O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

m o l e k u l a l i
k i n i n o g e n
,1
a k t i v l a s h a d i , X I I , X I f a k t o r l a r n i v a f i b r i n o l i z n i
( Y u M K )
a k t i v l a y d i
252

---

Plazm a faktorlarining aktivlashuvi asosan proteoliz natijasida, peptid 
in g ib i to r i a j r a lib k e t is h i h is o b i g a a m a lg a o s h a d i. F a k to r n in g
aktivlashganligi uning raqam iga «а» q o 'y ish orqali belgilanadi (11a, Va, 
V lla fa k to r v a h .k .) . Plazm a faktorlari 2 g u ru h g a b o 'lin a d i: К vitam in ga 
b o g 'liq va К vitam in ga b o g 'liq bo 'lm ag an .
Q on ivishi p la zm a fa k to rla rin in g k o 'p la ri jig a rd a h osil b o 'la d i. 
A yrim larining sintezlanishi uchun organizm ga o 'sim lik oziqlari tarkibida 
tushadigan m odda va ichak m ikroflorasi tom onidan sintezlanadigan К 
vitam in zarur (II, VII, IX, X).
Q on ivish faktorlarining yetishm ovchiligi yoki aktivligining pasayishi 
p atalogik qon ketish holatlarin i keltirib chiqarishi m um kin. B unday 
h o la tla r jig a r n in g c h u q u r d e g e n e ra tiv k a s a llik la r id a , К v ita m in i 
y etishm asligida nam oyon b o 'lad i. К vitam in y o g 'd a eruvchi vitam indir. 
S huning uchun ham ichakda y o g ' so 'rilish i buzilganda, organizm da К 
vitam ini yetishm ovchiligi kelib chiqishi mum kin. A ntibiotiklar bilan ichak 
m ikrofloralari o 'ldirilganda esa vitam in К ning endogen yetishm ovchiligi 
paydo b o 'la d i. A yrim p la zm a fa k to rla rin in g irsiy y e tish m o v c h ilig i 
kuzatiladi. Bunga gem ofiliya kasalligi misol b o 'lish i m um kin.
T ro m b o tsitlar ta rkibidagi qon ivishida ishtirok etuvchi m oddalar 
trom botsitar yoki qon plastinkasi faktorlari deb ataladi.
X uddi shunday m o d d alar eritro tsitlar, le y k o tsitlar ta rk ib id a ham
m avjudligi aniqlangan. M os kelm agan qon quyilg an d a, ona va bola 
o 'rta sid a rezus kelishm ovchilik b o 'lg an d a k o 'p eritrotsitlar parchalanadi 
va qon ivishi faktorlari plazm aga chiqarib yuboriladi, natijada tom irlarda 
qon ivib qolishi m um kin.
A n tig e n lar bilan stim u ly a tsiy a lan g a n d a m o n o tsit v a m ak ro fag lar 
tro m b o p la stin o q silin in g b ir qism i ap o p ro tein III ni ishlab chiqaradi. 
Shu hujay ralar К v itam in g a b o g 'liq b o 'lg a n II,V II, IX, v a X faktorlarni 
ham ishlab ch iq arad i. K o 'p g in a yuqum li k a sallik lard a ham to m irlard a 
qon ivib qolish hollari k u za tilad i, bunga sabab le y k o tsitar faktorlarni 
q onga chiqib ketishidir. H ozirgi paytda q on ketishini to 'x ta tish d a ikkita 
m e x a n z m is h t ir o k e ta d i. Q o n -to m ir t r o m b o ts i ta r g e m o s ta z v a 
k ao g u ly atsio n gem ostaz.