Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

FORMAL GRAMMATIKA NAZARIYASI
Reja:
1.  G ra m m a tik a   haqidagi  lingvistik  qarash lar.
2.  G ra m m a tik a n in g   tu rla ri  (tavsifiy,  fo rm a l,  tra n sfo rm a tsio n   g ra m ­
m atika).
3.  F o rm al  g ram m atik a  nazariyasi.
Tayanch so‘z va iboralar; gram m atika, m orfologik sistema,  sin ta ktik siste- 
ma,  germ enevtika,  preskriptiv  gram m atika,  sinxroniya,  diaxroniya,  gram - 
m a tik   modellar,  ik k i  cho ‘qqili  nazariya,  bir  cho 'qqili  nazariya,  verbosent- 
rizm,  tobelik daraxti,  bevosita ishtirokchilar modeli,  tema,  rema, fo rm a l gram ­
m atika,  transform atsion  gram m atika,  operand,  transforma,  terminal  va  no­
term inal  simvollar,  form allashtirish.
G ra m m a tik a   tabiiy  tillar  stru k tu ra si  haqidagi  fan  b o ‘lib,  u  m orfologik 
kategoriya va shakllar,  sin tak tik   ketegoriya va  k o n stru k siy alar h am d a s o ‘z

---

38
A.Rahimov
yasash  usullari  tizimini  tashkil  etadi.  Til  qurilish  birliklarining  paradigm a- 
tik va sintagm atik m unosabatga kirishuvi (vertikal va gorizontal y o ‘nalishda) 
m uayyan q oidalar asosida yuz beradi. U shbu qoidalar y ig in d isi tilning gram- 
m atik   qurilishi  va  g ram m atik   sistem asi  deb  yuritiladi.  G ra m m a tik a   ikki 
yirik  sistem ani  o ‘z  ichiga  oladi:
1.  M orfologik  sistem a  -  s o ‘z  form alari,  g ram m atik   shakllar,  g ram m a­
tik  k ateg o riy alar  tizimi.
2.  S in ta k tik   sistem a  -   s in ta k tik   k a te g o riy a la r  va  k o n s tru k s iy a la r, 
s o ‘zlarning  o 'z a ro   birikish  q o nuniyatlari.
G ra m m a tik a  yunoncha so ‘z b o ‘lib, « o ‘qish va yozish s a n ’ati» m a ’nosini 
bildiradi.  Bu tush u n ch a d astlab  xat-savod, im loni o ‘rgatuvchi fan m a ’nosida 
ishlatilgan.  K eyinroq  gram m atik a  tilning  fonologik,  m orfologik,  sintaktik 
va  se m a n tik   b elg ilarin i  ta v siflo v ch i  til  q o id a la ri  m a jm u a si  m a ’no sig a 
k o 'ch g an .  G ram m atik a  haqidagi  ilk  q a ra sh la r  falsafa,  m an tiq ,  germenevti- 
ka (diniy m atn larn i sharhlash, talqin etish) q o b ig ‘ida b o ig a n .  B unda tilning 
p aydo  b o iis h i,  til  va  ta fa k k u r  m u n o sab ati,  lingvistik  belgi  m otivatsiyasi, 
d in iy   m a tn la r   m a z m u n in i  t o ‘g ‘ri  tu s h u n is h   b ila n   b o g ‘liq   m a s a la la r 
o 'rg a n ilg a n ,  til  stru k tu rasi  esa  yetarli  d a ra ja d a   tad q iq   etilm agan.  F aqatgi- 
n a  m ilo d d an   avvalgi  II  -   I  a srlard a  shakllangan  A leksandriya  gram m atik a 
m ak tab in in g   eng  yirik  vakili  D ionisiy  T rak s  (m iloddan  avvalgi  170  -   90- 
yillarda  yashagan)  o ‘zigacha  b o ig a n   tad q iq o tch ilarn in g   ishlari  va  tajriba- 
larini  o ‘rganib,  ulardan  foydalanib  rim liklar  uchun  «Grammatika  san’ati»