Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

Mantiqiy kategoriyalar
Tilning grammatik unsurlari
Subyekt
Ega
Predikat
Kesim
Obyekt
To'ldiruvchi
Atribut
Aniqlovchi
Predmet,  hodisa
Ot so'z turkumi
Jarayon (harakat,  holat)
Fe’l so'z turkumi
Sifat
Sifat so‘z turkumi
Miqdor
Son so'z turkumi; son kategoriyasi
Bog'lovchilar; munosabatlar
Ko'makchilar,  bog'lovchilar; kelishik kategoriyasi
Til  ta fa k k u r bilan  cham barchas  b o g iiq   b o iib ,  fikrni  m oddiylashtiradi- 
gan,  kishilarning  fikr  alm ashishini  t a ’m inlab  beradigan  quroldir.  Til  bilan
10 Лагута  O.H.  Логика  и лингвистика.  -  Новосибирск,  2000. -  С.7.

---

14
A. Rahimov
ta fa k k u r  b ir-b irin i  ta q o z o   eta d ig a n   a jralm as  h o d isad ir.  T ilsiz  ta fa k k u r 
bo 'lm ag an id ek ,  til  ham   tafak k u rsiz  b o 'lm ay d i.  T a fa k k u r  inson  oliy  nerv 
sistem asining,  y a ’ni  bosh  m iyaning  faoliyati  b o iib ,  so ‘z,  s o ‘z  birikm alari 
va  gap lard a  o ‘z  ifodasini  topadi.  H ar  q an d ay   fikr  s o ‘zlarda  o ‘z  ifodasini 
topm aguncha, y a ’ni so ‘zlardan  tark ib  topgan ifoda qolipiga tushm aguncha 
yuzaga  ch iq m ay d i.  F ik rn in g   voqeligi,  u ning  m avjudligi  tild a   n am o y o n  
b o 'lad i.  D em ak,  fikr  tilda  voqelashadi,  tilda  m avjud  b o ‘ladi.
T afak k u rn in g   reprezentatsiyasi  til  hisoblanadi.  O ng am alda  til  form asi- 
da m avjud.  G arch i til bilan  tafa k k u r bir-biri  bilan bevosita b o g 'liq  ajralm as 
birlikni  tashkil  qilgan  b o ‘lsa-da,  am m o  ularni  aynan  bir  hodisa  deb  tushu- 
nish  n o to ‘g ‘ri.  Til  bilan  ta fa k k u r  m u ra k k a b ,  q a ra m a-q arsh ilik larg a  boy 
b o 'lg an   dialektik  birlikni  tashkil  etadi.  Til  fonetika,  g ram m atik a  q o nunlari 
asosida tashkil to p g an  m aterial hodisa b o is a , ta fa k k u r obyektiv borliqning 
inson  m iyasida  aks  etishining  oliy  form asi  sifatida  ideal  hodisadir.  Til  q o ­
nunlari bilan ta fa k k u r qonuniyatlarining tuzilishi va rivojlanishi bir xil emas. 
Tilning  qurilish  q o nunlarini  gram m atik a  fani  o ‘rganadi.  T a fa k k u r  q o n u n ­
lari  va  birliklari  esa  m a n tiq d a  o ‘rganiladi.  G ram m atik   kategoriya  va  m an- 
tiqiy  kategoriya  orasidagi  m u n o sab at  ham  ju d a   m u rak k ab d ir.  G ram m atik  
kategoriyalarni m antiq, m antiqiy kategoriyalarni g ram m atik kategoriyalar- 
ga  b o ‘ysundirish  yoki  ularni  qorishtirish  m um kin  em as.  Bu  kategoriyalar 
b a ’zida  m os  kelishi,  b a ’zida  m os  kelmasligi  ham   m um kin.
K o m p y u te r  lin g v istik asid a  inson  ta fa k k u ri  va  tilini  m o d ellash tirish  
m asalasi  m arkaziy  m u am m o   hisoblanadi.  Y a ’ni  s u n ’iy  intellekt,  tabiiy  til- 
ga  ishlov berish  (N L P ), lingvistik protsessorlar,  kom pyuter uchun  tabiiy tilli 
interfeys b o ‘yicha olib  borilayotgan  ta d q iq o tla r  m antiq, gram m atika,  semi- 
o tik a ,  k o m p y u te r  tex n o lo g iy alari  so h alarn in g   ijodiy  ham k o rlig i  asosida 
am alga  oshirilm oqda.  Bu so h ad a ju d a   k o ‘p  yutuqlarga  erishildi,  lekin  hali- 
h anuz  m o 'jiz a k o r  tabiiy  til  ham ,  sirli  inson  tafak k u ri  ham   to ‘la  m odellash- 
tirilgani  y o ‘q.  A yni  shu m a s a la -  til  va  tafak k u rn i m odellashtirish  k om pyu­
ter  lingvistikasi  fanining  istiqbolli  y o ‘nalishi  sanaladi.