Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики



Download 53,48 Mb.
Pdf ko'rish
bet14/163
Sana26.07.2021
Hajmi53,48 Mb.
#128715
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   163
Bog'liq
Kompyuter lingvistikasi. A.Rahimov

9. 
V  

inglizcha  al|  so'zining  qisqartmasi  bo'lib, 
hammasi  uchun 
e  
kvantori 
sifatida 
ishlatiladi.
10. x, y, z -  predmetlaming borligini belgilash uchun  ishlatiladi.
11. X, Y, Z -  predmetlaming sifatini  (atributlarini) belgilash uchun ishlatiladi.
12.  S-subyekt
13.  P-predikat
14. A = 0 -  mutlaqo noto'g'ri
15. A =  1  — mutlaqo to'g'ri
16.  A  -  emas (inkor).  Bir mulohaza ikkinchi bir mulohazaga zid kelsa, ishlatiladi.
M atem atik   m an tiq d a  m ulohazalarning  chin  yoki  yolg'onligini  formal 
nazariya asosida tekshirib k o ‘rish mumkin. Bunda mantiqiy hukmlarni shartli 
ravishda  simvolik  belgiiar,  m antiqiy  bog'lovchilar  yordam ida  belgilab  ola- 
miz. U  gapning propozitsional ko'rinishi deb nomlanadi. S o ‘n g ju m ia n i for­
mal  n azariya  asosida  hisoblaymiz.  B u n d a  bizga  h u k m la rn in g   qiymatini 
ko'rsatuvchi jadval  y ordam   beradi.
7 - i n H v n !
12
 
A. Rahimov


Kompyuter  lingvistikasi asoslari
13
F o rm a l m a n tiq  va sim volik m a n tiq  til stru k tu ra sin i o ‘rg an ish d a am aliy 
ah am iy at  kasb  etad i,  g ra m m a tik a n i  fo rm a llash tirish d a,  s u n ’iy  p ro g ram - 
m a la sh tirish   tilla rin i  y a ra tis h d a   asos  b o ‘lib  x izm at  q ila d i,  k o m p y u te r 
lingvistikasining o'zig a xos sim volik «tili» sifatida nam oyon b o ia d i.  M antiq 
bizga  k o m p y u ter lingvistikasining  m u ra k k a b   va  k o ‘p  aspektli  m uam m osi 
h iso b lan g an   tabiiy  tilga  ishlov  berish  (N L P )  u ch u n   o p tim al  m eto d larn i 
ta k lif  etadi.  Ju m la d a n ,  fo rm allash tirish ,  an alo g iy a,  m o d ellash tirish   me- 
to d la ri  kabi.
A ntik  d av rd a  ham ,  o ‘rta   a srlard a  ham   g ram m atik a  va  m antiq  yonm a- 
yon o ‘qitilgan. A yniqsa, o ‘rta  asrlard a gram m atik a va m antiq klassik t a ’lim 
poydevori b o ‘lgan «yetti erkin san’at» (artesliberales) tarkibiga kirgan.  Bunda 
g ram m atik a,  rito rik a (notiqlik s a n ’ati) va  m antiq  «formal san’atlar» (artes- 
fo rm a tes)  sifa tid a   triv ia  (u chlik)ga  b irla sh g a n .  A rifm e tik a ,  geo m etriy a, 
m u siq a  va  a stro n o m iy a   «real  san’atlar»  (artesreales)  sifatid a  k v ad riv ia 
(to ‘rtlik)ga birlshgan.  U shbu fanlarni o'zlashtirgan insongina yetuk va barka- 
m ol  hisoblangan.
Tabiiy  tilning  stru k tu rasin i  o 'rg a n ish d a   m an tiq ,  g ram m atik a  va  semi- 
o tik a  uzviy  alo q a d o rlik d a   ish  k o 'ra d i.  M an tiq   va  gram m atik a  orasidagi 
aloqadorlikni  til  va  tafak k u r,  so ‘z  va  tu shuncha,  gap va  hukm ,  ega  va sub- 
yekt, kesim va p redikat kabi k ategoriyalarning dialektik m u n o sab ati yorda- 
m ida  yaqqol  tasavvur  etish  m u m k in .10 
,   .  , 
.

Download 53,48 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   163




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish