Sh. M. Narziyev sh. X. Kiikbonov

4.4. Y on ish ja ra y o n i, u n in g tu rlari va x u su siy a tla ri. Y o n g 'in kelib ch iq ish i
sab ab i h aq id a u m u m iy tu sh u n c h a la r
Y o n ish jaray o n lari y o n d irish qu rilm alari ichida v a y o n g 'in la rd a b ir xil fizik- 
kim y o v iy ta b ia tg a ega b o 'lib . k o 'la m i, issiqlik va m assa alm ash in u v shartlari bilan 
farqlanadi
Shuning uchun y o m s h n in g v u ju d g a kelishi va riv o jlan ish q o n u n iy atlan n i 
k o 'n b ch iq a turib, tav siflan ay o tg an h o latlar birinchi n av b atd a bino v a inshootlardagi 
y o n g 'in la rg a taalluqli ekanligini in o b atg a olam iz.
Y onish ja ra y o n in in g asosiy o 'z ig a xosligi u larning o 'z in i- o 'z i saqlab turish va 
o 'z in i-o 'z i n v o jla n tin s h im k o n iy atid ad ir Y o n ish jaray o n lari o 'z i yu q o ri haro ratd a 
y u z a g a kelib, o 'z i m azk u r haro ratn i t a ’m inlab turadi
178

---

B o sh q a c h a qilib ay tg iin d a y o nish - yonuvchi a ra lash m an in g reak siy ag a 
k irish ish x u su siy atig a eg a b o 'lg a n b o sh la n g 'ic h k o m p o n en tlarin in g ok sid lo v ch i bilan 
y o n ish m ah su lo tlarig a ek zo te rm ik aylanish (o 'z g a rish ) m u rak k ab fizik-kim yoviv 
jaray o n i h isoblanadi. Issiqlik ajralishi b ev o sita yo n u v ch i aralash m a b o sh la n g 'ic h
k o m p o n en tlarin in g y o n ish m a h s u lo tla rig a aylanish kim yoviy reaksiyasi h u d u d id a 
kechadi 
K im y o v iy reaksivai kechish hududi o d a td a m u h itn in g nisbatan katta 
b o 'lm a g a n qism i bilan ch eg aralan ad i U y o n ish ja ra y o n i kechish sh artlarig a b o g 'liq
h o ld a m u h itd a q o 'z g 'a lm a s b o 'lis h i yoki b ir jo y dan ik k in ch isig a k o 'c h is h i m um kin. 
K o 'p g in a kim yoviy ja ra y o n la i da b o 'Ig a n i kabi y o n ish g a ham o 'z ig a xos ikki bosqich 
tegishli: y o n u v ch i v a oksid lo v x h i m olekulalari orasidagi m o lek u ly ar aloqani y aratish
(tiz ik ) va y o nish m a h su lo tlarin in g y u z a g a kelishi bilan m o lek u lalam in g o 'z a ro
t a ’sirlashuvi 
(kim yoviy). 
B u n d a
lkkinchi 
bosqich 
faq at 
ayrim
q o 'sh im c h a
sh artlam in g b ajarilish id a y u z a g a keladi.
Y o n ish
jaray o n lari 
a so sid a
oksidlanish 
kim y o v iy
reaksiyalari, 
y a 'n i 
b o sh la n g 'ic h yo n u v ch i m o d d alarn in g k islo ro d bilan b irik m asi y otadi Y o n g 'in d a g i 
y o n ish d a o ksidlovchi sifatidagi vazifani aksariyat h o lla rd a kim yoviy reaksiya 
k echayotgan hududni o 'ra b tu rg an havo kislorodi bajaradi. B unday h o ld a yonish 
jadalligi kim yoviy reak siy an in g o 'z in in g kechish tezligi bilan em as, balki atrof- 
m uhitdan yonish h u d u d ig a (> a ’ni b ev o sita kim yoviy reaksiya k echayotgan hu d u d g a) 
kislorodning kirish tezligi bilan belgilanadi.
Y onish fizik asid an b izg a m a 'lu m k i yonuvchi aralash m alarn in g alangalanish 
ch e g a ra k onsentratsiyalari 
(b ev o sita 
kim yoviy 
reaksiya 
tenglam asidan 
kelib 
chiq m ay d ig an , faq atg in a y o n ish jaray o n larin in g kim yoviy kinetika va energetik 
sh aro itlar qonunlari bilan an iq lan ad ig an ) m av ju d
Y o n g 'in la r sab ab lari (y o n d in sh m anbalari) uchqun, o ch iq olov, chekish, elektr 
jih o z in in g no so zlig in i, asboblardan va elek tr isitish qurilm alarid an foydalanish 
qoidalarini, am aldagi yo riq n o m alam i v a texnom antiqiy reglam ent m e ’y o rlarin i v a
h.k buzish.
E lektr q u rilm alarid an y o n g 'in la rm n g kelib ch iq ish ig a asosiy sab ab lar b o 'lib
asosan q uyidagilar hisoblanadi:
179

---

- elek tr sim larid a q is q a tu tash u v o q ib atid a u chqun chiqishi (b u n g a asosan, 
elek tr sim lari v a k ab ellarin in g izo ly atsiy a q ism in in g eskirishi, m ex an ik jaro h atlam sh i, 
atro f-m u h itn in g ta ’siri v a h .z . sababdir),
- elek tr q urilm alarini o rtiq c h a y u k lan ish i o q ib atid a ustki q ism larin in g qizishi 
(b u n g a asosan, sim tolalari k esim y u zalarin i is te ’m olchi q u w a tig a qarab to ‘g ‘ri 
tan lan m ag an lig i, bir ta rm o q q a m o 'lja lla n g a n d a n ziyod is te ’m o lch ilam i ulash v a h.k 
sababdir);
- elek tr q u rilm alarin in g ulash (k o n tak t) jo y la rid a q arsh ilik n m g ortishi 
o q ib atid a uch q u n chiqishi va qizishi (ulash, k ontakt) jo y la rin in g m ustahkam
b ajarilm ag an lig i, izo ly atsiy a q ilin m ag an lig i, k o n tak t jo y i m a te n a lla rm in g t o 'g 'r i 
tan lan m ag an lig i v a h .k
B undan tashqari n o so z y o k i q o 'lb o la elek tr q u rilm alarid an fo y d alan ish (isitish, 
q ay n atish ) elek tr m o slam alarin i n a z o ra tsiz qo ld irish , v a q tin ch alik to rtilg an elektr 
sim laridan foydalanish, insonlarni b ilar-b ilm as elek tr q u rilm a la rig a x izm at k o 'rsa tis h i 
( ta ’m irlash, o 'm a tis h va ishlatish), h im o y a apparatlari o 'm id a (saq lag ic h lard a) h ar xil 
y asam a yo k i v aq tin ch alik sim ch alam i "juchok" q o 'lla sh , p ro fila k tik a v a sinov 
ishlarini v aq tid a o 'tk a z m a slik o q ib atid a k o 'p la b y o n g 'in la r e le k tr m oslam alaridan 
kelib chiqm oqda.
U sh b u h o latlam in g , y a ’ni elek tr q u rilm alarid an y o n g 'in chiqishini v a undan 
kelib ch iq ad ig an xavfli o q ib atlam i oldini olish uchun b ir q an ch a p ro filak tik ishlarni 
olib b orish zarur, ju m lad an :
E le k tr q u rilm alarid a avariya, y a 'n i q isq a tu tashuv, o rtiq c h a y u k lan ish
h o latlarig a y o 'l q o 'y m a s lik kerak.
B u n in g uchun:
- elek tr q u rilm alarin i m e ’y o riy h u jjatlarg a asosan m avjud x o n a la rg a va 
h u d u d larg a m os qilib t o 'g 'r i tanlash v a u lam i o 'm a tis h ;
- elek tr q urilm alarini u la m in g p a sp o rtid ag i yo k i ustki q ism id a y o zilg an zavod 
k o 'rsa tk ic h la rig a qarab ishlatish;
- bir tarm o q q a m o 'lja lla n g a n d a n k o 'p k atta q u w a tli 
is te ’m o lch ilam i 
ulam aslik;
180

---

- n o so z yo k i q o ib o l a elek tr q u rilm alarid an , elek tr isitk ich lard an , vaq tin ch alik
elek tr sim larid an fo y d alan m aslik ,
- b ilar-b ilm as elek tr q u n lm a la rin i ta 'm irla b ishlatish,
- elek tr q u n lm a la rin i uzoq m u d d atg a n az o ra tsiz qold irm aslik ;
- elek tr q u n lm a la rin i doim iy k o 'rik d a n va sinovdan o 'tk a z is h ,
- doim iy p ro fila k tik a ishlarini olib borish.
- him o y a a p p a ra tla n m , y a ’ni saq lag ich lar va av to m atlam i doim o ishchi h olatda 
ushlab turish va h.k
Y onuvchan su y u q lik lam i saqlash v a fo y d alan ish d a y o n g 'in xavfsizligi talablari 
Y uqori bosim o stid ag i g az ballonlarini ish latish d a y o n g 'in xavfsizligi talablari. 
M o d d a v a m ateriallam i saqlash ham d a y o n g 'in xavfi b o 'lg a n ish lam i bajarishda 
y o n g 'in x avfsizligi choralari
M o d d a va m ateriallam in g y o n g 'in xavfi Г О С Т
12.1.044 
"М од д а ва 
м атер и ал л ар н и н г ён иш п ортлаш х ав ф и
К >ф саткичлар н о м ен кл ату р аси ва 
ул ар н и аниклаш у с у л л а р и '^ а m uvofiq aniqlanadi. Y onuvchanlik gurulii - m odda 
v a m ateriallam in g y o n ish g a m oyilligini (q o b iliy atin i) b elgilovchi tavsifi
Y onish - p ro g ressiv o 'z - o ‘zidan tezlashish sh a ro itla n d a oqib о 'ta d igan 
ekzoterm ik reak siy ad ir
C haqnash harorati y o p iq tig eld a 61 °C, o ch iq tig eld a 66°C dan katta b o 'lm a g a n , 
fleg m atizatsiy a qilin g an aralashm alari y o p iq id ish d a chaqnashi m um kin b o 'lm a g a n
yo n u v ch i su yuqliklar yengil alangalanuvchi su y u q lik larg a kiradi. C haqnash harorati 
28"C g a c h a b o 'lg a n yengil alan g alan u v ch i su y u q lik lar o 't a xavfli deb ataladi
C haqnash harorati deb - m axsus sinov (tajriba) sh aro itid a kondensatsiyalangan 
m oddaning yuzasidagi bug lar y o n d irish m anbaidan ch aq n ash g a (alan g alan ish g a) 
qodir b o 'la d ig a n m inim al h aro ratg a aytiladi; b u n d a tu rg un (b arq aro r) y o nish 
kuzatilm aydi
C haqnash - y o n u v ch i m odda y u zasid ag i g a z -b u g ‘-havo aralashm asining qisqa 
m u d d atd a nurlanish (n u r sochish) bilan kuzatiladigan yonishi
1X1

---