O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V


A rteria l bosim ni m e'yorda ushlashdagi ishtiroki



Download 8,79 Mb.
Pdf ko'rish
bet178/434
Sana16.03.2022
Hajmi8,79 Mb.
#496953
1   ...   174   175   176   177   178   179   180   181   ...   434
Bog'liq
Normal fiziologiya (Alaviya O.T.) - 2006 y.

4. A rteria l bosim ni m e'yorda ushlashdagi ishtiroki.
G l y u k o r t i k o i d l a r q o n - t o m i r l a r n i k a t e x o l a m i n l a r t a ’s i r i g a
se zu v c h an lig in i o sh irad i, bu esa g ip e rten ziy ag a o lib keladi. A rterial 
b o sim n in g o rtish ig a m a ’lum darajad a m in e ra lo k o rtik o id la m in g ham
ah am iy ati (o rg a n izm d a suv va n atriyning u sh la n ish i) bor. G ip erten ziv
effek t karax tlik k a q arsh i t a ’sirni asosiy k o m p o n en ti b o ‘lib hisoblanadi 
(k arax tlik doim arterial b o sim n in g k eskin tu sh ib k e tish id a n y uzaga 
keladi). B u gom onlam i karaxtlikka qarshi faolligi g iperglikem iya holati 
b ilan b o g 'liq d ir. G ly u k o k o rtik o id la rn in g o rg a n iz m d a h o sil b o 'lis h i 
su tk a lik ritm g a ega. B u g o rm o n la r aso siy q ism in in g h osil b o 'lis h i 
e r t a l a b k i s o a t l a r g a t o ' g ' r i k e l a d i. B u n i b i l i s h , u z o q v a q t 
g ly u k o k o rtik o id lar b ilan d av o lash d a sutkalik d o zan i t o 'g 'r i taqsim lash 
uchun zarur.
G ly u k o k o rtik o id lar sekresiyasi ko rtik o tro p in gorm oni tom onidan 
boshqariladi. Turli stress stim ullari org an izm g a t a ’sir etilg a n d a ham 
u la m in g s e k re s iy a s i k u c h a y a d i, b u e s a m o s la s h is h (a d a p ta ts iy a ) 
sindrom ining rivojlanishiga turtki beradi.
Jinsiy gormonlar.
B uyrak usti bezining to 'r sohasi jin siy gorm onlam i 
had d an k o 'p ajra tib c h iq a rsa , a d re n o g en ita l sin d ro m in in g ikki tipi 
vujudga keladi: geteroseksual va izoseksual. G eteroseksual sindrom i 
qaram a-qarshi jin s gorm onlarini k o 'p ishlab chiqarishdan yuzaga keladi 
va qaram a-qarshi jin sg a xos b o 'lg an ikkilamchi jin siy belgilar rivojlanadi. 
Iz o se k su a l sin d ro m i o 'z jin s ig a m a n su b g o rm o n la rn i k o 'p ish lab
chiqarishidan yuzaga keladi va jinsiy b alog'atga yetish tezligi ortib ketadi.

Download 8,79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   174   175   176   177   178   179   180   181   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish