Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

«mashina  tarjimasi»,  «mashina  tilshunosligi»  atam a lari  q o ila n ila   boshlan- 
d i.1  M azk u r  asrning  buyuk  kashfiyoti  b o ‘lgan  k o m p y u ter  texnologiyalari 
tilshunoslikka  ham   kirib  kclganining  isboti  edi.2  M ash in a  tarjim asi  yoki 
av to m a tik   tarjim a  deyilganda  bir  tildagi  m atn n i  ikkinchi  b ir  tilga  E H M  
(kom pyuter) vositasida, tez vaqt ichida tarjim a qilish n azard a tutiladi. M ashi­
na  tarjim asin in g   aso sch ilari  k ib e rn e tik a   va  m a te m a tik a   sohasi  vakillari 
b o 'lib ,  keyinchalik bu  ishda  tilsh u n o slar ham   faol  q a tn ash a  boshlagan.  Shu 
ta riq a m ashina  tarjim asi  g ‘oyalari b u tu n  d u n y o d a nazariy va am aliy tilshu- 
noslikning  rivojlanishida  k a tta   ah am iy at  kasb  etdi.  Bu  y o ‘nalish  bilan  p a ­
rallel  rav ish d a  form al  g ra m m a tik a   nazariyasi  yuzaga  kelib,  til  va  uning 
alo h id a aspektlari  m odelini  yaratishga e ’tib o r qaratildi.  T ilning bu jihatlari 
m atem atik  lingvistika  fan id a  ishlab  chiqildi,  bu,  o ‘z  n av b atid a,  kom pyuter 
lingvistikasi  fanining  yuzaga  kelishi  uchun  poydevor  b o ‘ldi.  D em ak,  shu 
asosda Lilshunoslikning yangi y o 'n alish i -  k o m pyuter lingvistikasi  va tilshu- 
noslikning  bir  q a to r  nazariy  va  am aliy  y o ‘nalishlari  vujudga  keldi.
M atem atik   lingvistika  fani  X X   asrning  50-yillarida  (1952-yilda)  tilshu- 
n o slikning  alo h id a  y o ‘nalishi  sifatid a  yuzaga  keldi.  Bu  fan n in g   shaklla- 
nishida Kopengagen stru k tu ral tilshunoslik m aktabi (glossem atika)ning asos- 
chisi  Lui  Y elm slevning  g ‘oyalari  o ‘ziga  xos  «turtki»  vazifasini  o ‘tagan.  U 
h a tto   til  hodisalarini  m atem atik   b ay o n d a  tu sh u n tirad ig an   fanning  nom ini 
ham   ta k lif  etgan.  O lim ning  fikricha,  bu  fan  «Til  algebrasi»  («IJngvistik