O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V



Download 5,05 Mb.
Pdf ko'rish
bet375/434
Sana30.06.2022
Hajmi5,05 Mb.
#718879
1   ...   371   372   373   374   375   376   377   378   ...   434
Bog'liq
Normal Fiziologiya (Alaviya O.T.)

Sensor adaptatsiya -
bu sensor tizim ning 
um um iy xo ssasi b o 'lib , uzoq vaqt m o b ay n id a berilgan ta siro tlarg a 
m o s la s h is h i t u s h u n i la d i . A d a p t a t s i y a - s e n s o r tiz im n i a b s o ly u t 
sezuvchanligining kam ayishi va ditferensial sezuvchanligining ortishi 
bilan nam oyon b o 'lad i. S u b 'e k tiv olib qaralganda, doim iy berilayotgan 
t a ’s iro tg a m o s la s h is h i y o ta d i ( m a s a la n , o d a tiy k iy im la rn i te rig a
berayotgan doim iy bosim ini sezm aym iz).
M oslanish jaray o n lari reseptorlardan boshlanib, asta-sekin sensor 
tiz im n i n g b a r c h a n e y r o n la r i n i q a m ra b o la d i. V e s tib u lo - v a 
propreoreseptorlarda m oslashish jarayoni ju d a kuchsiz nam oyon bo ladi.
U shbu ja ra y o n n in g riv o jla n ish te z lig ig a k o 'r a b arch a re se p to rla r 
tez va sekin m o slash u v c h i re se p to rla rg a b o 'lin a d i. Tez m o slash u v c h i 
r e s e p t o r l a r d a m o s l a s h i s h y u z b e r g a n d a n s o 'n g t a 's i r l o v c h i
to 'g 'r is i d a g i a x b o ro tla rn i bosh m iy ag a u m u m a n jo 'n a tm a y d i, sekin 
m o slash u v c h i re se p to rla rd a n esa a x b o ro t k u c h siz la n g a n k o 'rin is h d a
uzatilib turiladi.
D oim iy ta ’sirlovchi ta ’siri tugashi bilanoq sensor tizim ning absolyut 
sezuvchanligi qayta tiklanadi.
S e n so r m o sla sh is h d a se n so r tiz im n in g a ffe re n t id o rasi m uhim
a h a m iy a t k asb etad i. E ffe re n t id o ra e tish y u q o ri b o 'lim la rn i past 
b o 'lim la rg a ta ’sir etishi bilan nam oyon b o 'la d i. S ensor tizim holati 
retikulyar form atsiya tom onidan ham nazorat qilinadi. Sensor tizim da 
efferent t a ’sirla r asosan torm ozlovchi x ara k terg a ega b o 'lib , bu o 'z
n av b a tid a u larning sezu v ch an lig in i k am ay ish ig a olib kelad i, ham da 
afferent signallar oqim ini ham kam aytiradi. R eseptorlarga yoki sensor 
tizim ning biror qavatiga keluvchi efferent neyronlarning um um iy soni 
odatda, shu qavatga kelayotgan afferent neyronlarning um um iy sonidan 
k o 'p m arotaba ozdir. Bu sensor tizim afferent nazorat bilan ta m inlangani 
holda uning tarqoq va keng tarm oqli harakterini ham k o 'rsa tib beradi.

Download 5,05 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   371   372   373   374   375   376   377   378   ...   434




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish