I. H. Hamdamov, S. A. Abilova hozirgi zamon tabiiy fanlar konsepsiyasi

A D A B I Y O T L A R :
1. B aratov P. Y e rb ilim i va o 'lk ash u n o slik . - T o s h k e n t. “ 0 ‘q itu v c h i" n ash riy o ti, 
1990. 4 2 - 4 6 : 7 8 - 8 3 ; 1 6 7 -1 7 0 ; 2 0 0 - 2 0 2 - b e tla r .
2. H a m d a m o v 1. va b o sh q alar. B otanika asoslari. —T o sh k en t: “ M e h n a t” n a sh ri­
y o ti, 1990. 1 0 - 1 1 -b etlar.
3. R a h m a tu lla y e v A ., H u sa n o v X ., R a h m a tu lla y e v a M .A . S a m a rq a n d sh a h ri- 
dagi ekologik vaziyat. “ O 'z b e k isto n n in g ekologik in u a m in o la ri’\ K onf. m a te ria lla ri 
to 'p la m i” . — S am arsq an d . 1998. 2 8 5 -2 8 7 -b e tla r.
4. Isoqov E X . , Q u v o n d iq o v O .X . О з а г р я з н е н и и а т м о с ф е р . 0 ‘z b e k isto n n in g
ekologik m u a m m o la ri. K onf. m ateriallari to 'p la m i. — S a m a rq a n d . 1998. 2 8 3 —285- 
b etlar.
IV BOB G I D R O S F E R A
Gidrosfera to‘g‘risida tushuncha
O k ean — g id ro sferan in g asosiy qism iV P lan etam izd ag i suv q o b ig 'i g id ­
rosfera deb atalad i. U n g a p lan e tam iz d ag i h a m m a suvlar—o k e a n , d engiz, 
d ary o , k o 'l, m u z , b o tq o q lik , tu p ro q osti su v lar kiradi. G id ro sferad ag i
45

---

suvning m iq d o ri ] 45 4 ,5 m ln. k m kub b o ‘lib, sh u n d a n m illiard 370 m ln . 
km kub o k e a n va d en g iz suvlari, 60 m ln. kub y er osti suvlari, 24 m ln . k m
kub m u z la r va q o rla r, 750 m ln . k m kub k o ‘llar, 75 m ing km kub tu p ro q
suvlari, 1,2 m ing km k u b d ary o suvlari, q o lg an qism in i esa a tm o sfe ra va 
tirik o ig a n izm tark ib id ag i suvlar tashkil etadi.
G id ro sferad a g i su v n in g 97 ,2 0 % s h o ‘r, faqat 2,80 % c h u c h u k suvdir.
C h u c h u k suvning asosiy qism i m uzliklar suvi hisoblanadi, qolgani d aryo, 
k o 'lla r va y e r o sti suvi, b ir oz qism i atm o sferad ag i suvlardir.
G id ro sferad ag i suv d o im o b ir h o la td a n ikkinchi h o latg a o ‘tib h a ra k a t 
qilib tu rad i.
G id ro sferad a g i suv q u y o sh d a n k elay o tg a n issiqlikni o ‘zid a to 'p lo v c h i 
g o ‘yoki b ir a k k u m u ly a to r vazifasini bajaradi.
Suv q u ru q lik k a n isb a ta n issiqlikni 25—30 % k o ‘p yu tad i.
Suv y e r sh a rid a e n g k o ‘p v a en g q im m a tb a h o m in eral h iso b la n ib , 
quyidagi fizik va xim ik xususiyatlarga ega:
a) ta b ia td a b ir v a q tn in g o ‘zid a q a ttiq , suyuq va gaz (b u g ‘) h o lid a
u ch ray d ig an y agona m in e ra ld ir;
b) suv q a n d a y h o la td a (q a ttiq , suyuq va b u g 1) b o 'lm a s in , u b o sh q a
m o d d a la m i eritu v c h a n lik xususiyatiga ega;
d) su v n in g q a y n a sh h a ro ra ti b o sim g a b o g ‘liq h o ld a o 'z g a ra d i, ag a r 
bosim o rtsa q a y n ash h a ro ra ti h a m o shadi;
e) suv h a m b o sh q a m o d d a la r singari isitilgach, u n in g hajm i k en g a- 
yib, zichligi k am ayadi. L e k in suvning isishi m aksim al + 4 °C da so d ir b o 'lib ,
46

---

h a ro ra t u n d a n k o ‘ta rilsa h a m , pasaysa h a m u n in g hajm i kengayib zichligi 
esa pasayadi. S uvning h a ro ra ti 0 °C d a n p astga tu sh g ach , b u tilk ad ag i yoki 
quruqlikdagi suv h ajm i kengayib, m u zlab uni yorib yuborishi b u n g a yaqqol 
m isol;
f) suvning t a ’m i, rangi, h id i y o ‘qligi tufayli b o sh q a e le m e n tla rd a n
farq qiladi;
g) suv y e r sharidagi en g k o ‘p issiqiik singdiruvchi jism d ir, sh u sababli 
suv havzalari y o z d a t o ‘p lag an q u yosh issiqligini q ish d a n a m va iliq havo 
oqim i sifatida sovuq jo y la rg a o lib b o rib isitadi;
h) suv k im y o v iy fo rm u la larig a k o ‘ra “to z a ” h iso b la n ib , b irik m a g a
kiruvchi v o d o ro d n in g a to m m assasi 1 u g lero d biriigi (u ,b ) ga, k islo ro d n i- 
ki 16 (u ,b ) ga te n g b o ‘lib, b o sh q a m o d d a la rd a u ch ram a y d i.
Y er yuzining 71 % suv b ilan qoplangan. Y er yuzasining u m u m iy m ay- 
doni 510 m ln. kv km b o ‘lib, sh u n d a n 149 m ln. kv km quruqlik va qolgan 
361 m ln. kv km ni suvlik ishg‘ol etgan. D u n y o okeanlaridagi suvning hajm i 1 
m lrd. 370 m ln. k m kub, o ‘rta c h a chuqurligi 3,7 km va eng c h u q u r yeri 
11022 m etm i tashkil etadi. K urram izning suv bilan q o p la n g an yuzasi 4 ta
katta okeanga b o iin a d i: T in ch , A tlantika, H in d va S him oliy M uz o k ean - 
lari. O k ean lam in g m aterik ichkarisiga yorib kirgan qism i dengizlar deyiladi.
D e n g izlar u c h tu rg a b o ‘lin ad i, ag ar o k e an suvining b ir qism i m aterik
ichkarisiga yorib kirsa va o k ean b ila n b o ‘g ‘o zlar orqali ajralib tu rsa , u lar 
ichki d e n g izlar d eyiladi. Q o ra , B altika, A zov dengiziari ichki d en g izlard ir. 
O k ean suvi q u ru q lik ichiga biroz yorib kirib, u n d a n o ro lla r orqali ajralib 
tu rsa , b u n d a ta sh q i d en g iz hosil b o ‘lad i, c h u n o n c h i, B aren s, B ering, 
Y a p o n , O xota d e n g iziari, n ih o y a t, m ate rik la r orasida jo y lash g an d e n g iz ­
la r esa 0 ‘rta d en g iz deyiladi. B ularga K arib d en g izi, Q izil d en g iz va 
b o sh q a la r kiradi.
D u n y o o k ea n in in g eng k atta qism ini T in c h okeani ishg‘ol etib, u O siyo, 
A m erika, A n ta rk tid a q it’alari o ralig ‘ida jo y lash g an . U n in g u m u m iy m ay- 
d o n i 179,7 m ln. kv k m yoki y er yuzidagi ja m i q u ru q lik lar m a y d o n id a n
h a m k a tta d ir, bu esa y er yuzasi terito rriy a sin in g 30 %, d u n y o m ay d o n in ig
esa 50 % iga teng.
Bu o k eandagi A leu t b o tig ‘i 7822 m , F ilip p in b o tig ‘i 10, 497 m va 
M a ria n a b o tig ‘i esa 11,022 m ga b o rad i.
A tlantika o keani kattaligi va chuqurligi jih a tid a n T in c h o k e a n id a n so ‘ng 
ikkinchi o ‘rin d a tu ra d i. U Y evropa, A frika, A m erik a va A n ta rk tid a q it’alari 
o rasid a jo ylashgan.
U n in g m a y d o n i 93,3 m ln. kv k m , suv hajm i 350 m ln . km k u b , o k e a n - 
ning o ‘rta c h a ch u q u rlig i 3332 m b o ‘lib eng c h u q u r yeri B ro u n sen (B u e rta
R ika oroli y aq in id a) b o tig ‘i 94^8 m.
47

---

H in d okeani Osiyo, A frika, A n tark tid a q it’alari o rasida joylashgan. M ay ­
d o n i 75 m ln . kv km b o ‘lib, d u n y o o k ea n i u m u m iy suv z ah irasin in g 4 ,4 %i 
shu o k e a n d a . C h u q u rlig i va k attaligi jih a tid a n u c h in c h i o 'r in d a b o ‘lib, eng 
c h u q u r yeri Y ava oroli y aq in id a 7450 m ga yetadi.
M a y d o n jih a tid a n eng k ich ik va eng sayoz o k e a n S h im o liy M u z o k e a - 
nidir. U n in g m ay d o n i 13,1 m ln. k m kub b o 'lib , d u n y o o k e an i suv za h ira si­
n in g b ir foizi shu o k e an d a. B u o k e an a n c h a sovuq jo y d a joylashganligi 
u c h u n , suv u n c h a s h o 'r em as. Y iln in g u zo q vaqti m u z b ilan q o p la n ib
y otadi. U a n c h a sayoz o k e a n la rd a n b o 'lib , eng c h u q u r yeri 5449 m ga 
y etad i. U Y ev ro p a, O siyo va A m erik a q it’alari o rasida tu ra d i.
D u n y o o k ean i m assasining 96,5 % suvdan, qolgani esa erigan h a r xil 
tu z la rd a n , g azlardan va m ay d a z a rra ch a lard a n iborat. T u z la r ic h id a eng 
k o 'p i n atriy xlor (N a C L —77,8 % ), m agniy xlor (M g C L —10,9 % ) lardir.
S h u n in g d e k , o k e a n s u v id a o ltin , k u m u s h , m is, fo sfo r, yod kabi 
e le m e n tla r h a m m avjud.
O k e a n la rd a suvning o 'r ta c h a sh o 'rlig i 35 % ga ten g . L ekin sh o 'rlig i 
o k e a n la m in g tu rli jo y id a tu rlich a. Y er sharining ek v a to r atrofidagi jo y larid a 
suvning sh o 'rlig i 34 %, c h u n k i bu y erlard a y o g 'in k o 'p y o g 'a d i. O k e a n - 
larn in g 20 °C bilan 30 °C geografik ten g lik la r o rasida, y a ’ni su b tro p ik
m in ta q a jo y lash g an suvlarda s h o 'rlik 36—37 % ga te n g , c h u n k i bu y erlard a 
h a ro ra t y u q o ri, y o g 'in kam .
M o 'ta d il va sovuq m in ta q a la rd a o k ean suvining sh o 'rlig i 30—32 %, 
c h u n k i b u y e rlard a q u y o sh issiqligi va y o ru g 'lig i k am a y ad i, y o g 'in k o 'p , 
d a ry o la r k o 'p la b c h u c h u k suv keltiradi.
O kean va dengiz suvlari tarkibida h ar xil tuzlardan tashqari yana erigan 
holda azot, karbonat angidrid, vodorod sulfid, am m iak, m etan va boshqa 
gazlar ham bo'ladi. Dengiz suvida atmosferadagiga nisbatan kislorodning miqdori 
35 % gacha ortiq bo'ladi. Bu esa dengiz hayvonlari uchun ju d a qulaydir.
O d a td a suvning tin iq lik d arajasini an iq la sh d a d ia m e tri 30 sm keladigan 
oq rangli disk ishlatiladi. D isk y o 'g 'o n ip g a b o g 'la b suvga tu sh irilad i va 
m a ’lu m ch u q u rlik k a tu sh g a c h , u k o 'rin m a y qo lad i. D isk n in g n e c h a m e tr 
ch u q u rlik d a k o 'rin m a y qolishiga qarab suvning tiniqlik darajasi hisoblanadi. 
O k e a n la r ic h id a eng tin iq suv A tlan tik a o k e a n in in g S orgasso d en g izid a 
k u zatilib , tin iq lik darajasi 66,5 m , c h u n k i bu y e rd a suv v ertik al h a rak a t 
qilm ay d i, p la n k to n q a tla m i yupqa.
T in c h o k e a n in in g tin iq lik darajasi 59 m , H in d o k e a n id a 50 m , S him oliy 
M uz o k e a n id a 23 m , B o ltiq d en g izid a 13 m , O q d e n g izd a 9 m va A zov 
d en g izid a esa 3 m.
O k e a n la r issiqlikni q u y o sh d a n oladi. Y er sh arin in g q u y o sh d a n oladigan 
en erg iy asin in g 2 /3 q ism id a n o rtiq ro g 'i d u n y o o k ean la rig a tu sh ad i. A gar
48

---

y ern in g yuzasiga q u y o sh d a n b ir yilda 5x10 darajasi 20 kkal en erg iy a tu sh - 
sa, sh u n d a n 3,6x10 kkal qism i d u n y o o k e an ig a t o ‘g ‘ri keladi. Suv o ‘zid a 
ju d a k o ‘p issiqiik t o ‘playdi.
D u n y o o k e a n id a to 'p la n g a n issiqlikning b ir qism i suv ustidagi havoni 
isitishga, b ir qism i suv yuzasining o ‘zini ilitishga sarflanadi. M a ’lu m o tlarg a 
q a ra g a n d a , o k e a n la r yuzasiga tu sh a d ig a n q uyosh issiqligi ek v ato r va tro p ik
m in ta q a la rd a 60 %, 0 ‘rta m in ta q a d a 30 %, sovuq m in ta q a d a esa 10 %, 
d en g iz suvini isitishga sarflan ad i, ek v ato r m in ta q a sid a jo y lash g an o k ean
suvining harorati d o im o h a m m a oylarda ham 27—28 °C b o ‘lib turadi. T ropik 
m in ta q a d a jo y lash g an o k ean suvlari h a m 2 0 - 2 5 °C o ra sid a iliq b o ‘ladi. 
0 ‘rta c h a m in ta q a d a jo y lash g an okean suvining h a ro rati yil fasllari b o ‘yicha 
o 'z g a rib tu rad i. Q ish d a suvning h a ro ra ti pasayib + 1 0 °C dan —0 °C ga 
tu sh ib qoladi. Y o zd a esa + 2 0 °C chiqadi.
Q u tb m in ta q a sid a esa suvning eng past h a ro ra ti - 2 °C b o 'la d i.
A ysberg (inglizcha m uz to g ‘i d em ak d ir) m a te rik m u z la rd a n uzilib tu sh - 
g an m u z b o 'la k la rid ir. B a’zi ay sb erg lam in g b alan d lig i suv y u zasid an 80— 
90 m . Suv o stid a, qalinligi 500 m , u zunligi 200—300 k m d a n 560 km
g a c h a , hajm i esa 5 0 0 - 7 0 0 km kubga yetishi m u m k in . A ysberglar dengiz 
tra n sp o rtig a k a tta xavf tu g ‘diradi.
D u n y o o k ean i y e r sh a rid a iqlim ni n o rm a lla sh tirib tu ra d i, tra n s p o rt 
u c h u n asos b o 'lib x izm at qiladi. B u n d a n ta sh q a ri o k e a n d a xilm a-xil tabiiy 
re s u rs la r j u d a k o ‘p: a) o z iq -o v q a t re s u rs la ri; b) m in e ra l x o m a sh y o
resurslari; v) yirik energiya resurslari.
D u n y o okeani in so n u c h u n o ziq -o v q at b o ‘la o lad ig a n o 'sim lik va h ay ­
v o n larg a ju d a boy. D u n y o o k e a n id a o 'n m ingga y aq in o 'sim lik tu ri b o 'lib , 
quru q lik d ag i o 'sim lik larg a n isb atan o rg an ik m o d d a la rg a 4 —5 m a rta boy. 
B a’zi su v o 'tla rid a q u ru q lik d ag i o 'sim lik larg a n isb a ta n oqsil m o d d a la ri 
(50 % ) k o 'p ro q . H o lb u k i, m ol g o 's h tid a oqsil atigi 20 % ni tashkil etadi.
D u n y o d ag i 63 hayvon sinfining 51 tasi o k e a n va d e n g izlard a b o 'lib , 
u la rn in g 150 m in g d a n o rtiq tu ri m avjud. U la rn in g u m u m iy vazni 1 6 -2 0
m illiard to n n a g a y etad i. S hu sababli h a r g e k ta r d en g iz suvidan q u ru q lik ­
dagi eng yaxshi b ir g e k ta r yaylovda y etish tirilad ig a n g o 'sh tg a n isb a ta n 2 
m a rta o rtiq m ah su lo t olish m um kin. D u n y o okean id ag i o rg an ik m o d d a la r­
n in g m iq d o ri 30 m illiard to n n a n i tashkil e tad i. L ekin h o z ir d u n y o o k e a ­
nidagi m a n a shu o z iq -o v q a t resurslarining (baliq lar, k it, b eluga, dengiz 
m u sh u g i, ty u le n , d en g iz q u y o n i, k arp , mferj, q isq ic h b aq a, m o lu sk a, us- 
tr its a h a m d a u m u r tq a li va u m u r tq a s iz ) b o s h q a h a y v o n la r h a m suv 
o 'sim lik larin in g faqat 1 %i d a n g in a inson fo y d a la n m o q d a .
O k ean hayvonlari o rasid a ko'R m o y va g o 's h t b erish d a kit birinchi 
o 'r in d a tu ra d i. U yer sharidagi eng katta hay v o n b o 'lib , uzunligi 35 m ,
4 - 1 5
49

---

o g ‘irligi 125 to n n a . S h u n d a n 50 to n n a si m o y g a t o ‘g 'ri keladi. K itd an k o n - 
serva m a h su lo tlari, chorvachilik u c h u n oziq, u n , o ‘g ‘it shuningdek, 
yuqori 
sifatli c h a rm o lin ad i. D u n y o o k e a n id a n h o z ir h a r yili 550 m ln . s e n tn e r 
h a r xil b a liq la r ovlanadi.
D u n y o o k e a n id a su v o 'tla rin in g o z iq -o v q a t u c h u n fo y d alan ish m u m ­
kin b o 'lg a n 170 tu ri b o 'lib u la rn in g eng m u h im la ri d en g iz k aram i (la m in a - 
riya), dengiz salati va b o sh q alar. U la r o z iq -o v q a t, d o ri-d a rm o n , b o ‘yoq 
va k o n d ite r sa n o a t u c h u n x o m ashyo hiso b lan ad i.
L a m in a riy a o 'sim lig id a n algin yelim i o lin a d i va u n d a n g a z lam alarn i 
b o 'y ash d a, sovun ta y o rlash d a h a m foydalaniladi. S h u ningdek, su v o 'tlarid an
droj (a c h itq i), sp irt, q o g ‘oz va b o sh q a n a rsa la r h a m tay y o rlash m u m k in . 
S u v o 'tlari m aterik sayozligida, ay n iq sa, ju d a h o sild o r b o 'la d i. M a sa la n , 
K aliforniya q irg 'o g 'id a g i qizil s u v o 'tla rin in g biom assasi gektariga 6 0 - 1 0 0
t.ga yetadi.
S h u n d a y qilib, o k e a n la rd a n yiliga 7 0 - 8 0 m ln . to n n a g a yaqin b aliq , 
m olyuska, su v o 'tlari va b o sh q a m a h su lo tla r o lin m o q d a . Bu esa in so n iy a t- 
nin g oqsil m o d d asig a b o 'lg a n ta la b in in g 5/1 qism ini qoplaydi.
Y er sharidagi b ro m z a h ira sin in g 99 %i o k e a n suvlarida jo y lash g an . 
Shuningdek, okean suvida erigan holda 5,5 m ln. to n n a oltin, 4 m lrd. t. u ran
m avjud. O kean tu b id a quruqlikdagiga nisbatan 3 m arta ziyod neft zahirasi 
mavjud. O keanlar katta eneigiya m anbayi hisoblanadi. O kean suvlarining sutka 
m obaynida 2 m arta k o 'tarilib va qaytishida ju d a katta energiya (8x10 kvt) 
vujudga keladi. H ozir d u n y o d a suvlam ing ko'tarilishi va qaytishiga asoslangan 
elektr stansiyalari (T E S ) qurish ishlari am alga oshirilm oqda.