B. N. O r I p o V u o 'K 372. 874(075) квк


T a sv iriy s a n ’atn i o ‘q itish d a p red m etlararo b o g ‘lanish



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet85/108
Sana23.03.2022
Hajmi3,25 Mb.
#506296
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   108
Bog'liq
Tasviriy san`at va uni o`qitish metodikasi.Oripov B (1)

T a sv iriy s a n ’atn i o ‘q itish d a p red m etlararo b o g ‘lanish
Tasviriy s a n ’at b a r c h a o 'q u v fanlari b ilan be v o sita b o g '-
liqdir.
Ayniqsa bu bog'liqlik k o 'p r o q biologiya, geografiya, m e h n a t, 
c h iz m ac h ilik , m a te m a tik a , fizika, tarix, til, a dabiyot fanlarida 
k o 'p ro q n am o y o n bo'ladi. Bu bog'lanish h am nazariy, h am amaliy 
jih a td a n am alga oshiriladi. P re d m e tla ra ro b o g 'lan ish n in g tashab- 
buskori tasviriy s a n ’at o'qituvchisidir.
Avvalo, o 'qitu vc hi m ak ta b d a tasviriy s a n ’at kabinetini tashkil 
e tish i lo zim . K a b in e td a tasviriy s a n ’atga j u d a y a q in bo lgan 
biologiya, m e h n a t, m a te m a tik a , ch izm achilik, geografiya, ad a-
149


biyot, tarix kabi fanlarning dasturi, darslik va k o'rgazm ali in ate- 
riallardan baza tashkil etish zarar. Tasviriy s a n ’at o'qituvch isi o 'z
ish rejasini tu zad i, h a r bir da rsning qaysi fan bilan bog'lan ishini 
ko'rsatadi.
T a s v iriy s a n ’at f a n i n i n g b o s h q a f a n l a r b ila n b o g 'l a n i s h i
t u rlic h a x a ra k ter, m a z m u n va sh a k lla rd a am alga oshiriladi. Bu 
b o g 'la n is h o 't il a d ig a n dars m a v z u s in in g m aq sa d i, vazifasi va 
m a z m u n ig a k o 'r a a m a lg a o shiriladi. A w a l a m b o r , q a la m ta s v ir 
yoki n a rs a n in g o 'z ig a q a ra b rasm c hizish, t e m a tik k o m p o zitsiy a
tuzish, badiiy be z ash, h ay k altaro sh lik , am aliy s a n ’at m a s h g 'u -
lotlari o 'z a ro bir-biri bilan 
bog'lanadi. So'ngra tasviriy sa n ’atning 
bu m a s h g 'u l o tl a r i b o ta n ik a , z o o lo g iy a , m a t e m a t ik a , c h i z m a -
chilik, a d a b iy o t, geografiya, m e h n a t kabi fanlar bilan b o g 'liq
h olda olib boriladi.
B u n d a o l m a , a n o r , n o k , q o v u n , ta r v u z , re d is k a , sa b zi, 
tu rp , terak, tol, o 'rik va o ‘t - o ‘lan lar kabi narsalar rasmi chizil- 
g an d a a lb atta b o tan ik a n in g m ateriallaridan foydalaniladi.
D a rs d a q u sh va h a y v o n la r — q o 'y , e chki, tov uq , ka pta r, 
q arg 'a, hak k a, b o 'r i, tulki, sher, fil, ilon, toshb aqa va boshqa la r- 
ning rasmi chizilganda dars zoologiya fanining materiallari asosida 
tashkil etiladi.
Aksariyat tasviriy s a n ’at d arslarida g e om etrik shakllar, p riz ­
m atik b u y u m la r rasmi chiziladi.
K ub, p riz m a , k o 'p y o q li p ira m id a , kon us, silindr, s h a r va 
shu kabi shakllardagi p r e d m e tla r rasm i chizilg anda o 'q itu v c h i 
m ate m a tik a va ch iz m ac h ilik fani bilan bog'lanishi zarur.
T exnika vositalari, m ex an ik o 'y in c h o q la rn in g rasmi chizil­
g a n d a esa d a rsd a fizika fani m ateriallaridan foydalaniladi.
R o 'z g ' o r b u y u m la r i, m e h n a t q u r o lla ri rasm i c h iz ilg a n d a
o 'q itu v c h i m e h n a t fani bilan b o g 'la n a d i, u nin g k o 'r g a z m a va 
o 'q u v m ateriallarid an foydalanadi va hokazo.
Ayniqsa, s a n ’at asarlarini o 'rg a n is h darslarida adabiyot, tarix, 
geografiya, biologiya, fizika, m e h n a t, a stro nom iy a kabi fan m a te -
riallariga m urojaat etiladi.
O '.T an s iq b o y e v n in g „ J o n a jo n o 'l k a “ , „lssiqko'1 o q s h o m i" , 
V .K aydalovning „Hosil m o 'l b o 'l d i “ , L.A bdullayevning „ C h o 'ln i
150


o ‘zlashtirish“ , Y .Y elizarovning „P a x ta te ru v c h ila r“ , „ T e rim c h i 
q i z “ , A .A b d u lla y e v n in g „ N a z a ra li N iy o z o v " a sarlarin i o 'r g a -
nishda m a n a shu fanlarga k o 'p r o q m urojaat etiladi. C h u n k i unda 
o 't - o 'l a n l a r , daraxtlar, to g '-a d irla r, tarixiy voqealar, hayvonlar, 
q u s h - p a r r a n d a l a r , te x n ik vositalar tasviri m av ju d b o 'lib , ular 
ha qida suhbat o'tk az ish u c h u n bularni o 'rg an a d ig a n fanlar bilan 
b o g 'la n is h zarur.
Xullas, tasviriy s a n ’atnin g barcha turlari bo'lim lari, mavzulari 
p red m e tla ra ro b o g 'lan ish asosida o'qitiladi.
Ilmiy salohiyatga ega b o 'lg a n dars va p red m e tn i o'qitishdagi 
s a m a ra d o rlik bugungi milliy m a k ta b la rim iz n in g m a q s a d - m a z -
m unid ir.

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   81   82   83   84   85   86   87   88   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish