rganm oq lozim. Biz, garchi, 
bu n g a h e c h q a c h o n t o i a - t o ‘kis erish a olm asak h a m , lekin h a r 
to m o n lam a o 'rg an ish talabi bizni xatolardan, n o to ‘g ‘ri xulosa chiq a- 
rishlardan saqlab qoladi. Shu asosdagina biz bu narsa yoki hodisaning 
bir bu tun tabiati va m ohiyatini to ‘g ‘ri bilib olishga erisham iz.
B orliqning m uayyan sohalariga oid bu alo q a d o rlik la m i turli 
fanlar o ‘rganadi. B un d a h a r b ir fan o ‘z sohasidagi alo q ad o rlik lar 
zanjirida o ‘rganilgan halqalarga tayangan holda hali m a’lum bo'lm agan 
yangi jih a tla rn i o c h ib b o radi. Bu ja ra y o n d a b orliqni o 'rg an ish n in g
ko n k ret sohalari o 'rta sid a g i o ‘zaro alo q ad o rlik n in g yangi b ir tu rin i 
o 'rg an u v c h i yangi o raliq fan larn in g pay do b o ‘lishiga olib keladi. 
M asalan , biofizika, b iok im y o , fizik kim yo, geofizika, m ate m a tik
lingvistika, m ate m a tik m a n tiq va b o sh q a la r shular ju m lasid an d ir.
B o rliq nin g ichki b o g ‘lan ish la ri, riv o jlan ish in in g m o h iy a tin i 
tu sh u n ish d a sin ergetik an ing h a m o ‘ziga xos o ‘m i va ah am iy ati bor.
S in e rg e tik a n in g lu g ‘aviy m a ’no si — birga t a ’sir q ilish , b ir 
b u tu n h a ra k a td a tu rli im k o n iy a tla r va en erg iya k o 'rin is h la rin in g
b irg a -b irg a t a ’sir k o ‘rsa tish in i b ild irad i.
S in e rg e tik a b o r liq n in g a v v al y e ta r li o 'r g a n ilm a g a n re a l 
m u n o sa b a tla rin i falsafiy ta h lil qilu vch i y o ‘n alish sifatida p ay d o
b o ‘ldi. S in erg etik a d ia le k tik a q o n u n la rin i ta ra q q iy o tn in g y ag o n a, 
u n iv e rsa l q o n u n la r i, d e b h iso b la m a y d i. S in e rg e tik a n in g b o sh
tam o y ili — uzluksizlik (evolutsiya), b o sq ic h m a -b o sq ic h rivojlanish 
(k o e v o lu tsiy a ), m u v o z a n a tsiz lik , b e q a ro rlik n in g b a rq a ro r sifat 
k a sh f etishi kabi q o n u n iy a tla rin i sh arh lab b e rish d a n ibo rat.
122

---

Sinergetika asoschilaridan biri Prigojin fikricha, vaqtning, bir 
sistem aning evolutsion yo'nalishi tashqaridan berilm ay, balki fizik- 
kimyoviy elem entlar darajasida o ‘ziga xos ichki jaray o n sifatida 
shakllanadi, o ‘z -o ‘zidan rivojlanish tasodiflar va beqarorlik asosida 
sodir b o ‘ladi.
Sinergetikaning vazifasi, dastaw al fizikaviy, kimyoviy, biologik 
h o d is a la rd a , k ey in c h a lik esa iq tiso d iy , te x n ik av iy , ijtim o iy
jarayonlardagi o ‘z - o ‘zini tashkil qilish, o ‘z - o ‘zini boshqarish, xaos 
(tartibsizlik) kabi holatlarning yo‘nalishini, qonuniyatlarini bilishga 
qaratilgan.
Bugungi kunda, sinergetika tarafdorlarining fikricha, dialektika 
ta ’kidlagan evolutsiyasiz inqilob, inqilobsiz uzluksiz rivojlanish 
b o ‘lm aydi, degan qarash eskirib qoldi. C hunki, evolutsiya b o r­
liqning um um iy qonu n i sifatida, nafaqat insonlar bilan insonlar 
o ‘rtasida, balki inson bilan tabiat o ‘rtasidagi birlik, m ushtaraklik, 
ham korlikni ham ifodalaydi.
XX 
asr fani va tajrib asi ijtim o iy -siy o siy in q ilo b ja m iy a t 
taraqqiyotining yagona y o ‘li em asligini va eng xatarli y o ‘l ekanini 
isbotladi. Bu yo ‘l buzish, o ‘ldirish, y o ‘q qilishni nazariy jih atd an
oqlaydi. Hayot uzluksiz tadrijiy taraqqiyot y o ‘li, jam iyat rivojlanishi 
eskini b u zm asd a n , u r u s h - o ‘ld irish larsiz h a m am alga osh ishi 
m u m k in b o ‘lgan ja ra y o n ek an lig in i k o 'rsa td i. S hu m a ’n o d a 
Prezidentim iz I.A .K arim ovning quyidagi so ‘zlari ju d a ibratlidir: