Toshkent davlat sharqshunoslik instituti qosimjon sodiqov turkiy til tarixi

 
ISLOM BILAN BOG‘LIQ ATAMALAR 
 
Turkiy tildagi  islomga tegishli diniy atamalar tizimini ulug‘ 
adib Yusuf Xos Hojibning “Qutadg‘u bilig” asarida qo‘llanilgan 
so‘zlar misolida ko‘rib chiqamiz. 
Asarda  Allāh    so‘zi  faqat  bir  o‘rinda  –  arabiy  basmalada 
kelgan.  Matn  davomida  muallif  uning  o‘rnida  idi  (yoki  i
i), 
bayat,  täŋri,  rabb  so‘zlarini  qo‘llaydi  va  bularning  bari  islom 
tushunchasidagi Ollohni anglatadi.  
Bayat  so‘zi  erklig  bayat  (erkli,  qodir  xudo),  etigli  bayat 
(yashnatuvchi  xudo),  uğan  bir  bayat  (qodir  va  vohid  xudo); 
erklig uğan meŋü muŋsuz bayat (erkli, qodir,  mangu,  mungsiz 
xudo)  shakllarida,  täŋri  so‘zi  uğan  täŋri  (qodir  tangri),  täŋri 

---

 
219
’azza vä jall(a) (eng aziz va ulug‘ tangri), i
i so‘zi esa törütkän 
i
i  (yaratgan  ega),  igidgän  ii  (parvarishlagan  ega),  kečürgän 
i
i  (rahmdil,  kechiruvchi  ega),  muŋsuz  ii  (mungsiz  ega), 
bağïrsaq i
i (mehribon ega) shakllarida qo‘llanilgan. 
Qadimgi  turkiy  tilda  Ollohning  sifatlari  at  deyilgan. 
“Qutadg‘u  bilig”da  Ollohning  sifatlari    shunday  ataladi:  uğan 
(qodir),  bir  (vohid),  zuljalal,  ’azza  vä  jall(a)  (eng  aziz  va 
ulug‘),  qadir  kamal  (qodir  kamol),  uluğluğ  i
isi  (ulug‘lik 
sohibi),  yer  kök  i
isi  (Yer  va  ko‘kning  egasi),  erklig  (erkli, 
qodir),  yaratqan  (yaratgan),  törütkän  (yaratgan),  igidgän 
(parvarishlagan),  karim,  kečürgän  (rahmdil,  kechiruvchi), 
bağïrsaq  (mehribon),  etigli  (yashnatuvchi),  mäŋü  muŋsuz 
(mangu mungsiz), muŋsuz (mungsiz), mäŋü tutčï tirig (mangu, 
doim  tirig),  čergüči  (olampanoh),  biliglig  (bilimli),  köšüš 
(aziz), ğafir (g‘ofir), yaratïğlï (yaratuvchi), yarağsïznï yïratïğlï 
(yaroqsizni yiratuvchi). 
Muallifning  ta’kidlashicha,  Ollohning  mingta  oti  bor. 
Tavg‘ach  Bug‘raxon ta’rifiga  bag‘ishlangan  baytlarning  birida 
shunday yozilgan: 
Bayat berdi davlat, ey türkän qutï, 
Anïŋ šukrï qïlğu oqïp miŋ atï. – 
Ey  turklarning  baxti,  xudo  senga  davlat  berdi;  (buning 
haqiga Ollohning) mingta otini yod etib, uning shukrini qilmoq 
kerak (QB.106). 
Asarda  i
i  qahramonlar  tilidan  bağïrsaq  iim  (mehribon 
egam),  bağïrsaq  ïnanğu  i
im  (mehribon,  inonadigan  egam), 
qatïğlïq  yerindä  sïğïnğu  i
im  (og‘irlik  paytlarida  sig‘inadigan 
egam) deya ta’rif etilgan (QB.3013). Ollohning birligi seniŋdä 
a
ïn  yoq  sïğïnğu  iim  (sendan  o‘zga  sig‘inadgan  egam  yo‘q) 
singari ta’riflar bilan berilgan (QB.5017). 
i
i so‘zi “ega, sohib” ma’nosida insonni ham bildirgan:  
Biliglig bilig berdi tïlqa bïšïğ, 
Aya til iisi, köäzgil bašïğ. –  

---

 
220
Bilimli  (ya’ni  xudo)  tilga  pishiq  bilim  bergan.  Ey til  egasi 
(ya’ni inson) boshingni asragin (QB.165). 
Xudoning  yorlig‘i  bayat  yarlïğï  /  i
i  yarlïqï,  xudoning 
rahmati  bayat  rahmatï  /  bayat  fazlï  /  i
i  fazlï  deyilgan. 
Xudoning  fazliga  erishmaklik  esa  bulmïš  fe’li  bilan  ifoda 
etilgan:  Bayat  fazlï  barča  özüŋ  bulmïš-a.  –  O‘zing  xudoning 
bari  ehsonlariga  muyassar  bo‘libsan  (QB.4993).  Allohning 
inoyat aylashi ’inayat qïl- fe’lida o‘z ifodasini topgan: 
Bayat kimkä qïlsa ’inayat ülüg, 
Tiläkkä tegip, boldï atlïğ, külüg. –  
Xudo kimga yetarlicha inoyat qilsa, tilagiga yetib, nomdor, 
mashhur bo‘ldi. 
Asarda  “payg‘ambar”  ma’nosida  yalawač,  sawčï,  oqïtčï 
so‘zlari qo‘llangan. Yalawač asli “elchi” degani.  O‘rni bilan, u 
“tangrining elchisi, payg‘ambar” ni ham bildiradi. Sawčï – saw 
(“xabar,  so‘z”)  dan  yasalgan,  sawčï  –  “xabarchi,  tangrining 
xabarchisi” degan ma’noni anglatadi. Hozir qo‘llayotgan sawčï 
so‘zimizda ham “xabarchi” ma’nosi bor, biroq u “quda-andalar 
orasida xabar yetkazuvchi” ma’nosidadir.  
“Hibatu-l-haqoyiq”da “payg‘ambar” – rasul, uning sifatlari 
esa  habib,  xalq  talusï  (xalqning  sarasi),  kiši  qutluğï 
(kishilarning qutlug‘i) deya ta’riflangan. 
Sahobalarning turkiy oti tört eš dir.  
Ollohning  bandasi  qul  atalgan:  Kimiŋ  atï  qul  bolsa  qïlğu