O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I


T a ’lim ni tu rm u sh b ilan b o g ‘lash prinsipi



Download 7,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet22/193
Sana20.06.2022
Hajmi7,14 Mb.
#678743
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   193
Bog'liq
fayl 1020 20210520

T a ’lim ni tu rm u sh b ilan b o g ‘lash prinsipi
Ilm iy b ilim lar k ishilarning ishlab chiqarish faoliyatiga b o 'lg a n ehtiyojlari 
aso sid a vu ju d g a kelishi, ana shu faoliyatga xizm at qilishi va turm ush bilan 
b o g 'liq lig i sababli bunday bilim larni o 'z la s h tirish uchun faqat ularning m azm unini 
em as, balki am alda q o 'lla n ish in i ham o 'rg a n is h kerak. A na shu prinsipni (ta ’lim
n azariy asi v a am aliyotini o 'z a ro b o g 'la s h n i) am alg a osh irish n in g m u h im v o sitasi 
o 'q itish n i o 'q u v c h ila rn in g am aliy faoliyati v a m ehnati bilan q o 'sh ib olib borishdir. 
R esp u b lik am izn in g xalq ta ’lim i to 'g 'ris id a g i Q onunida o 'q itish n i h ay o t bilan 
cham b a rch as b o g 'la s h talab i q o 'y ilg a n i bejiz em as. T a ’lim da o 'q itish n i am aliy o tg a 
b o g 'la s h p rin sip in i m u v affaq iy atli am alg a osh irish uchun quyidagi ik k ita pedag o g ik
ta la b g a rio y a q ilish zarurdir:
1. N azariy m ateriallarni o 'rg a n is h d a ularning tizim i va m an tiq in i saqlash 
kerak.
2. A m aliy k o 'n ik m a va m alak alarn i b ilim larg a tayanm ay o 'z la s h tirish
o 'q itu v c h in in g ishidagi kam chilikdir. P u x ta eg allan g an v a anglangan b ilim larg in a 
o 'q u v c h ila rg a am aliy k o 'n ik m a v a m alak alarn i o 'z la s h tirish im konini beradi.


0 ‘q itish ga in d ivid u al yon d ash ish prinsipi
In d iv id u allik nim a? P ed ag o g ik ad a individualiik hozirgi pavtgacha s o f tashqi 
x arak terg a ega b o 'lib , u (o 'q u v c h ila rn in g butun jam o asi bilan o 'tk azilad ig an dars, 
leksiya kabi um um iy m a sh g 'u lo tla r, o 'q u v c h ila rn in g jam o asi em as, ularning 
avrim lari bilan o 'tk a z ila d ig a n , m asalan, sem inar singari guruh m a sh g 'u lo tla r 
qatorida) har bir o 'q u v c h i bilan alohida sh u g 'u llan ish n i bildirib keldi. P edagogika 
uning m ohiyatiga ch u q u r kirib borm adi. Individuallikning shakllanishi esa, avvalo, 
uning m ohiyatini v a qanday kom ponentlardan tarkib topishini bilishni taqozo etadi. 
H ar bir o 'q u v c h i bilan alo h id a ishlab, uning individual sifatlarini rivojlantira 
o lm aslik ham m um kin, lekin o 'q u v c h ila rn in g butun jam o asi bilan ishlab, ularning 
har b irid a individuallik shakllanishi uchun sharoit y aratish ham m um kin. Bunga 
qanday qilib erish ilish in i bilish uchun ''in d iv id u a llik ” . 
tu sh u n ch asig a kiradigan 
strukturaviy elem entlarni, individuallikni rivojlantirish va shakllantirish ishida qaysi 
p rinsiplar h a m d a m eto d lard an foydalanish kerakligini aniqlash zarur.
In d ividuallikning m ohiyatini individ sifatidagi, shaxs sifatidagi. subyekt 
sifatidagi in sonning o 'z a ro ichki b o g 'lan ish d ag i va bir butun xossalari tashkil qiladi. 
"In d iv id ” , '“sh a x s”, “ subyekt ” um um an insonni em as, balki uning bir jih a tin ig in a
ifodalaydi. S h uning uchun ham bizning k o 'z oldim izda inson o 'z in in g faqat u yoki 
bu jih a ti bilan nam oyon b o 'lm a y d i, u bir paytda butun m avjudot b o 'lib , m axsus 
tu sh u n ch a b ilan q ay d etilishi lozim . Individ, shaxs va subyektning xususiyatlari 
o 'z a ro ta ’sirlashuvi aso sid a vujudga keladigan individuallik tushunchasi ana 
shundan iboratdir.
“ In d iv id ” tush u n ch asi insonni tabiiy m avjudot sifatida aks ettiradi va 
in d ividuallikning tabiiy asosini ifodalaydi; u inson individualligining asosiy jih a ti 
b o 'lib , in sonning organik, yosh, jin siy , konstitutsion, neyrodinam ik x u su siy atlarig a 
kom pleks holda qaraydi va b u lar o 'z a ro ta sirlanib insonda turli individual 
x u su siy atlam in g tem p eram en t, iste 'd o d . organik ehtiy o jlarn in g v u ju d g a kelishiga 
sabab b o 'la d i v a bu x u su siy atlar ham in d ividuallikning tabiiy asosini tashkil qiladi.
Insonning ijtim oiy sifatini "sh a x s” tushunchasi ifodalaydi. Ijtim oiy tajrib ag a 
ega b o 'lm a g a n inson individ shaxsga aylanm asligi ham m um kin. Inson shaxsining
55


x u su siy atlari in d iv id u a llik stru k tu rasin in g ajralm as qism i b o 'lib , individuallikning 
o 'z i inson shaxs sifa tid a kam ol to p ish in in g ijtim oiy so h asid ag in a n am o y o n boMadi. 
“ S h ax s” tu sh u n ch asi alo h id a insonda ijtim oiy m u n o sab atlarn in g k o ‘rin ish in i, undagi 
ijtim o iy x u su siy a tla rn in g birligini m u jassam lash tirad i. Shaxsning individualligi 
u n in g ijtim o iy m u h itd an nisbiy erk in lig id ir, u ichki alo h id alig id a k o ‘rinadi. 
In d iv id u allik in so n n in g individi va sh ax sig a xos x u su siy atlar bilan birg a subyekt 
x u su siy atlarin i h am o 'z ichiga oladi. Inson subyekt sifatid a tu sh u n ilad i. Subyekt 
a m aliy fao liy at va o n g sohibidir. Insonning har qanday faoliyati in d iv id u allik n in g
k o ‘rin ish i boM averm avdi. A lohida, ichki vositali faoliyatning m u staq il harakat 
q ilad ig an v a b ir q aro rg a k eladigan su b y ek tig in a in dividuallik h isoblanadi. 
In d iv id u allik k a stru k tu rali tizim li yo n d ash ish uning y ax lit voqea sifatidagi o 'z ig a
x o s x u su siy atlarin i y o ritish i bilan ju d a m uhim ah am iy atg a m olikdir. L ek in uning 
u m u m iy m e x a n iz m la rin i aniqlash uchun organizm faoliyatining ichki qonunlari va 
sh ak llarig a, 
u n i n g in d iv i d u a l
h ay o t tajribasi sh ak llan ish in in g q o n u n iy atlarig a 
m u ro ja a t q ilis h kerak.

Download 7,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish