Buxoro muhandislik-texnologiya instituti

O‗simlik to‗qimasining tuzilishi: 
O‗simlik hujayrasi. O‗simlik to‗qimasi parenxim va prozenxim hujayralardan iborat 
1-rasm). P a r e n x i m  h u j a y r a l a r  dumaloq yoki ko‗p qirrali shaklga ega, turli 
kesimdagi  o‗lchami  10-60  mkm  -ni  tashkil  etadi.  Tugunakmeva  va  sersharbat 
mevalarda  parenxim  hujayralarning  ko‗ndalang  kesimi  1  mm  -ni  tashkil  etishi 
mumkin.   
        
 
12-rasm. O‗simlik hujayralari:   
a,    b  –  parenxim  (  1-  yadro  va  yadrochalar;  2  –sitoplazma;  3  –  vakuol;  4  –  hujayra 
devori;  v – prozenxim.  
      Prozenxim  hujayralar  ko‗proq  uzunchoq  shaklga    ega  bo‗ladi.  Ularning 
ko‗ndalang  kesimi  o‗lchami  taxminan  parenxim  hujayralarnikiday,  uzunligi  esa 
ba‘zan bir necha santimetrga ham etadi.   
      Meva  va  sabzavot  to‗qimasi  asosan  parenxim  hujayralardan  iborat.    Etilgan 
mevalarning hujayrasi yupqa elastik qobiqga, protoplast va vakuolga ega. Protoplast 
tarkibiga  sitoplazma,  yadro  va  tarkibiy  qism:  plastidalar,  kraxmal  donachalari, 
o‗simlik moyi, ayrim tuzlar Kristallari kiradi.    
     Hujayra  qobig‗i  Kristallik  zarralar  -  mitsellardan  iborat  va  shishasimon  shaffof 
nog‗oraparda ko‗rinishiga ega. Yosh hujayra qobig‗i juda yupqa bo‗lib sellyulozadan 
tashkil  topgan.  Hujayraning  rivojlanishi  davomida  qobiq  o‗lchamlari  kattalashadi, 
unda  protopektin,  gemitsellyulozalar,  ba‘zan  kutin,  suberin  yoki  lignin  yig‗iladi. 
Qobiqni  tashkil  etuvchi  suvda  erimaydigan  moddalar  qobiq  va  muvofiq  ravishda 
hujayrani mustahkam qiladi.   
     Sitoplazma  shaffof  dildiroqsimon  massa  bo‗lib,  yosh  hujayra  qobig‗i  ichkarisi 
hajmini  to‗liq  egallaydi.  Etilgan  hujayrada  sitoplazma  yupqa  qatlam  ko‗rinishida 

---

41 
 
bo‗lib  bevosita  qobiq  va  hujayrani  bir  necha  yo‗nalishda  kesib  o‗tuvchi  plazma 
iplariga yopishgan bo‗ladi.  
      Sitoplazmaning  60-90%  ni  suv  tashkil  etadi.  Qolgan  qismining  65%  ni  oqsil, 
12%-ni  uglevodlar,  yog‗  va  lipoidlar  12%,  aminokislotalar  1,5%  ni  tashkil  etadi. 
Undan  tashkari  sitoplazmada  siklik  to‗yinmagan  alkogol  xolosterin    -    S27N45ON  
yog‗simon  fosfatid  letsitin,  organik  kislotalar  tuzlari,  fosfor  kislotasi  joylashgan. 
Protoplazma oqsilining ko‗pchiligida fosfor mavjud.        
        Sitoplazma  donali  tuzilishga  ega  va  uch  qatlamga    bo‗linadi:  plazmolemma, 
mezoplazma  va  tonoplast.  Plazmolemma  (membrana)  -  sitoplazmaning  hujayra 
qobig‗iga  tutashgan  tashqi  qatlami.  Mezoplazma  –  sitoplazmaning  asosiy  markaziy 
qatlami. Tonoplast – sitoplazmaning vakuola bilan chegaradosh ichki qatlami.     
Hujayra  yadrosi  hujayraning  sitoplazmasida  joylashadi  va  uning  ko‗payish  va 
o‗sishida  katta  ahamiyatga  ega.  Jumladan  ferment  hosil  bo‗lishi  jarayonini  yadro 
bilan bog‗liq deb taxmin qilinadi.   
       Kimyoviy  tarkibi  bo‗yicha  yadrolar  sitoplazma  bilan  o‗xshash,  lekin 
nukleoproteidlarning ko‗pligi bilan farq qiladi.   
       Plastidlar xloroplast, xromoplast va leykoplastlarga bo‗linadi.   
      Xloroplastlar  yangi  o‗simliklarda  organik  moddalar  hosil  qiluvchi  fotosintez 
jarayonida  muhim  rol  o‗ynaydi.    Xloroplast  markazida  kraxmal  sintez  qiluvchi 
vakuol joylashgan.    
        Xromoplastlarda  karotin  mavjud  bo‗lganligi  tufayli  ular  pushti  rangga 
bo‗yalgan.  Ular  noto‗g‗ri  shaklga  ega  bo‗lgan  plastinka,  igna  va  donachalardan 
iborat.     
          Leykoplastlar  –sharsimon  va  cho‗ziq  shakldagi  rangsiz  plastidalardan  iborat. 
Ular  asosan  tugunakmevada,  o‗simlik  ildiz  va  urug‗larida  bo‗lib  hujayra  yadrosi 
yaqinida to‗planadi.   
          Ayrim  xom  ashyolarda  (masalan  kartoshka)  leykoplastidlardan  kraxmal  hosil 
bo‗ladi. Pishib etilish davrida ayrim turdagi plastidalar boshqa turga o‗tishi mumkin.  
Kraxmal donalari plastidalarda to‗planadi va Kristallik tuzilishga ega. Donalar shakli 
o‗simlik turi  va  plastida tuzilishiga bog‗liq.   

---

42 
 
Aleyron donalar – zaxira oqsil moddalar. Donalar shakli – yumaloq, o‗lchami kichik. 
Aleyron donalar dukkaklilar urug‗ida ko‗p miqdorda yig‗iladi. Ular kraxmal donalari 
orasida joylashadi.  O‗simlik moylari zaxira energetik materiali vazifasini bajaradi va 
asosan o‗simlik urug‗ida yig‗iladi.   
       Vakuollar bo‗shliqlardan iborat bo‗lib, hududi  protoplazma bilan chegaralangan. 
Rivojlanmagan hujayrada vakuola yo‗q. Hujayra  etilishi  bilan unda ko‗p miqdorda 
mayda vakuolalar paydo bo‗ladi va keyinchalik birlashadi.    
       Vakuolalar hujayra sharbati bilan to‗lgan bo‗ladi. Hujayra sharbati suvda erigan 
organik  moddalar:  qandlar,  oqsillar,  kislotalar  va  ularning  tuzlari,  oshlovchi 
moddalar, glikozidlar, suvda eruvchi vitaminlardan iborat.      
Etilgan  hujayrali  pishgan  xom  ashyoda  sharbat  miqdori  pishmagan  xom  ashyoga 
nisbatan ko‗p bo‗ladi.  
       O‗simlik hujayrasining turgor va plazmolizi  
        Qobiq  bilan  chegaradosh  bo‗lgan tirik  hujayraning protoplazma  qatlami    yarim 
o‗tkazish xususiyatiga ega. U suv o‗tkazadi, ammo suvda erigan moddalarning ko‗p 
qismini  ushlab  qoladi.  SHuning  bilan  u  hujayra  va  va  hujayralar  aro  bo‗shliqda 
konsentratsiyalar tenglashishiga yo‗l qo‗ymaydi.  SHu sababga ko‗ra hujayra hujayra 
sharbatida  erigan  moddalar  sitoplazmaga  osmotik  bosim  bilan  ta‘sir  ko‗rsatadi. 
Ushbu bosim qiymati quyidagi formula yordamida hisoblanadi  
r = SRT  , 
bu erda  r – bosim, Pa; S – eritmaning molyar konsentratsiyasi, mol/m2;   
R – gaz doimiyligi, u  8,3 Dj/(mol
∗
 K)-ga teng; T - mutloq  temperatura, K.   
Etilgan  meva  va  sabzavot  hujayrasidagi  osmotik  bosim  odatda  0,49  dan  0,98  MPa 
gacha  o‗zgaradi.  Buning  natijasida  protoplazma  hujayra  qobig‗iga  zich  yopishadi. 
Hujayra  qobig‗i  o‗z  navbatida  hamma  tomonga  cho‗ziladi.  Hujayraning  bu  tarang 
holi turgor deyiladi (2, a - rasm). ] 
   
                   

---

43 
 
            
 
     a)                                                               b)