B. N. O r I p o V u o 'K 372. 874(075) квк


 ‘q itish n in g sis te m a lilik prinsipi



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet80/108
Sana23.03.2022
Hajmi3,25 Mb.
#506296
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   108
Bog'liq
Tasviriy san`at va uni o`qitish metodikasi.Oripov B (1)

0 ‘q itish n in g sis te m a lilik prinsipi
T a ’lim nazariyasiga k o 'r a , o 'q itis h n in g yoki t a ’lim -ta rb iy a
b e r i s h n i n g e n g s a m a r a l i y o 'l i „ s is t e m a li li k " b o 'l i b , — „ b u
b e rila y o tg a n b ilim va m a l a k a l a r n i o 'q u v c h i l a r o n g ig a z a n jir
tiz im in i hosil qilgan h o ld a , bir b u t u n tugal b ilim la r bazasini 
b u ny od e ta d i" '. Bu haqida b uyuk chex pedagogi Y .O .K om e nsk iy 
h am alohida to'xtab: „ D a rs m ashg'ulotlarini shunday taq sim lam o q 
k era k k i, h a r b ir yangi m ate ria l o 'z i d a n oldingi m a t e ria ln in g
davom i b o 'lm o g 'i va keyingi materialni to 'ld irm o g 'i lozim " 2deydi.
K .D .U s h in s k iy „Sistemali berilm agan dars materiali b a rc h a
narsalar u s tm a -u s t, pala-partish h o ld a narsalarga to 'la o m b o rg a
o 'x s h a y d i" 3, — d e b yozadi. S h u n d a n k o 'rin ib turibdiki, „siste­
malilik" hozirgi z a m o n m aktablarim izdagi o 'q u v -ta rb iy a faoliyati­
ning asosiy prinsipi hisoblanadi. S h u ng a k o 'ra, tasviriy s a n ’atni 
o 'q itis h d a h a m sistemalilik prinsipi asosiy didaktik prin siplard an 
biri hisoblanadi.
M asalan, „ N a rsa n in g o'ziga qarab rasm chizish" m a s h g 'u lo t- 
larida hajm , kub, p rizm a, konus, sh a r haqida m a ’lu m o t berilib, 
ularning rasmi qalam tasvirda ifodalanadi. Bu m avzu b o 'y ic h a 10 
s o a tli d a r s s h u n d a y k e t m a - k e t l i k d a q o 'y i l a d i k i , u l a r g o 'y o
zanjirsifat prujinani tashkil etadi. C h u n k i, o 'q u v c h ila r ha jm , kub
1 B.Oripov. 
Predmetlararo bog'lanish. Т ., 1985- у. 8— 16- b.
2 Y.O.Komenskiy. 
Buyuk didaktika. Т ., 1 9 7 5 -у. 1 5 0 -b.
3 K.D.Ushinskiy. 
Tanlangan ped. asarlar. Т ., 1 9 5 9 -у. 317- b.
142


34- rasm.
birligini o 'rg a n ib , u n in g rasm in i chizadilar. H a r q a n d a y narsa 
m a 'lu m m asofada turganda uning u chta to m o n i k o 'rin adi, qa la m - 
da, shtrixlar vositasida ifoda etiladi. 0 ‘q uvchilar keyingi q a la m - 
tasvir darsida prizm atik jis m la r rasm ini chizishni o 'rg ana dila r. 
U n d a 4 —6 —8 qirrali k o 'py o qlila r haqida m a ’lu m o t oladilar va 
ularning rasm ini chizadilar (34- rasm).
Keyingi darslarda o 'q u v c h ila r silindr rasmini chizadilar. U n d a
o 'q u v c h ila r yon qirralarisiz b u y u m sirtini burishni o 'rganad ilar. 
B un d a 6 qirrali prizm alarnin g o 'rtad ag i qirralarini olib tashlash 
a s o sid a s ilin d r tasv irin i y a r a tis h n i o 'r g a n a d i l a r . O 'q u v c h i l a r
b u y u m n in g tik sirtini o 'rg a n ib olganlaridan so 'n g, sirtni tikkasiga 
va k o 'n d a la n g to m o n g a burishni o 'rganadilar. Keyingi dars „ S h a r 
rasm ini c h iz ish “ darsi bo'ladi.
M a k ta b tasviriy s a n ’at d a s tu r la r id a bu s is te m a lilik t o 'l a
t a ’m in lan g a n b o'lib , b u n d a y darslar bir-biriga z a m in b o 'ladi. Bu 
sistem ada ishlash u c h u n , e n g avvalo, o 'q itu v c h in in g o 'z i oliy 
m a ’lumotli mutaxassis, rassom -pedagog bo'lishi shart. Bu sistem a­
lilik tasviriy s a n 'a tn in g tem a tik va s a n ’at asarlarini tahlil etish 
d a r s - m a s h g 'u l o t l a r i d a h a m t o ' l a a m a lg a o s h ir ila d i. T asviriy 
s a n ’a tn in g h a r bir m ash g 'u lo ti sistemalilik prinsipi asosida tashkil 
e t i l m o g 'i l o z im . S h u n i n g u c h u n h a r b ir m a k t a b d a tasv iriy 
s a n ’a td a n dars berayotgan o 'q itu v c h i b a rc h a didaktik prinsiplarni 
yaxshi tu sh u n ib olishi va u n d a n samarali foydalanishi zarur.

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   76   77   78   79   80   81   82   83   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish