Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet17/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

A. Rahimov
F .de  Sossyurning  fikricha,  lingvistik  belgi  ikki  to m o n lam a  psixik  mo- 
hiyatdir.  Buni  quyidagi  chizm ada  k o 'rish   m u m k in .13
D em ak,  lisoniy  belgi  tush u n ch a  va  akustik  o b raz  bilan  b o g ‘liq.  Bu  ter- 
m inlar  «ifodalovchi»  va  «ifodalanm ish»  deb  ham   a ta la d i.14
Til  birliklari  o ‘zaro  zaruriy,  m antiqiy  aloqaga  kirishib,  til  sistem asini 
shakllantiradi,  uning  obyektivligini,  bir butunligini  ta ’m inlaydi,  tilning  ijti- 
m oiy  vazifa  bajarishi  uchun  im koniyat  beradi,  sh art-sh aro it  y aratad i.  U sh- 
bu ja ra y o n d a   tilning yuqorida qayd etilgan  birliklarining h a r biri  o ‘ziga xos 
x u su siy atlarg a  egaligi  bilan,  nisbiy  m ustaqilligi  bilan,  um um iy  va  farqli 
jih atlari  bilan  ajralib  turadi.
T il  s is te m a s in in g   a so siy   b ir lik la r i  b o ‘lg a n   fo n e m a ,  m o rfe m a   va 
so 'zlarn in g   ijtim oiy  vazifa  bajarishidagi  eng  m uhim  jih ati  ularning  ikki  to- 
m onga egaligida k o 'rin a d i.  U sh b u  birliklar ifoda  va  m azm un jih atig a egali­
gi  bilan,  shu  nuqtayi  n azard an   um um iy  h am da  farqli  xususiyatlari  bilan 
o ‘zaro  ajralib  turadi.
T a b ia td a   ham ,  ja m iy a td a   ham   m avjud  h a r  bir  n arsa,  ho d isa  falsafiy 
m a ’n o d a  shakl  (tashqi)  va  m azm un  (ichki)  to m onlariga  k o ‘ra  b aholanadi. 
Tilning eng kichik  birligi  b o 'lg an   tovush  (fonem a) shakl  va m azm un jih a ti­
ga k o 'r a  o ‘ziga xos b o 'lib , m orfem a va so ‘zlardan farqlanadi. T ovush (fone­
ma),  qayd  etilgan  xususiyati  nuqtayi  n azaridan  faq at  bir  to m o n g a  -   ifoda 
tom oniga  egadek  k o 'rin a d i.  U  m orfem a  va  so ‘z  kabi  m uayyan  m a ’no,  tu ­
shuncha -  m azm un  bilan  b o g ‘lanm aydi,  m a ’no  ifodalam aydi.  Shu  nuqtayi 
n azard an  tovush (fonem a) bir tom onlam a birlikka o ‘xshaydi. A m m o tovush 
(fonem a)  faqat  ifoda jih atig a,  m oddiylik  xususiyatiga  egaligidan  tashqari, 
ayni  v aq td a,  u dastavval  til  birliklarining tashqi -  ifoda jih atin i  tashkil  qila- 
di  va  ularni  sh ak lan   -   tovush  tizim iga  k o 'r a   farqlaydi.  S hunga  k o ‘ra,  til 
birliklarining  m a ’nosi  o 'z g arad i,  o ‘zaro  farqlanadi.  D em ak,  tovush  (fone-
13 Шемакин Ю.И. Начало компьютерной лингвистики. -  М.: Высшая школа, 
1992. -С .7 .
14  Нурмонов  А.  Лисоний  белги  хусусиятлари  ^а^ида.  -   Андижон,  1992.  -  
Б. 14.


Kompyuter  lingvistikasi asoslari
17
m a) m uayyan  m a ’noga ega b o ‘lm agan, ayni v aq td a,  m uayyan  m a ’n o g a ega 
til  birliklarining  (m orfem a  va  so ‘zlarning)  differensiatsiyasi  uchun,  ularni 
o ‘zaro   farqlash  uchun  xizm at  qiladi.  Til  birligi  b o 'lg a n   tovush  (fonem a) 
k o m m u n ik a tiv   ja ra y o n d a   ijtim oiy  vazifa  b ajarish ig a,  tiln in g   eng  asosiy 
qurilish  m ateriali,  m oddiy ashyosi  ekanligiga,  so ‘z  hosil  qilish,  so ‘z yasash, 
m a ’no  farqlash  kabi  ijtim oiy-lisoniy  xususiyatlarga egaligiga  k o ‘ra  alohida 
bah o lan ad i.  Shunga  k o ‘ra,  tovush  (fonem a)  til  birligi  sifatida  tilshunoslik­
ning  alo h id a  sohasi  b o ‘lgan  fon em alar  haqidagi  t a ’lim ot -   fonologiyaning 
tad q iq   va  tahlil  abyekti  hisoblanadi.
M orfem a ifoda (m oddiy) va m azm un (ruhiy) jih a tlarin in g b ir butunligidan 
ib o ra t  b o ‘lib,  tilning  m uayyan  m a ’n oga  ega  eng  kichik  birligi  hisoblanadi. 
M uayyan  birlik  b o lg a n   so ‘z  (leksem a)  ikki  planli  belgi  sifatida  tovush  va 
m a ’n o ,  ifoda  va  m azm un  to m o n la rin in g   d ialek tik   b o g ‘liqligidan  ib o rat, 
nom inativ birlik holatida ijtim oiy vazifa bajaradi. S o ‘zning ifoda plani uning 
tashqi  -   tovush  tom oni  b o 'lib ,  b u n d a  so 'zn in g   belgisi  sifatida  uning  tovush 
tom oni xizm at qiladi. S o ‘z ifoda planiga ega deyilganida so'zni form al shakl- 
lantiruvchi,  uning  m oddiy  birlik  sifatida  sezgi  a ’zolarim izga  t a ’sir  qilishini 
ta ’m inlovchi  tovushiar  n azard a  tutiladi.
S o ‘zning m azm un plani uning ichki,  m a ’no tom oni  (leksik m a ’no, leksik 
tu sh u n ch a,  ram ziy  ax b o ro t,  signifikat,  sem em a)  b o ‘iib,  u  obyektiv  borliq 
elem entlarining  kishi  ongida  aks  etishi,  ayni  elem entlarga  xos  xususiyat- 
larning  um um lashuvi  natijasida  yuzaga  keladigan  ideal  (psixik)  stru k tu ra- 
dir.  M a ’no obyektiv borliq elem enti yoki  u shbu elem entlar guruhining kishi 
ongidagi  shartli  ram zi  (belgisi,  ishorasi)  em as,  balki  bu  elem ent  (yoki  ele­
m en tlar guruhi)ning kishi ongida m avhum lik  kasb etgan obrazi,  um um lash- 
gan  in ’ikosi  hisoblanadi.
S o 'zn in g  m azm un tom onini o ‘zicha biron shaxsga m a ’lum qilish m um kin 
b o 'lm ag an lig i  uchun  uning  tovush  jih ati,  ram zi  talaffuz  qilinadi.  Bu  ram z 
(belgi)  tinglovchi  ongida  tegishli  tu sh u n ch a,  tasavvur u y g 'o tad i.  D em ak,  til 
sistem asida ram ziy m u n o sab at tovush va m a ’n o  orasidagi shartli b o g ‘lanish 
ta rzid a yuzaga chiqadi. M a ’n o d a  aks etadigan aniq narsa yoki hodisa tasav- 
vuri  (d en o tat) ikkinchi p lan d a b o ‘ladi.
S o ‘z m azm un planida ikki hodisa farqlanadi:  leksik m a ’no  (signifikat) va 

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish