‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I


Fazo — vaqtning muayyan lahzasida olamni tashkil



Download 7,77 Mb.
Pdf ko'rish
bet104/295
Sana19.05.2023
Hajmi7,77 Mb.
#940670
1   ...   100   101   102   103   104   105   106   107   ...   295
Fazo — vaqtning muayyan lahzasida olamni tashkil
etuvchi nuqtalarning о ‘zaro joylashish tartibi, ko‘lami, vaziyatlari
o ‘lchamidir. Vaqt — fazoning muayyan nuqtasida ro‘y beruvchi
hodisalar ketm a-ketligi, tartibi va davomiyligi o ‘lchamidir.
116


O la m h aq id ag i ilm iy b ilim la m in g rivojlanishi b ila n n al fazo 
va v a q t h a q id a g i t a s a w u r la r h a m , k o n s e p tu a l m o d e l lar h a m
rivojlanib, ta k o m illash ib b o rad i.
F a z o va v aq tn in g m avjud hisob siste m a la rd a va m ate riy a n in g
b a r c h a s tr u k tu r a d a r a ja la r id a b ir x ild a n a m o y o n b o l u v c h i
xusu siy atlari eng u m u m iy x u su siy a tla r d ey ilad i. B u n d a y xu su - 
siyatlarga fazo va v a q tn in g obyektivligi, m o d d iy lig i, cheksizligi, 
m ate riy a n in g a trib u ti sifatidagi ab so lu tlig i, h a ra k a t va m ate riy a g a
n isb a ta n n a m o y o n b o ‘luvchi nisbiyligi, y a ’n i tu rli h iso b siste m a - 
larida tu rlich a qiym atlarga egaligi kiradi.
B u la rd a n tash q a ri, fazo va v a q tn in g tu rli h iso b siste m a la rid a
tu rlic h a n a m o y o n b o ‘lad ig an , m iq d o riy k a tta lik la r b ila n , y a ’ni 
m u a y y a n o ‘lc h a s h a sb o b la ri, s o a t y o k i lin e y k a la r y o rd a m id a
o ‘lch a sh m u m k in b o i g a n , tash q i a lo q a d o rlik la rd a k o ‘zga ta s h - 
lan ad ig an , o ‘z g aru v ch an va nisbiy xarak terd ag i x ususiyatlari bo rk i, 
u la rn i m iq d o riy yoki m etrik x u su siy atlar, d e b a ta sh a d i.
B u x u s u s iy a tla r m a te riy a n in g tu rli ta s h k iliy - s tr u k tu r a va 
m assh tab-stru ktu ra darajalarida tu rlich a n a m o y o n b o ‘ladi. U lar fazo 
va v aq t b ila n b o g i iq b o i g a n m o d d iy a lo q a d o rlik la rn in g m iq d o riy
belgilarin i ifodalaydi. M e trik x u su siy a tla rn in g o ‘zgarishi m ate riy a
sifatinin g o 'z g a rish ig a jid d iy t a ’sir q ilm ay d i.
F a z o va v a q tn in g y a n a sh u n d a y x u susiyatlari h a m b o rk i, u la r 
b a r c h a h is o b s is te m a la r id a , m a te r iy a n in g b a r c h a s tr u k t u r a
darajalarida m ikrodun y oda h am , jam iy atd a h am , b ir xilda saqlanadi. 
U la r fazo va v aq tn in g tu b sifatiy jih a tla rin i ifo d alo v ch i f u n d a ­
m e n ta l x usu siy atlar h iso b la n a d i. B u n d a y x u su siy a tla rn i to p o lo g ik
xu su siy atlar deyishadi. T o p o lo g ik x u su siy atlar m o d d iy a lo q a d o r­
lik la rn in g ic h k i, tu b sifa tiy j ih a tl a r i n i ifo d a la y d i. T o p o lo g ik
x u su siy atlarning o 'z g a rish i b ilan m o d d iy o b y e k tla rn in g tu z ilish id a
tu b s ifa tiy o £z g a ris h la r s o d ir b o ‘la d i. Q u y id a g i x u s u s iy a tla r
fazo n in g to p o lo g ik xususiyatlari h iso b la n a d i: u zlu k siz lik va u z lu k - 
lilik , o ‘lc h a m lik , b o g la n g a n lik , k o m p a k tlik , ta r tib la n g a n lik , 
chegarasizlik. V a q tn in g to p o lo g ik xu su siy atlarig a esa: uzluksizlik, 
o rq a g a q a y tm a s lik , b ir o ‘lc h o v lik , c h iz iq li ta r tib la n g a n lik va 
b o g ‘langanlik kiradi.
F a z o va vaqt m ate riy a stru k tu ra sid a g i o ‘z a ro a lo q a d o rlik la r 
m ajm u a sin i aks e ttira r e k a n , b u a lo q a d o rlik la rn in g tu rli xil k o ‘ri- 
nish lari, tu rli xil shakldagi h a ra k a t va u n g a b o g i iq b o i g a n fazo — 
v aqt shak llari vujudga k elishiga sabab b o i a d i . Biz y u q o rid a faqat 
fizik fazo va fizik vaqt h a q id a t o ‘xtaldik. T a d q iq o tc h ila r m o lek u lar
117


a lo q a d o rlik la r m ajm u asi b ila n b o g 'la n g a n kim yoviy fazo va v aqt, 
ijtim o iy a lo q a d o rlik la r s tru k tu ra sin i ifo d a etu v c h i — ijtim oiy fazo 
va v a q t shakllari h a q id a h a m ilm iy izla n ish lar olib b o rm o q d a .
X ullas, fazo va vaqt o lam d a g i a lo q a d o rlik la r m ajm u a sin i ifoda 
e tadi. U la r h a ra k a t, m a te riy a va m o d d iy o ‘z a ro t a ’sirlar b ilan
c h a m b a r c h a s b o g ‘la n g a n . O la m d a g i b a r c h a o ‘z g a r i s h la r , 
n a rsa la rn in g shakli va k o ‘rin ish lari fazo va v aq t stru k tu ra si b ilan
b o g ‘lan g a n d ir. M ateriy ag a h ay o tb ax sh a trib u t — h a ra k a t b o ‘lsa, 
fa z o va v a q t u n g a s h a k l b a x s h e t a d i , u n i s h a k l l a n t i r a d i , 
riv o jla n tira d i, ravnaq to p tira d i.

Download 7,77 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   100   101   102   103   104   105   106   107   ...   295




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish