O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

Q o n p l a z m a s i o q s i l l a r i n i n g
a h a m i y a t i xi l ma- xi l di r.
1. Q onning onkotikbosim ini hosil qiladi. Q on vato 'q im alaro rasid ag i 
suv alm ashinuvini ta ’m inlaydi.
2. O q sillar b u fer x o ssa sig a ega b o 'lg a n i u ch u n q o nning k islota 
ishqor m uvozanatini saqlab turadi.
3. O qsillar qon plazm asining m uayyan darajada yopishqoq bo'lishini 
ta ’m inlaydi, bu esa arterial bosim ni m a ’lum darajada ushlab turish uchun 
ahamiyatli.
4. Q on p lazm asi oqsillari e ritro tsitla m in g c h o 'k ish ig a to 'sq in lik
qiladi.
5. Plazm a oqsillari qon ivishida aham iyati katta (fibrinogen).
6. Q on plazm asining oqsillari yuqum li kasalliklar bilan og'rim aslik, 
y a ’ni im m unitetning m uhim faktori hisoblanadi (globulinlar).
7. Q on plazm asining oqsillari garm onlar, m ineral m oddalar, lipidlar 
va xolesterin singari m oddalam i tashishda aham iyati katta.
8. T o 'q im a o qsillari uchun rezerv hisoblanadi.
233

---

9. 
K re ato r b o g 'la r hosil q ilish d a ish tiro k etadi. T o 'q im a la rn in g
g en etik ap p a ra tig a t a ’sir etadi va u la m in g o ’sish in i, riv o jla n ish in i, 
differensirovkasi va organizm tuzilishini ta ’m inlaydi.
Q on p lazm asida bir n ech a o ‘n turli oqsillar bor, ular album inlar, 
g lobulinlar va fibrinogenlardan iborat.
Albuminlar
barcha o qsillarning 60% ni tashkil qiladi. H arakatchanligi 
yuqori (70000 m ol.og'irligi), qonn in g o n k o tik bosim ining 80% ni tashkil 
qildi. Q onda har xil m oddalam i tashishda (xolesterin, y o g ' kislotalari, 
bilirubin, o 't kislota tuzlari, o g 'ir m etall tuzlari, d orivor preparatlar -
antibiotik va sulfanil am idlar) ishtirok etadi. A lb u m in lar jig a rd a hosil 
bo'ladi.
G lobulinlar
b ir n echa fraksiyalardan iborat: б, в, г . г - globulinlar 
organizm ni viruslar, bakteriyalar va u lam in g toksinlaridan saqlashda 
m uhim aham iyatga egadir. B uning boisi shuki, qondagi antitelolar deb 
ataluvchi m oddalar asosan г globulinlardan iborat. г glob u lin lar kasal 
o r g a n iz m g a y u b o r ilg a n d a u n in g y u q u m li k a s a ll ik la r g a q a rs h i 
chidam liligini oshiradi. S o 'n g i vaqtda qon p lazm asida aham iyati katta 
oqsillar kom pleksi properdin topildi.
6 - g l o b u l i n l a r k a r b o n s u v p r o s t a t i k g r u p p a tu tg a n o q s il 
g lik o p r o te in d ir . P la z m a d a a y la n ib y u rg a n g ly u k o z a n in g 6 0 % n i 
g lik o p r o te in la r ta rk ib id a b o 'la d i . Bu o q s illa r, g o rm o n , v ita m in , 
m ik ro e le m e n t va lip id la rn i ta sh iy d i. E ritro p o e tin , p la zm in o g en va 
protrom binlar 6 globulin turkum iga kiradi.
в - g lo b u lin lar fo sfo lip id , x o le ste rin , steroid g arm oni va m etall 
kationlarini tashishda ishtirok etadi Bu oqsil turk u m ig a tem im i tashib 
yuruvchi transferrin, shun in g d ek , qon iv ishida qatnashuvchi plazm a 
faktorlari kiradi.
г - g lobulinlar (JgA , JgG, JgM , JgD va JgE ) im m unoglobulinlardan 
tashkil topgan. O rg an izm n i viru s va b ak teriy alard an h im oya qiladi. 
Q onning 6 va в agglyutininlari г - globulin turkum iga kiradi.
G lobulinlar jig 'a rd a , suyak kum igida, taloqda va lim fa tugunlarida 
hosil bo'lad i.