Обсуждены и интерпретированы основные вопросы компьютерной лингвистики

Kompyuter  lingvistikasi asoslari
35
di. V aholanki, har qan d ay  hodisaning, xususan, lisoniy hodisaning m ohiyati 
shakl  va  m azm un  birligida  o ‘z  ifodasini  to p g an   b o ‘ladi;
-   ikkinchidan,  bizning  obyekt  haqidagi  bilim larim iz  rivojlanib  borgan 
sari  m odellar  eskiradi.  Avvalgi  bilim larni  in k o r  qilish  hisobiga  fan  rivojla- 
nadi.  M avjud  m odellar  bilim larim iz  ufqini  cheklaydi  va  xato  tasavvurlarga 
olib  kelishi  m um kin;
-   uchinchidan,  ta b ia t  va  jam iy atd ag i  hech  bir  n arsa  b o sh q a  obyektlar 
ta ’siridan xoli boMmaydi. Y a ’ni m odellar nisbiylik xarakteriga ega, biz ularni 
m u tlaq   h aq iq at  sifatida  q ab u l  qila  olm aym iz.
K o m p y u ter  lingvistikasida  eng  k o ‘p  q o ‘llanilayotgan  m eto d lard an   biri 
analogiya  m etodi  hisoblanadi.  Analogiya  (yunoncha 
dva^oyia  so ‘zidan 
olingan,  «m oslik»,  « o ‘xshashlik»  m a ’nosini  anglatadi) -  m u n o sab atlarn in g  
tengligi,  muvofiqligi;  hodisa  va jara y o n la rn in g   m uayyan  xossalarini  qiyos- 
lash  y o ‘li  bilan  an g lash d a  o ‘xshash  jih a tla ri.  Q iyo slan ay o tg an   o b y ek tlar 
o ‘rtasid a  o ‘xshashlik  va  farq lan ish   kuzatiladi,  bu  qiyoslashning asosi  sana- 
ladi.  B unda  m a ’lum  obyektga  xos  b o ‘lgan  aniq  belgining  qiyoslanayotgan 
ob y ek tlard a  kuzatilishiga  tay an ib   ularn in g   identifikatsiyasi  asosida  m ush- 
ta ra k   jih ati  aniqlanadi.  M a salan ,  sifat  va  ravish  so ‘z  tu rk u m ig a  m ansub 
s o ‘zlar berildi.  U lar bir q a ra sh d a  bir-biriga ju d a  yaqin, s o ‘roqlari  o ‘xshash, 
shu n in g d ek ,  farqli  to m o n la ri  ham   m avjud.  S h u n d a  an alogiyaga  tay an ib  
berilgan so'zlarning m u sh tarak  jihatlarini ajratish m um kin. Y oki k o ‘p odam - 
lar  «singan  oyna  -   baxtsizlik,  noxitsh  voqealarni  keltirib  chiqaradi»,  degan 
irim ga  ishonadi.  Bu  irim ning  kelib  chiqishi  ham   q an d ay d ir  m istik  asosga 
ega  em as,  balki  analogiyaga  asoslangan.  Y a ’ni  singan  o yna  insonni  xunuk 
aks  ettirad i,  m azkur  tash q i  o ‘xshashlik  asosida  tasvirning  buzilishi  undan 
foydalanuvchi  uchun  ham   shunga  m os  yom on  o q ib atlarn i  keltirib ch iq ara­
di,  degan  xulosaga  olib  kelgan.  Shu  o ‘rin d a  t a ’kidlash  jo izk i,  analogiya 
induksiya  (um um iylikdan  xususiylikka  borish;  q o id ad an  m isolga borish) va 
deduksiya  (xususiylikdan  um um iylikka  borish;  m isoldan  q o id ag a  borish) 
m etodlari bilan uzviy alo q a d o rlik d a  b o la d i.  Bilish ja ra y o n id a  ular o 'rtasig a 
q a t’iy chegara q o ‘yib b o ‘lm aydi. A nalogiya deduksiya va induksiya o ‘rtasida 
b o g io v c h i  «halqa»  vazifasini  o ‘taydi.
Bilishda  analogiya  m etodining  aham iyatini  m ash h u r  m atem atik  D yord 
P o y a  sh u n d ay   izohlaydi:  «A nalogiyaga  asoslanm asdan  na  elem entar,  na 
oliy  m atem atikada,  na fa n n in g   boshqa  sohalarida  hech  qanday  k a sh fiyo t 
qilib  bo'lm aydi».  Stefan  B anax  esa  sh u n d ay   yozadi:  « M a tem a tik  isbotlar 
о ‘rtasidagi  analogiyani  topa  olgan  odam,  eng  ya x sh i  m a tem a tik  -   isbotlar 
о ‘rtasida  analogiya  о 'rnata  olgan  odam,  bandan  ham   ко 'ra  kuclili  m atem a­
tik   -   nazariyalar  analogiyasini  sezgan  odam;  biroq  odam   о ‘zini  eng  kuchli

---

36
A. Rahimov
hisoblashi  uchun  analogiyalar  o'rtasidagi  analogiyani  k o 'ra   olishi  kera k» . 
U sh b u   m u lo h a z a la rd an   kelib  chiqqan  h o ld a  aytish  m um kinki,  analogiya 
lingvistikadagi, xususan, kom pyuter lingvistikasidagi tad q iq o tlar u chun ham  
o ‘ziga  xos  « k om pas»  vazifasini  bajaradi.
A kadem ik  L .V .Sherba  o 'zin in g   bir  m a ’ru zasid a  yozuv  taxtasiga  shun- 
day ju m lan i  yozadi:  «Глокая  куздра  штеко  будланула  бокра  и  кудрячит  
бокренка».  T a la b a la rd a n   uning  g ram m atik   tahlilini  talab   qiladi.  M azk u r 
ju m la  aslida hech q an d ay  m azm unga ega em as, lekin u rus tilidagi m azm un- 
ga  ega  b o ig a n   qay sid ir ju m lan i  eslatadi.  Bu ju m lan in g  g ram m atik   tahlilini 
am alga  oshirish  m um kin.  M asalan,  «куздра»  s o ‘zi  -   birlik,  bosh  kelishik, 
jenskiy ro d  shaklidagi ot bilan ifodalangan ega, «будланула» s o ‘zi -  o ‘tgan 
zam on  shaklidagi  fe’l  bilan  ifodalangan  kesim lardan  biri,  «кудрячит»  so'zi
-  n o an iq   shakldagi  fe’l  bilan  ifodalangan  b o sh q a  bir kesim.  M asalaga  bun- 
day  yon d ash ish   analogiya m etodi  asosida  b o 'la d i.  M azkur y o ndashuv,  ay- 
niqsa, k o m p y u ter lingvistikasidagi m atn n in g  av to m atik  analizi y o ‘nalishida 
m u h im   a h a m iy a t  k a sb   e ta d i.  B u n d a  s o 'z la r n in g   g ra m m a tik   ta v sifi  va 
so 'z la rn in g   oxiridagi  h a rf  tark ib i  o 'rta sid a g i  kuchli  ko rrelatsio n   alo q ag a 
ta y an ilad i.34 Y a ’ni  oxirgi  h a rf tark ib i bir xil  b o 'lg a n   so ‘zlarning derivatsion 
va  relatsion  m odellari  (so ‘z yasalishi  va  shakl  yasalishi)  h am d a  g ram m atik  
m a ’lu m o tlari  (qaysi  s o ‘z  tu rk u m ig a  m ansubligi,  q an d ay   gram m atik  kate- 
goriyalarga  egaligi)  b ir  xil  b o iis h i  tabiiy.  M asalan ,  ingliz  tilida  -er,  -ness,  - 
dom kabi,  rus  tilida  -пость,  -щик,  -ник kabi,  o 'z b e k  tilida -shunos,  -chi,  -lik 
q o ‘sh im ch alarg a ega  b o 'lg a n   so ‘zlar yuqori  ehtim ollik  bilan  ot  (noun)  so ‘z 
tu r k u m i  h is o b la n a d i.  D e m a k ,  te z a u r u s d a   ( lu g ‘a t  b a z a s id a )  m a v ju d  
b o 'lm a g a n   s o 'z la rn in g   a v to m a tik   analizini  m av ju d   b o 'lg a n la rin in g   h a r f  
tarkibidagi  m oslikdan,  so ‘zlar  analogiyasidan  kelib  chiqqan  h o ld a  am alga 
oshirish m um kin.  Bu ja ra y o n d a   tizim ning lingvistik t a ’m inoti ch ap p a (ters) 
lu g 'a tla r  bilan  h am   t o ‘ldirilgan  bo'lishi  lozim.