‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I



Download 7,77 Mb.
Pdf ko'rish
bet95/295
Sana19.05.2023
Hajmi7,77 Mb.
#940670
1   ...   91   92   93   94   95   96   97   98   ...   295
„h ozir, shu y e rd a m a v ju d
“, d e g an q a ra sh d a n b o sh la n ib , 
bu q a ra sh la r b ir b u tu n d u n y o n in g ch ek siz va d o im iy m avjudligi, 
un dagi n arsa va h o d isa la rn in g , shu ju m la d a n , in so n la rn in g h a m , 
v a q tin c h a lig i va o ‘tk in c h ilig i to 'g 'r is id a g i q a ra s h la rg a to m o n
rivojlanib b o rgan. Bu — b o rliq t o ‘g ‘risidagi falsafiy m u a m m o n in g
b irin c h i to m o n id ir.
B orliq m u am m o sin in g falsafiy tahlili sh u n i k o ‘rsatadiki, d un yo
b ir b u tu n , ab ad iy m avjud, lekin uni tash k il etgan n a rsa lar o 'z
m avjudligi jih a tid a n h a r xil, o 'tk in c h id ir. Bir b u tu n lik sifatidagi 
d u n y o undagi m avjud n a rsa lard a n ajralm asd ir. B ir jih a td a n , b ir 
b u tu n d u n y o b ila n u n i ta sh k il q ilg a n n a rs a la r, h o d is a la r va 
m av ju d o tla r o ‘rtasid a farq b o ‘lsa, ik k in ch i jih a td a n , d u n y o o ‘zini 
ta sh k il q ilg a n n a rs a la r, m a v ju d o tla r b ila n a jra lm a s b irlik d ag i 
butun lik n i hosil qiladi. B un d an borliq va d u n y o n in g birligi m asalasi 
bilan bogMiq falsafiy m u a m m o n in g ik k in ch i to m o n i kelib ch iq ad i. 
D u n y o n in g h aq iq iy birligi u n in g , m oddiyligi va m o h iv a tid a d ir.
,,B o rliq “ tu sh u n c h a si m o d d iy lik d a n ta sh q a ri, m a ’naviylikni 
h a m o ‘z ichiga oladi. Bu jihatdan inson ongi, b a rc h a ongli va ongsiz 
fao liyatlar, m a ’n a v iy -ru h iy h o d isalar, ,,b o rliq “ tu sh u n c h a si ta r k i­
biga kiradi. C h u n k i, ong an g la n g a n b o rliq d a n b o sh q a n arsa em as. 
Bu borliq t o ‘g ‘risidagi falsafiy m u a m m o n in g u c h in c h i to m o n in i 
tash k il etadi.
D e m a k , b o rliq keng m a ’n o d a eng u m u m iy tu s h u n c h a sifatida 
b ir b u tu n d u n y o va u n dagi n arsa va h o d isa la rd a n to rtib , in son
h ay o ti, ongi, kish ilar fao liy atin in g b a rc h a o by ektiv va subyektiv 
sh a ro itla ri, h a tto ja m iy a td a so d ir b o ‘lay otg an b u tu n ja ra y o n la rn i, 
realliklarni o ‘z ichiga oladi. ,,B o rliq“ tu sh u n c h a si, falsafiy jih a td a n , 
keng m a ’n o d a b ir b u tu n reallik sifatid a tu sh u n ila d i. S h u sababli 
unga, y u qo rid a aytilganlardan tash q ari, inso n hali bilib, o 'z la sh tirib
u lg u rm a g a n n a rs a la r , ta b ia t h o d is a la r i, ta b ia t b o y lik la r id a n
foydalanib, insoniyat yaratgan barch a narsa va hodisalar, jarayonlar, 
k is h ila rn in g ijtim o iy h a y o tla ri, fik rla ri, g ‘o y a la ri, q a ra s h la ri, 
y ashay d ig an jo y la r, m e h n a t q ilad ig an k o rx o n a la r, o 'q iy d ig a n va 
ish la y d ig a n ta s h k ilo tla r , x u lla s, ja m iy a td a g i b a rc h a ijtim o iy , 
iq tiso d iy , siyosiy, m afk u rav iy , m a ’n av iy m u n o s a b a tla r kiradi.
109


B in o b a rin , h a r b ir k ish in in g h a y o t faoliyati u n in g o ‘zi u c h u n
h a m , atro fd agi kish ilar u c h u n h am m a ’lum reallik h iso b lan ad i. 
Shu b ilan birga, h a r b ir kishi o ‘z tan a si, o ‘z ruhiga, o ‘z o ‘tm ish i, 
b u g u n i va kelajagiga b o sh q a kishilarga, u m u m a n b u tu n jam iy a tg a
m a ’lum reallik sifatida m u n o sa b a td a b o ‘ladi.
U m u m a n , b o rliq m u a m m o s in i falsafiy ta d q iq etish kish i- 
larn in g m a ’n a v iy -ax lo q iv , siyosiy, h u q u q iy , d in iy va sh u kabi 
am aliy faoliyatlariga va n azariy bilim lariga asoslanadi. Bu ,,b o rliq “ 
kategoriyasi va u bilan uzviy b o g ‘liq b o 'lg a n ,,m avjudlik“ , „reallik 11 
va b o sh q a shu kabi b ir q a to r falsafiy k ateg o riy alar y o rd a m id a
o 'rg an ilad i. Falsafa ,.b o rliq “ tu sh u n ch asin i eng u m u m iy tu sh u n c h a
sifatida o ‘ziga b o sh la n g ‘ich kategoriya sifatida qabul qiladi.
D e m a k , falsafada ,,b o rliq “ kategoriyasi d u n y o , ta b ia t, in so n , 
ja m iy a t, inson o n gi, u n in g in d iv id u allash g an va m o d d iy lash g an
k o ‘rin is h la rin in g sh u n c h a k i m av ju d lig in i em a s, balki u lard a g i 
u m u m iy a lo q a d o rlik n i h a m ifodalaydi. U m u m iy a lo q a d o rlik , b ir- 
b irin i ta q o z o e tish — b o rliq d a g i n a rs a la r, h o d is a la r birligi va 
y axlitligining asosiy b elg ilarid an d ir.
,,B o rliq “ tu sh u n c h a s i falsafiy kategoriya sifatida, b ilish n in g
y u q o ri b osqichi — a b stra k t tafa k k u rg a g in a xos. In so n fikrlash 
jaray o n id a bu tu sh u n c h a orqali dunyodagi alohida narsalar, ularning 
k o n k ret belgilari va xossalari h aq id a em as, balki dun y o d ag i b a rc h a
n arsalar, voq ea va h o d isa la r, ja ra y o n la r o ‘rtasidagi eng u m u m iy
to m o n — u larn in g realligi h aq id a fikr yuritad i.
Falsafiy a d a b iv o tla rd a borliq haqidagi ta ’lim ot ontologiya, deb 
ataladi.

Download 7,77 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   91   92   93   94   95   96   97   98   ...   295




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish