‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I


Biz. kelib ketuvchi to'garak ja h on



Download 7,77 Mb.
Pdf ko'rish
bet94/295
Sana19.05.2023
Hajmi7,77 Mb.
#940670
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   295
,Biz. kelib ketuvchi to'garak ja h on ,
N a boshi m a ’lu m -u , n a so ‘nggi ayon ,
H ech kim tushuntirib bera olm a d i,
Biz qaydan keldig-u, ketam iz qayon
B u m isra la r b u n d a n t o ‘q q iz a sr m u q a d d a m y o z ilg a n edi. 
O d a m la r shu vaqtga q a d a r yuqoridagi savollarga toMiq, m u k am m a l 
javob to p a olgani y o ‘q, topishi ham m u m k in em as. O lam b epo yo n, 
m o h iy a ti m u ra k k a b , o ‘zg arish lar, rivojlanish im k o n iy ati ch ek siz 
boMgani sababli, bu savollarga jav o b izlash abadiy davom etaveradi. 
Bu savollarga h a r b ir d avrda berilgan javo b m u a m m o n i o ‘rganishga 
s o ‘nggi n u q ta q o ‘y m aydi, balki u n in g yangi va yangi jih a tla rin i 
k un tartib ig a q o ‘ya b erad i. O lam ch ek siz, m o h iy ati m u rak k ab
boMishi bilan birga, in so n n in g eh tiy o ji, bilish im k o n iy ati h a m
c h ek siz-ch eg arasizd ir.
E n di in so n iy at b o rliq n in g m o h iy a tin i aqliy tah lil yoMi bilan 
bilishi b o rasid a qoMga kiritgan ayrim fikrlar, falsafiy xulo salar 
u stid a t o ‘xtab oMamiz.


l- § . Borliq muammosining falsafiy mazmuni.
Borliq kategoriyasi
F alsafa o 'rg a n a d ig a n qaysi b ir m asalani o lm ay lik, u b o rliq
m u am m o si bilan b o g iiq ek an lig in i k o ‘ram iz.
X o ‘sh, borliq o ‘zi n im a ?
N im a u c h u n ,,b o rliq “ tu sh u n c h a si 
falsafa paydo b o ig a n id a n beri faylasuflar e ’tiborini o 'z ig a ja lb qilib 
keladi? Bu savollarga jav o b berish u c h u n biz b o rliq n in g in so n va 
in so n la r hayoti b ilan b o g iiq real ildizlarini yoritish im iz lozim .
M a ’lu m k i, q a d im -q a d im d a v rla rd a n beri k ish ilar o ‘zlarin i 
q u rsh a b tu rg a n ta b ia t va ja m iy a t, inson va u m u m a n , in so n iy at 
h a q id a , x u su san, o ‘zlari h a q id a h am o 'y la y b o sh lag an lar. U la r 
ta b ia td a tu r li- tu m a n o ‘z g a ris h la rn i k u z a tg a n la r. Bu n a rs a la r, 
ja ra y o n la r u larn in g k o ‘z o 'n g id a obyektiv reallik sifatida gav da- 
lan g an , y a ’ni: u la r b o r, m avjud, lekin vaqt o ‘tishi b ila n y o ‘q 
b o 'la d i, m avjud b o im a y q o lad i, ak sin ch a b a ’zi y o ‘q n arsalar paydo 
b o ia d i. S h u lar asosida kishilarda borliq va y o 'q lik haqida q arash lar 
vujudga kelgan.
D u n y o n in g m avjudligi, y a ’ni b o r lig i t o ‘g ‘risida b ah s yu ritg an
faylasuflar bu m asalaga tu rlic h a y o n d ash g an lar: u larn in g b a ’zilari, 
d u n y o a w a l h a m b o ‘lg an , h o z ir h a m m avjud, b u n d a n key in 
h am m avjud b o i a d i , deyishsa, b o sh q alari, d u n y o avval m avjud 
b o ‘lm agan . u X u d o yoki ru h to m o n id a n yaratilg an , d u n y o d ag i 
h a m m a n a r s a la r n i, x u s u s a n , in s o n n i h a m , X u d o y o k i ru h
y a ra tg an , s h u n d a n b u y o n u la r m avjud, d eyishgan. U c h in c h i toifa 
m u tafak k irlar esa, d u n y o yaralishiga X u d o faqat sababchi b o ‘lgan, 
xolos, u s h u n d a n b u y o n o 'z i m av ju d , o ‘zi riv o jlan ad i, deg an
q a ra sh n i ilgari su rishgan .
D u n y o n in g abad iy lig i yoki o ‘tk in c h ilig i, u n in g m a k o n va 
z a m o n d a c h e k la n g a n y o k i c h e k siz lig i t o ‘g ‘risid ag i q a ra s h la r
insoniyat tarixida dastlab afsonalar va diniy qarashlarda, keyinchalik 
falsafa va b o sh q a fan la rd a ifo d alanib, m u h o k a m a qilin ib kelingan. 
Bu m u h o k a m a la r n in g h a m m a s i, p ir o v a r d o q i b a t d a b o r liq
m uam m o sig a borib taqalavergan. U larning m antiqiy xulosasi shuki, 
d u n y o d o im iy , ab ad iy d ir. A m m o sh u ab ad iy dun y o d ag i b a rc h a
n a rsa lar, tu r li- tu m a n jo n s iz va jo n li o rg a n iz m la r, in s o n la r va 
u la r n in g f a o liy a ti h a tto , b i r b u tu n ja m iy a t h a m s h u b h a s iz , 
vaqtincha, o ‘tkinchidir. D em ak, borliq abadiy, am m o undagi b arch a 
narsalar o 'z g a rish d a va rivojlanishda: b ir h o latd a n ikkinchi holatga, 
bir tu rd a n ik k in ch i tu rg a o ‘tishd a. U la r b o rd a n y o ‘q, y o ‘q d a n
b o r b o lm a y d i.
108


B orliq m u a m m o s in in g b u tu n ild izi, m a ’n osi va m a z m u n i 
sh u n d a k i, b ir b u tu n lik sifatidagi b o rliq n in g d o im iy m avjudligi va 
u ni tash k il etg an n arsalarn in g: ta b ia t, in so n la r, ja m iy a t va u lar 
faoliyatlarining o'tk inch ilig i ziddiyatli birlikni tashkil qiladi. B undan 
shu narsa m a ’lum b o ‘la d ik i;b o rliq m u am m o sin i falsafada o ‘rganish 
d u n y o

Download 7,77 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   90   91   92   93   94   95   96   97   ...   295




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish