Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

Semiotika yoki semiologiya (yunoncha sem iotike, y a ’ni «belgilash», «tas- 
virlash»,  «ifo d alash »   degan  m a ’n o larn i  an g la ta d i)  belgilar  sistem asi  ha- 
qidagi  fan  b o iib ,  u n d a   ax b o ro tn i  saqlovchi,  uzatuvchi  turli xil  belgi  va  bel­
g ilar  tizim larin in g   y a ra tilish i,  v azifalarin i,  belgilar  sistem asiga  kiruvchi 
hodisalarni,  ularn in g   tab iati,  m ohiyati,  tu rlari,  k o ‘rinishlari,  am al  qilishi 
kabilarni tek sh irad i."  Sem iotika tilshunoslikda, xususan, k o m pyuter lingvis­
tikasida ham  m uhim  m etodologik  aham iyat kasb etadi.  C hunki  til  ham   bel-
"  Эко  У.  Отсутствующ ая  структура.  Введение  в  семиологию.  -   М.: 
Петрополис,  1998.  -  С.31.

---

Kompyuter  lingvistikasi asoslari
15
gi sanaladi, sem iotikada tabiiy tillar ham , su n ’iy tillar ham , h a tto  y o ‘l belgi- 
lari,  audio  va  videosignallar  ham   tad q iq   etiladi.
S e m io tik a   fa n i  X IX   a sr  o x irla rid a   v u ju d g a   k e ld i,  u n in g   aso sch isi 
am erik alik   olim   C h a rlz   S an d ers  Pirs  (1839  -   1914)  h iso b lan ad i.  S tru k - 
tu ralizm  asoschisi F e rd in a n d  de Sossyur «U m um iy tilshunoslik kursi» asa- 
rida  bu  fanni  «semiologiya»  deb  nom lagan.  U sh b u   fan  y u tu q lari  hozirgi 
zam on  k o m p y u tersh u n o slig id a,  telek o m m u n ik atsiy a,  uyali  telefon  tizim - 
lari, s u n ’iy y o ‘ld o sh lar, av to m a tik   b o sh q a ru v  tizim lari va b o sh q a  so h alar- 
da  keng  fo y d alan ilad i.  S em io tik ad a  belgilar  tizim i  t o ‘rt  asp ek t  aso sid a 
o ‘rganiladi:  1)  sin ta ktika   -   belgilar  stru k tu ra sin i  tekshiradi;  2)  sem antika
-   belgilarning  m azm uniy  to m o n in i  tekshiradi;  3)  sigm atika  -   belgi  va  uni 
aks  ettiruvchi  ob y ek t  o 'rta s id a g i  m u n o sa b a tn i  o ‘rg an ad i; 4) pra g m a tika  -  
b elgilarning  inso n g a  b o ‘lgan  m u n o sa b a ti,  foydaliligi,  am aliy  jih a tla rin i 
ta d q iq   etadi.
Sem iotika  belgilar  haqidagi  keng  qam rovli  nazariy-falsafiy  fan  b o ‘lib, 
tilni belgilardan ib o rat b u tu n lik  sifatida o 'rg a n a d i.  Tilshunoslik va sem ioti- 
kaning  o ‘zaro  m aqsadli  aloqaga va m u n o sab atg a  kirishuvidan  lingvosemi- 
o tik a  deb  ataluvchi  soha  shakllandi.  Lingvosem iotika  tilning  belgi  tab iati- 
ga  egaligini,  inform atsiya  uzatuvchi  til  birliklarining  xususiyatlarini  tad q iq  
qiladi.  Til  birliklari,  tilning  tarkibini  tashkil  qiluvchi  stru k tu ral  elem entlar
-   m orfem a,  so ‘z,  so ‘z  birikm asi,  gap,  m atn   va  b o sh q alar  m uayyan  infor- 
m atsiyani  berish,  yetkazish -  ijtim oiy vazifani  bajarish uchun  xizm at  qiluv­
chi  belgilar  sistem asi  sifatida  tad q iq   qilinadi.  Shunga  k o ‘ra  til  ja m iy atd a 
m avjud  b o ‘lgan  b o sh q a   belgilar  bilan  u m u m iy lik k a,  o ‘xsh ash lik k a  ega 
b o ia d i. Shunga k o ‘ra, til sem iotika fanining -  lingvosem iotikaning o ‘rganish 
obyektiga  aylanadi.  Tilning  tab iatin i,  m ohiyatini, jam iyatdagi  o 'rn i  va  ro- 
lini  bilish  uchun  uni  faq at  qaysidir  til  bilan  qiyoslashning  o 'zig in a  yetarli 
b o 'lm ay d i.  Tilni  -   til  sistem asi  tark ib id ag i  b irlik larn i,  belgi  deb  olingan 
e lem en tlarn i  b o sh q a   b e lg ilar  -   n o liso n iy   b elg ilar  sistem asi  b ilan   h am , 
jam iy atg a faol  xizm at  qilayotgan  ram zlar  (znaklar)  bilan  ham ,  su n ’iy  tillar 
bilan ham  qiyoslash lozim.  Bu, shak-shubhasiz, tilning tabiatini m ukam m al 
yoritishga  k a tta   xizm at  qiladi.
M a ’lum ki, til -  til (nutq) birliklari (so‘z, so ‘z birikm asi, gap va boshqalar) 
m uayyan  belgilar  sifatida  m a ’no,  tu shuncha,  fikr  ifodalaydi.  U lar  m a ’no, 
tushuncha,  fikr  k abilarning simvoli  (ram zi)  yoki  belgisi  hisoblanadi.  S hun­
ga  k o ‘ra,  F erd in an d   de  Sossyur  til  fikr  ifoda  etuvchi  belgilar  sistem asidir, 
d ey d i.12
12 
Соссюр Ф.  де.  Курс общей лингвистики // Труды по языкознанию.  -  М.: 
Прогресс,  1977.- С . 53.

---

16