Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

A. Rahimov
F .de  Sossyurning  fikricha,  lingvistik  belgi  ikki  to m o n lam a  psixik  mo- 
hiyatdir.  Buni  quyidagi  chizm ada  k o 'rish   m u m k in .13
D em ak,  lisoniy  belgi  tush u n ch a  va  akustik  o b raz  bilan  b o g ‘liq.  Bu  ter- 
m inlar  «ifodalovchi»  va  «ifodalanm ish»  deb  ham   a ta la d i.14
Til  birliklari  o ‘zaro  zaruriy,  m antiqiy  aloqaga  kirishib,  til  sistem asini 
shakllantiradi,  uning  obyektivligini,  bir butunligini  ta ’m inlaydi,  tilning  ijti- 
m oiy  vazifa  bajarishi  uchun  im koniyat  beradi,  sh art-sh aro it  y aratad i.  U sh- 
bu ja ra y o n d a   tilning yuqorida qayd etilgan  birliklarining h a r biri  o ‘ziga xos 
x u su siy atlarg a  egaligi  bilan,  nisbiy  m ustaqilligi  bilan,  um um iy  va  farqli 
jih atlari  bilan  ajralib  turadi.
T il  s is te m a s in in g   a so siy   b ir lik la r i  b o ‘lg a n   fo n e m a ,  m o rfe m a   va 
so 'zlarn in g   ijtim oiy  vazifa  bajarishidagi  eng  m uhim  jih ati  ularning  ikki  to- 
m onga egaligida k o 'rin a d i.  U sh b u  birliklar ifoda  va  m azm un jih atig a egali­
gi  bilan,  shu  nuqtayi  n azard an   um um iy  h am da  farqli  xususiyatlari  bilan 
o ‘zaro  ajralib  turadi.
T a b ia td a   ham ,  ja m iy a td a   ham   m avjud  h a r  bir  n arsa,  ho d isa  falsafiy 
m a ’n o d a  shakl  (tashqi)  va  m azm un  (ichki)  to m onlariga  k o ‘ra  b aholanadi. 
Tilning eng kichik  birligi  b o 'lg an   tovush  (fonem a) shakl  va m azm un jih a ti­
ga k o 'r a  o ‘ziga xos b o 'lib , m orfem a va so ‘zlardan farqlanadi. T ovush (fone­
ma),  qayd  etilgan  xususiyati  nuqtayi  n azaridan  faq at  bir  to m o n g a  -   ifoda 
tom oniga  egadek  k o 'rin a d i.  U  m orfem a  va  so ‘z  kabi  m uayyan  m a ’no,  tu ­
shuncha -  m azm un  bilan  b o g ‘lanm aydi,  m a ’no  ifodalam aydi.  Shu  nuqtayi 
n azard an  tovush (fonem a) bir tom onlam a birlikka o ‘xshaydi. A m m o tovush 
(fonem a)  faqat  ifoda jih atig a,  m oddiylik  xususiyatiga  egaligidan  tashqari, 
ayni  v aq td a,  u dastavval  til  birliklarining tashqi -  ifoda jih atin i  tashkil  qila- 
di  va  ularni  sh ak lan   -   tovush  tizim iga  k o 'r a   farqlaydi.  S hunga  k o ‘ra,  til 
birliklarining  m a ’nosi  o 'z g arad i,  o ‘zaro  farqlanadi.  D em ak,  tovush  (fone-
13 Шемакин Ю.И. Начало компьютерной лингвистики. -  М.: Высшая школа, 
1992. -С .7 .
14  Нурмонов  А.  Лисоний  белги  хусусиятлари  ^а^ида.  -   Андижон,  1992.  -  
Б. 14.

---

Kompyuter  lingvistikasi asoslari
17
m a) m uayyan  m a ’noga ega b o ‘lm agan, ayni v aq td a,  m uayyan  m a ’n o g a ega 
til  birliklarining  (m orfem a  va  so ‘zlarning)  differensiatsiyasi  uchun,  ularni 
o ‘zaro   farqlash  uchun  xizm at  qiladi.  Til  birligi  b o 'lg a n   tovush  (fonem a) 
k o m m u n ik a tiv   ja ra y o n d a   ijtim oiy  vazifa  b ajarish ig a,  tiln in g   eng  asosiy 
qurilish  m ateriali,  m oddiy ashyosi  ekanligiga,  so ‘z  hosil  qilish,  so ‘z yasash, 
m a ’no  farqlash  kabi  ijtim oiy-lisoniy  xususiyatlarga egaligiga  k o ‘ra  alohida 
bah o lan ad i.  Shunga  k o ‘ra,  tovush  (fonem a)  til  birligi  sifatida  tilshunoslik­
ning  alo h id a  sohasi  b o ‘lgan  fon em alar  haqidagi  t a ’lim ot -   fonologiyaning 
tad q iq   va  tahlil  abyekti  hisoblanadi.
M orfem a ifoda (m oddiy) va m azm un (ruhiy) jih a tlarin in g b ir butunligidan 
ib o ra t  b o ‘lib,  tilning  m uayyan  m a ’n oga  ega  eng  kichik  birligi  hisoblanadi. 
M uayyan  birlik  b o lg a n   so ‘z  (leksem a)  ikki  planli  belgi  sifatida  tovush  va 
m a ’n o ,  ifoda  va  m azm un  to m o n la rin in g   d ialek tik   b o g ‘liqligidan  ib o rat, 
nom inativ birlik holatida ijtim oiy vazifa bajaradi. S o ‘zning ifoda plani uning 
tashqi  -   tovush  tom oni  b o 'lib ,  b u n d a  so 'zn in g   belgisi  sifatida  uning  tovush 
tom oni xizm at qiladi. S o ‘z ifoda planiga ega deyilganida so'zni form al shakl- 
lantiruvchi,  uning  m oddiy  birlik  sifatida  sezgi  a ’zolarim izga  t a ’sir  qilishini 
ta ’m inlovchi  tovushiar  n azard a  tutiladi.
S o ‘zning m azm un plani uning ichki,  m a ’no tom oni  (leksik m a ’no, leksik 
tu sh u n ch a,  ram ziy  ax b o ro t,  signifikat,  sem em a)  b o ‘iib,  u  obyektiv  borliq 
elem entlarining  kishi  ongida  aks  etishi,  ayni  elem entlarga  xos  xususiyat- 
larning  um um lashuvi  natijasida  yuzaga  keladigan  ideal  (psixik)  stru k tu ra- 
dir.  M a ’no obyektiv borliq elem enti yoki  u shbu elem entlar guruhining kishi 
ongidagi  shartli  ram zi  (belgisi,  ishorasi)  em as,  balki  bu  elem ent  (yoki  ele­
m en tlar guruhi)ning kishi ongida m avhum lik  kasb etgan obrazi,  um um lash- 
gan  in ’ikosi  hisoblanadi.
S o 'zn in g  m azm un tom onini o ‘zicha biron shaxsga m a ’lum qilish m um kin 
b o 'lm ag an lig i  uchun  uning  tovush  jih ati,  ram zi  talaffuz  qilinadi.  Bu  ram z 
(belgi)  tinglovchi  ongida  tegishli  tu sh u n ch a,  tasavvur u y g 'o tad i.  D em ak,  til 
sistem asida ram ziy m u n o sab at tovush va m a ’n o  orasidagi shartli b o g ‘lanish 
ta rzid a yuzaga chiqadi. M a ’n o d a  aks etadigan aniq narsa yoki hodisa tasav- 
vuri  (d en o tat) ikkinchi p lan d a b o ‘ladi.
S o ‘z m azm un planida ikki hodisa farqlanadi:  leksik m a ’no  (signifikat) va