Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

Automatic  Speech  Recognition);
-   m a tn d a n   faktlarni  av to m atik   ajratib   olish  (inglizcha  fact  extraction, 
text  mining).
K o m p y u te r  lingvistikasida  qoM laniladigan  va  y aratilad ig an   lingvistik 
vositalarni  shartli  ravishda  ilcki  qism ga  b o ‘lish  m um kin:  d ek larativ   ham da 
p ro tsed u ra  qism lari.  D eklarativ  qism ga  til  va  n u tq   birliklari  lu g 'ati,  gram - 
m atik  m a ’lum otnom alar,  m a tn la r korpusi  kabilarni  kiritish  m um kin.  P ro t­
sed u ra  qismi  esa  yuqoridagi  lingvistik  t a ’m inot  bazasini  b oshqarish  vosi- 
talarini  (algoritm lar  tuzish,  d a stu rla r yaratish,  k o m p y u ter  analizi  va  sintezi 
kab ilar)  o ‘z  ichiga  oladi.
0 ‘zbek  tili  m ateriallari  b o ‘yicha  k o m pyuter  lingvistikasiga  oid  tad q iq o t 
o lib   b o rg a n   o lim la r  s ifa tid a   H .A rz iq u lo v ,  S .R izay ev ,  S .M u h a m e d o v ,
A .P o ia to v ,  S.M uham edova,  N .J o ‘rayevalarni  k o 'rsatish   m um kin.  O lim lar 
asosan  statistik  tahlil,  algoritm lash,  o ‘zbek  tilining  aksiom atik  nazariyasi, 
fe’llarning kom pyuter analizi va sintezi kabi y o ‘nalishlar b o ‘yicha izlanishlar- 
ni  am alga oshirganlar.  0 ‘zbek  tilshunosligidagi  kom pyuter lingvistikasining 
bo sh q a yo'nalishlari esa o ‘z tadqiqotchilarini  ku tm o q d a.  Shunga  k o ‘ra,  bu- 
gungi  k u n d a o ‘zbek  tilshunosligining k o m pyuter bilan b o g ‘liq holda hal eti- 
lishi  lozim  b o lg a n   quyidagi  vazifalarni  ta ’kidlab  k o 'rsa tish   m u m kin:7
1.  O 'zb ek   tilining  k o m p y u ter  uslubini  yaratish.
2.  A x b o ro t  m atn larid ag i  qoliplilik,  qisqalik  sta n d a rtla rin i  ishlab  chi­
qish.
3.  K o m p y u ter  izohli  va  tarjim a  lug‘atlarini  yaratish.
4.  O 'z b e k   tili  va  ad ab iy o ti  darsliklarining  elektron  versiyalarini  ishlab 
chiqish.

Po'latov  A.,  Muhametlova  S.  Kompyuter  lingvistikasi.  -   Toshkent,  2007.  -  
B . 5 - 6 .


8
A. Rahimov
5.  K o m p y u terd a inglizcha-o'zbekcha tarjim a d asturlarini ishlab chiqish.
6.  K om p y u terd ag i m atnlarni av to m atik  tah rirlash  dastu rlarin i yaratish.
7.  0 ‘zbek  tili  gram m atikasining  k o m p y u ter  m odelini  yaratish.
8.  « In g lizcha-o'zbekcha  tarjim on»  k o m p y u ter d asturini  ishlab  chiqish.
9.  0 ‘zbek  tilidagi  m atn larn i  tah rirlash   dastu rlarin i  yaratish.
10.  0 ‘zbek  tilidagi  «W indow s»  o p eratsio n   tizim ini  yaratish.
11.  In g lizch a-o 'zb ek ch a,  o 'zb ek c h a -in g liz c h a   k o m p y u te r  lu g ‘a tla rin i 
ishlab  chiqish.
K o m p y u ter  lingvistikasi  am aliy tilshunoslikning  tarkibiy  qism i  hisobla- 
nadi,  u  nazariy  tilshunoslik  y u tu q larid an   fo ydalanadi,  oziqlanadi.  K o m p ­
y uter  lingvistikasi  va  nazariy  tilshunoslik  bir-birini  to 'ld ira d i.  K o m p y u ter 
lingvistikasida til insondan ta sh q arid a m av h u m  sistem a sifatida, L.Yelm slev 
ta ’rifi  bilan  ay tg an d a,  «sof m u n o sa b a tla r  tizim i»  sifatida  tavsiflanadi.  K o ­
m py u ter  lingvistikasi  va  klassik  (m um toz)  tilshunoslik  orasidagi  farq  qu- 
yidagi  n u q ta la rd a   k o 'rin ad i:
-  m u m to z tilshunoslikda  til inson bilan m u tan o sib lik d a, ju ftlik d a  k o 'rib  
chiqiladi.  Y a ’ni m um toz tilshunoslik insonga y o 'n altirilg an  b o 'la d i va uning 
faol  ish tiro k id a  qabul  qilinadi.  K o m p y u ter  lingvistikasi  esa  tavsiflash ja ra - 
yonida  insonni  istisno  qiladi  va u k o ‘p ro q   k o m p y u terg a m oslashtiriladi;
-  m u m to z tilshunoslik k o 'p ro q  tavsifiy (deskriptiv) x arak terg a ega hisob- 
lanadi.  K o m p y u te r  lingvistikasi  esa  m asalan i  m iq d o riy   x a ra k te ristik a lar 
va aniq p a ra m e trlar asosida hal etadi.  D em ak, m u m to z tilshunoslik k o ‘proq 
tavsifiy  b ay o n g a  asoslansa,  k o m p y u ter  lingvistikasi  m iqdoriy  (k vantitativ) 
tavsifga,  algoritm lash,  m odellashtirish,  statistik   tahlilga  asoslanadi;
-  m u m to z tilshunoslik  k o ‘p ro q  nazariy x arak terg a ega b o ‘lib,  tilshunos- 
likning nazariy  m asalalari  bilan  sh u g 'u llan ad i.  K om pyuter  lingvistikasi  esa 
am aliy  x arak terg a  ega  b o iib ,  til  bilan  b o g iiq   m u am m o larn in g   am aliy ji- 
hatlariga e ’tib o r qaratad i h am da uni aniq m aqsadga yo 'n altirilg an  d astu rlar, 
m eto d lar,  tizim lar  yordam ida  hal  etish  bilan  sh u g ‘ullanadi;
-  m u m to z tilshunoslikning  tahlil oby ek ti tabiiy  til  hisoblanadi  va  talilil- 
da uning m avjud barch a im koniyatlari e ’tib o rg a olinadi.  K o m p y u ter lingvis­
tik asid a  esa  k o 'p ro q   su n ’iy  tillar  (p ro g ram m alash tirish   tillari,  algoritm ik 
tillar)ga  tayaniladi,  tabiiy tillarning m avjud  im koniyatlari cheklanadi,  bun- 
d a  tabiiy  tilga  ishlov  berilib  (NLP),  k o m p y u terg a  m oslashtiriladi.
F a n la r ham isha o 'z a ro  uzviy b o g ‘liqlik va h am k o rlik d a ish k o 'ra d i, u lar 
bir-birisiz  y ashay  olm aydi.  Ju m la d a n ,  k o m p y u te r  lingvistikasi  fani  h am  
bu n d an  m ustasno emas.  K om pyuter lingvistikasi m antiq, inform atika, statis- 
tik a,  sem iotika,  kibernetika,  eh tim o llar  nazariyasi  kabi  turli  fan  sohalari 
bilan  o ‘zaro  alo q ad o rlik d a ish  k o ‘radi.


Kompyuter  lingvistikasi asoslari
9
L IN G V IS T IK A   F A N I  JE N S K IY   R O D G A   M A N S U B ,  S H U N IN G  
U C H U N  BU  F A N N IS E V IS H  K E R A K , SH U N D A G 1N A  U N I M U K A M - 
M A L  O 'R G A N IS H   M U M K IN !

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish