B. N. O r I p o V u o 'K 372. 874(075) квк


V -V I I SINFLARDA TASVIRIY SAN’AT



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet93/108
Sana23.03.2022
Hajmi3,25 Mb.
#506296
1   ...   89   90   91   92   93   94   95   96   ...   108
Bog'liq
Tasviriy san`at va uni o`qitish metodikasi.Oripov B (1)

5.3. V -V I I SINFLARDA TASVIRIY SAN’AT
DARSLARI METODIKASI
P e d a g o g i k a n a z a r i y a s i va t a r i x i d a n m a ’l u m k i , h a r b ir 
d a rs m e to d ik a s i j a h o n p ed ag o gik asi tajrib alariga suya n ad i. D ars 
m e t o d i k a s i n i t o ' g ' r i t a n l a s h a v v a l a m b o r p e d a g o g i k a n a z a ­
riyasiga t a y a n g a n h o l d a a m a lg a o s h irila d i. H a r b ir o 'q i t u v c h i
o 'z i d a rs m e t o d ik a s i n i b e lg ila s h d a o ' q i t i s h n i n g d i d a k t ik p r in -
11 — B .N .O rip o v
161


s ip l a r i d a n k e lib c h i q q a n h o l d a , d a rs m a t e r i a li n i o s o n , q isq a , 
ilm iy a s o s d a o 'q u v c h i g a y e tk a z a d ig a n eng s a m a r a li u s lu b n i 
ta n l a y d i.
Tasviriy s a n ’atni o 'q itis h d a o g 'z a k i bayon etish, savol-javob 
va a m a liy ishlarni tashkil etish va k o 'rg a z m a lilik us u lla rid a n
foydalaniladi. M a k ta b tasviriy s a n ’ati kursining o'ziga xos xususi- 
yatlari b o 'lib , dars jara y o n id a o 'q itu v c h i rasm chiziladigan narsa, 
obyekt v o q e a -h o d is a la r yoki o'rg atilayo tgan asar haq id a o 'q u v ­
chilarga o g'zaki m a ’lu m o tla r beradi. O 'q itu v ch i darsning m aqsadi 
va vazifasidan kelib c h iq q a n h olda dars m a z m u n in i og'zaki bay on
etish uslubida am alg a oshiradi.
Tasviriy s a n ’at darsi o ' z x arak teriga k o 'ra h a r bir dars m a t e ­
rialini k o 'r g a z m a l a r v o sitasid a, k o 'r g a z m a li o 'q i ti s h u slu b id a
am alg a o sh ira d i. O 'q i t u v c h in in g k o 'rg az m a lilik uslubida o 't g a n
darsi o 'q u v c h ila rg a p uxta bilim b erish im k o n in i beradi. Tasviriy 
s a n ’at d a r s l a r i n i n g b a r c h a s i d a a m a l iy ish la r b a ja r ila d i. Sh u 
b o i s d a n o 'q i t u v c h i l a r a m a liy ish la r u s lu b id a n h a m f o y d a la -
nadilar.
V—VII sinflarning tasviriy s a n ’at darslarida pedagogikaning 
ba rc ha turdagi dars o 'tish uslublaridan foydalaniladi. Y a ’ni aralash 
uslubda dars o 'tis h h a m am alg a oshiriladi.
V—VII sinflarda rasmi chiziladigan natura va n a tu rm o rtla rd a
ras m c h iz is h yoki t e m a t i k k o m p o z i ts i y a la r y a r a t i s h n i n g ish 
m a z m u n i sinfdan sinfga o 'tg a n sari m urakkablashib boradi. Bular 
o 'q itu v c h id a n dars ja ra y o n id a qo 'lla y o tg an uslublarini o'zg artirib 
turishni ta q o z o etadi. A m m o h a r bir darsda og'zaki bayo n etish 
va savol-javob uslubidan keng foydalaniladi.
Tasviriy s a n ’at darslarini tashkil etishd a turli u slub la rnin g 
q o 'lla n ish id a n q a t ’i nazar, o 'q itish didaktikasining tarbiyaviylik, 
ilmiylik, izchillik, ketm a-k etlik , ko'rgazm alilik, nazariyot bilan 
a m a liy o tn in g birligi kabi prinsiplarga asoslaniladi. C h u n k i dars 
uslublarining barchasi o 'q itish didaktikasi asosida am alg a o sh iri­
ladi. D idaktik a sin f dars sistem asining ilmiy asosi b o 'lib, d idak - 
tik a tala b ig a ja v o b b e rm a y d ig a n d a rs d a o 't il g a n m a v z u t o 'l a
yo ritilm ay qoladi. S h u n in g d ek , tasviriy s a n ’atning h a r bir dars 
m ash g 'u lo ti p r e d m e tla ra ro b o g 'lan ish prinsipi asosida o'tiladi.
162


P re d m e tla ra r o b o g i a n i s h d arsn in g ilmiyligini, izchilligini, 
a m a liy o t bilan b o g 'liq lig in i t a ’m in la y d i, o 'q u v m a te ria lla rin i 
b o s h q a o 'q u v fanlari bilan b og 'laydi. O 'q u v c h ila r n in g bo sh q a
fanlardan olgan bilim va m alakalaridan tasviriy s a n ’at darslarida 
foydalanishga o 'rg atadi. U la r bu b og'lanish asosida dars m ate - 
rialini o son ro q o'z lashtirib oladilar.
Yangi dasturga m uvofiq, I —V I 1 sinflarda tasviriy s a n ’at fani 
m ashg'ulotlari: suhb at, rangtasvir, grafika (qalam tasvir), h aykal­
taroshlik, m e ’m orchilik, am aliy va dizayn s a n ’ati y o'nalishlarida 
olib boriladi. Bu sinflarda h a m o 'q u v c h ila r tasviriy s a n ’at, amaliy 
s a n ’at, badiiy loyihalar, dizayn s a n ’ati, haykaltaroshlik (hajmli 
tasvirlash) va s a n ’at asarlarini tahlil qiladilar. S h uningdek , ular 
qalam tasvir, rangtasvir, grafika va ulardagi ja n r , m avzu, k o m p o ­
zitsiya, hajm , fazo (perspektiva), chiziq, y o ru g '-so y a la r, rang, 
rang uyg'u nligi, d o g ', m a z m u n , shakl, g 'o y a kabilar haq ida h am
m a ’lum ot oladilar.

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   89   90   91   92   93   94   95   96   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish