B. N. O r I p o V u o 'K 372. 874(075) квк


 .6 . TASVIRIY SA N ’ATNI 0 ‘Q ITISH D A PREDMETLARARO



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet84/108
Sana23.03.2022
Hajmi3,25 Mb.
#506296
1   ...   80   81   82   83   84   85   86   87   ...   108
Bog'liq
Tasviriy san`at va uni o`qitish metodikasi.Oripov B (1)

4 .6 . TASVIRIY SA N ’ATNI 0 ‘Q ITISH D A PREDMETLARARO
B O G ‘LANISH
P re d m etla r a r o bogM anish haqida um um iy m a ’lu m ot
„ Fanni 
haqiqatdan o ‘rganmoq uchun,
uning hamma aloqalarini va vositalarini
birga о 'rganmoq, tekshirmoq kerak
Y.O.Komenskiy.
M a m l a k a t im i z d a fa n , te x n ik a , m a d a n i y a t va m a 'n a v i y a t
shiddatli rivojlanish davriga kirib b o r m o q d a , bu yosh avlodni 
tarbiyalaydigan tarbiya va t a ’lim muassasalari va xalq maorifi 
xodimlari oldiga ulkan vazifalar q o 'y m o q d a . Bu vazifalar ayniqsa, 
m ak tab faoliyatini takom illashtirish, m am la k a tim iz yosh avlodga 
z a m o n talabi darajasida bilim va m ala k ala r berish j a r a y o n id a
amalga oshiriladi.
M a k ta b faoliyatini takom illashtirish va u n d a beriladigan bilim 
va m alak alar sam aradorligini oshirishning asosiy vositasi va sharti 
o 'q u v fanlarini o 'rg a n is h d a p r ed m e tla ra ro va fanlararo bog'lanish 
sistem asidan foydalanishdir. C h u n k i m ak tab faoliyatida p r e d m e t­
lararo bog'lanish:
1) h a r bir m a s h g 'u lo tn in g m aqsadi va vazifasini to 'g 'ri belgi- 
lash im koniyatini beradi;
2) h a r bir m ash g 'u lo tn i zaruriy k o 'rg az m a va didaktik m a te ­
riallar bilan t a ’minlaydi;
3) o 'q u v c h ila rn i fanga, m ashg 'u lotg a b o 'lg a n qiziqishlarini 
o s h ir a d i, d a rsg a b o 'l g a n e m o t s i o n a l h o la tin i va m a s h g 'u l o t
ja ra y o n id a ixtiyoriy-barqaror diqqatini t a ’minlaydi;
147


4) rasm chiziladigan na tu ra , obyekt va kom pozitsiya e le m e n t-
larini ilmiy asosda o 'rg a n is h n i, kuzatishni, kuzatilgan narsa va 
voqealarni obyektiv, h a q q o n iy idrok etishga im kon beradi;
5) n a tu ra va obyektlarni kuzatish asosida xarakterli va asosiy 
belgilarni ajratib olishga o 'rg ata d i;
6) o 'q u v c h ila rn i tashabbu sko rlikk a, m ustaqillikka, ijodkor- 
likka o 'rgatadi, materialistik du n yo q arash va e ’tiqodlarini tak om il- 
lashtiradi;
7) o 'q u v c h ila rn in g bilimlarini sistem alashtiradi, asosli va h ar 
to m o n l a m a , izchil, ilmiy bilim va m alakag a ega b o 'lis h larin i 
t a ’minlaydi.
Bu h a q d a aytilgan ilmiy fikrlar o 'q itish ishlarida hozirg acha 
o 'q itu v c h ila r u c h u n asosiy d astu rulam al bo'lib qolnio qd a.
P r e d m e t l a r a r o b o g 'l a n i s h n i b a r c h a p e d a g o g la r e ’t i r o f e t-
g a n h o l d a u n g a y u q o ri b a h o b e rib k e la d ila r. D a r h a q i q a t , m a k ­
t a b o ' q u v f a n l a r i n i o ' r g a n i s h d a p r e d m e t l a r a r o b o g ' l a n i s h
b u g u ng i k u n d a h a m e n g sa m a ra li d id a k tik p rin s ip b o 'l ib h i s o b ­
lan a d i.
P re d m e tla ra ro bo g'lanish — ikki holatda n a m o y o n bo'ladi:
1. N a z a riy j ih a td a n b o g 'la n is h — bu tab ia td a , ja m iy a td a , 
u m u m a n n io d d iy o l a m d a b o 'l g a n , b o 'la y o tg a n va b o 'Ia d ig a n
v o qea-h odisalarni o 'q u v p redm eti m a z m u n id a ifoda eta oladigan 
didaktik holatdir.
M asalan , tasviriy s a n ’at darsida K .P.Bryulovning „ P o m p e y -
ning so'nggi k u n i “ s a n ’at asarini o 'rg an ish d a , „Q adim gi d u n y o
tarixi" kursidagi „Q adim gi Rim m ad a n iy ati“ mavzusi va geografiya 
fanidagi „ V u lq o n la r“ mavzusi m ateriallaridan foydalanib, y u q o - 
ridagi s a n ’at asaridagi sujet h a m d a voqealar haqida ilmiy m a ’lu­
m o tla r beriladi va asar tahlil qilinadi.
2. P redm etlararo b og'lanishning m etodik yo'nalishi o'qituvchi 
bilan o 'q u v c h i o 'rta s id a individual va u m u m iy savol-javob, uy 
vazifalarni tekshirish ja ra y o n id a am a lg a oshiriladi.
M asalan, o 'q itu v c h i savol beradi:
— Kub q a n d a y shakl?
O 'q u v c h i m a te m a tik a fan id a n va tasviriy s a n ’at d arslarida 
olgan bilimlari va m alakalari asosida:
148


— 
Kub — 6 to m o n li, 12 qirrali, 24 burchakli b o'lib, barcha 
to m onlari, qirralari, burchaklari bir-biriga teng geometrik jism, — 
deb jav ob beradi. F a n o 'qituvchisi o 'z faoliyatida predm etlararo 
b o g 'lan ish prinsipidan foydalanishi u c h u n o 'z fani bilan b o g 'la n a - 
dig an 
fan dasturi, darslik va o 'q u v q o 'l la n m a l a r i n i o 'r g a n ib
borishi, o 's h a fan bilan d o im iy alo q a d a , h a m k o rlik d a bo'lishi 
lozim. Bu p red m e tla ra ro aloqa:
1. D arsn ing ilmiyligini, uning darsdagi tashabbusi va ijodiy 
ishlashini t a ’minlaydi.
2. O 'q itu v ch i m e h n a tin i qisqartiradi, m e h n a t unum dorligini 
oshiradi.
3. D a rs m a te ria lla rin i i x c h a m la s h tir a d i, da rsd a g i t a k r o r -
larni, u m u m a n , m aktab o 'q u v fanlaridagi takrorlashlarni kamay- 
tir a d i.
4. F a n o 'q ituvc hisinin g ish faoliyatini sistemaga soladi.
5. O 'q u v chilarg a esa o 'q u v fanlarini oson o 'zlashtirib olish 
im ko niy atin i berib, ulard a ilmiy j ih a td a n asoslangan bilim va 
m alakalarga ega bo'lish da asosiy omil bo'ladi. Ularni m u k am m a l
ilmiy jih a td a n asoslangan bilim va m alakalar bazasiga ega bo'lish- 
larini t a ’minlaydi.
Agar m ak tab n ing b a rc h a o 'qituvchilari shu sistem ada ishlasa, 
kunlik dars soatini 4 —5 soatgacha, haftalik o'q ish kunlarini 5 
k u n g a c h a qisqartirish m u m k in .

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   80   81   82   83   84   85   86   87   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish