M. Y. Ayupova


Logopediya fanining m etodologik asoslari



Download 16,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet6/289
Sana21.05.2022
Hajmi16,96 Mb.
#605768
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   289
Bog'liq
Logopediya Ayupova M.

Logopediya fanining m etodologik asoslari.
Fan sifatida logopediyaning tamoyil vabnetodlari
N u t q buzilishini o ‘rganishda va tu z a tis h d a logopediya fani n u tq va 
fikrning o ‘zaro b o g ‘liqligi h aqidagi, a n o m a l bo lan in g rivojlanishidagi 
u m u m iy va m axsus q o n u n iy a tla rn in g o ‘z a r o m u n o sab atlari t o ‘g ‘risidagi 
nazariy qoidalarga, n u tq va faoliyatning h am k o rlik d a rivojlanishi haqidagi, 
ichki va tashqi om illarn in g o ‘z aro t a ’siri haqidagi, ruhiy rivojlanishning 
h a rak atlan tiru v ch i kuchlari haqidagi n azariyaga ta yanadi.
N u t q buzilishlari va ularni tu zatish d ag i m u h im m u a m m o la r n i hal 
qilish m aqsadida logopediya fani materialistik, metodologiyaga tayanuvchi 
tam oyil va m e to d la r d a n foydalaniladi.
S h u n d a n kelib c h iq ib , l o g o p e d iy a q u y id a g i asosiy ta m o y illa r g a
tayanadi: sistemalilik, komplekslilik, rivojlanish tamoyilini, nu tq buzilishini 
bo lan in g psixik rivojlanishidagi b o s h q a to m o n la r i bilan o ‘z aro b o g ‘liq 
h o ld a qarab chiqish, faoliyatli y o ndashuv, o n to g e n e tik tam oyil, etiologiya 
va m e x a n iz m la r n i hisobga olish ta m o y ili ( e tio p a to g e n e tik ta m o y il), 
n u q s o n l i n u t q n i n g b u z ilish a l o m a t l a r i va t u z i lis h in i h iso b g a olish, 
u m u m d id a k tik va b o s h q a tam oyillar.
U la rd a n ayrim larini ko‘rib c h iq am iz.
S i s t e m a l i l i k t a m o y i l i til h a q i d a m u r a k k a b f u n k s i o n a l s is te m a
11


t o ‘g ‘risidagi tu s h u n c h a g a tayanadi. U n i n g tuzilish k o m p o n e n tia r i o ‘zaro 
c h a m b a r c h a s a l o q a d a b o 'l a d i . S h u m u n o s a b a t bilan n u t q n i , u n in g
rivojlanishi jarayonlarini va buzilishini tu zatish n i o ‘rganish n u tq qurilishi 
tizim ining b a rc h a k o m p o n e n tla rig a , b a rc h a to m o n la r ig a t a ’sir etishin! 
nazard a tutadi.
N u t q b u z i l i s h l a r i n i n g o ‘x s h a s h t u r l a r i n i l o g o p e d i k x u lo s a la s h , 
tabaqalashtirib tashxis qilish u c h u n nutqli va nutqsiz belgilarni, tibbiy, 
psixologik, logopedik j ih a td a n tekshirish natijalarini, bilish faoliyatining 
rivojlanish darajasi ni va n u tq rivojlanishi nisbatlarini, n u tq holati va 
b olaning s e n s o m o to r rivojlanishidagi m u h i m jih atlarin i tuzatish nuqtayi 
nazari in tahlil qilish :arur bo'Iadi B u n d a y ho llard a n u tq buzilishlarini 
tuzatish kom pleksi, tibbiy-psixologik-pedagogik xususiyatga ega b o'lishi 
kerak.
S h u n d ay qilib, nutq buzilishlarini o'rganish va tuzatish d a komplekslilik 
tamoyili m u h im o ‘rin tutadi.
N u tq buzilishlarini o ‘rganish va ularni tuzatish ja ra y o n id a a n o m a l 
bolalar rivojlanishining u m u m iy va o ‘ziga xos qon u n iy atlarin i hisobga 
olish m u him dir.
Rivojlanish tamoyili, shuningdek, bolaning yaqin rivojlanishi doirasida 
o ‘rin olgan m a ’lu m vazifalar, qiyinchiliklar bosqichlarini lo gopedik ish 
jarayoniga ajratishni h a m k o ‘zda tutadi.
N utqi buzilgan bolalarni va ularni tekshirish, s h u n in g d ek , u la r bilan 
o lib b o r i l a d i g a n l o g o p e d i k ish ni ta s h k il qilish b o l a n i n g y e t a k c h i
faoliyatlarini (p re d m e tli-a m aliy , o ‘yin, tashkiliy) hisobga olgan ho ld a 
am alga oshiriladi.
T uzatish — logopedik t a ’sir m etodikasini ishlab chiqish n u tq shakllari 
va v a z ifa la ri n a m o y o n b o ‘1 ish i z c h i l l i g i n i , s h u n i n g d e k , b o l a n i n g
ontogenezidagi (notogenetik tamoyil) faoliyat turlarini hisobga olgan holda 
olib boriladi.
N u tq buzilishlarining pay d o bo'lishi ko‘p hollarda biologik va ijtimoiy 
o m illa r n in g o ‘z a ro m u ra k k a b t a ’siri bilan b o g ‘lan g a n b o 'l a d i . N u t q
buzilishlarini s am arali logopedik tuzatish u c h u n buzilishning h a r bir 
alohida h o ld a buzilish etiologiyasi, m exanizm lari, a lo m atlarin i aniqlash, 
yetakchi buzilishlarni ajratib k o ‘rsatish, n u q so n tuzilishidagi nutqiy va 
nutqsiz belgilarning o ‘zaro m un o sab atlarin i aniqlash m u h im a h am iy at 
kasb etadi.
N u t q b u z ilish la rin i o 'r g a n i s h va tu z a t i s h d a d i d a k tik ta m o y illa r: 
k o ‘rgazm alilik, tu sh u n a rlilik , onglilik, y akka ta r tib d a y o n d a s h is h va 
bo sh q a la r m u h i m o ‘rin tutadi.
Logopediya fani rnetodlarini shartli ravishda b ir n e c h a g u ruhlarga 
b o ‘lish m u m k in .
Birinchi g u ru h — tashkiliy m etodlar: qiyosiy longityudinal (dinam ikada 
o ‘rganish), kompleksli.
12


I k k i n c h i g u r u h n i e m p i r i k m e t o d l a r t a s h k i l e ta d i: o b s e r v a t s i o n
( k u z a tis h ) , e k s p e r i m e n t a l ( l a b o r a t o r i y a , ta b iiy , s h a k l l a n u v c h i yoki 
psixologik-pedagogik sinov), psixodiagnostik (testlar, standartlashtirilgan 
v;i xayoliy loyihalashtirilgan, a n k e ta la r, s u h b a tla r, intervyu) faoliyatini, 
s h u n i n g b ila n b i r q a t o r d a n u t q i y f a o liy a tin i h a m ta h lil q ilis h n in g
p raksim etrik usullari, biografik m e to d ( a n o m n e s tik m a ’lu m o tla rn i yig‘ish 
vn tahlil qilish).
U ch in c h i guruhga olingan m a ’lum otlarni m iq d o r (m atematik-statistik) 
va sifat analizi kiradi. B u n d a olingan m a ’l u m o t l a r E H M n i q o ‘llagan 
holda m a s h in a d a ishlab chiqiladi.
T o ‘rtinchi g u ru h — interpretatsion m e to d la r, uslublar, o ‘rganilayotgan 
h odisalar o 'rtasid ag i aloqalarni nazariy ta d q iq qilish usullari (qism lar va 
b u tu n lik o ‘rtasidagi, a lo h id a j i h a t l a r va u m u m a n h o d is a o ‘rtasidagi, 
funksiyalar va shaxs o ‘rtasidagi h a m d a b o s h q a aloqalar).
T a d q iq o tn in g obyektivligini t a ’m inlovchi texnik vositalar: ko m p y u ter
i n to n o g r a f l a r , s p e k to g r a f la r , n a z o m e t r l a r , v id e o n u t q , fo n o g ra fla r, 
s p ir o m e tr va b o sh q a a p p a ra tu rala r, sh u n in g d e k , b u tu n n u t q faoliyati va 
uning ayrim k o m p o n e n tla rin i d in a m ik a d a o 'rg an ish g a im k o n beruvchi 
r e n tg e n o k in o fo to g ra fiy a , glottografiya, k in e m a to g ra fiy a, e le k tro m io g - 
rafiyalardan keng foydalaniladi.

Download 16,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   289




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish