O. M. Yoriyev Buxoro davlat universiteti umumiy kimyo

сн.■з
Вг
С Г
С =N
N02 
В
г
NH, 
ОН
g, I 
-
noj
--------------------- . (Г 
с н >
i
7. 
Diazobirikmalar reaksiyalaridan foydalanib, quyidagi
sx em ala rd ag i 
oraliq 
va
oxirgi 
m ahsulotlarning 
tuzilish
formulalarini yozing:
-сн , HNO 
Sn+HCl 
(СН3С0)20
Br2 
HOH
a) 
 
A ----------------►B ---------------►D----►E------►F-
H2S04 para 
H+
NaN02 
H3P02
G ------------- ►
 I
HjSO^, 
0
° c
HNO, 
Вг2 
Sn+HCl 
NaN02 
КВг
b) 
I --------- ►
 A ------- ►B----------- ►
D --------- ►
E --------- ►F
H2S04 
Fe 
HCl, 0° C 
CujBr,
katal. 
katal.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

-С1 HN03 
Cl2 
Sn+HCl 
NaNOj
d) 
 
►
A ------- ►
B ----------- ►
 D ----------- ►
 E •
H2S04 orto A1C13 
H2S04, 0° C
2 C2H5OH
►
F
►
G
ҒеС13 
P, Д 
H2S04,0°C 
H20
8. Azobirikish reaksiyalarida ko‘p ishlatiladigan d ia zo- va
a zo k om p on en tlarga m isollar keltiring.
9. Quyidagi a z o b o ‘yoqlarning olinish sxem alarini yozing. Bu
b yoqlardagi d iazo- va azotashkil etuvchilarni krsating:
nh
2
a) < f ^ > - N = N - ^ ^ > - N H 2
b) °
^
n
=
n
^
-
n
(
c
2
h
5;
d) < ^ ~ ^ )-N = N - ^ Ь О Н
СН3 
OH
e) 
f
>
N = N
^ > O
H
 
N02 
COOH
f) C 1 ^ > - N = N - < ^ N ( C H 3)2
СН, 
OH
1 0 . B en zol va b o sh q a reagentlardan foydalanib, quyidagi
byoqlarni sin tez qilish sxem alarini yozing:
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Bu 
b o ‘y o q l a r n i n g
k islota-asosli 
indikatorlar 
sifatida
ishlatilishini tushuntiring.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

G E T E R O T S I K L I K B I R I K M A L A R
XIII. B IR G E T E R O A T O M L I B E S H A ‘ZOLI G E T E -
R O T SIK L IK BIR IK M A LA R
G e t e r o t s i k l i k b ir i k m a la r h a q i d a u m u m i y tu s h u n c h a l a r ,
u la r n in g s i n f l a n i s h i v a n o m la n is h i . B ir g e t e r o a t o m l i b e s h
a ‘z o l i g e t e r o t s i k l l a r n i n g t u z ilis h i. F u ra n , tio f e n , p i r r o l v a
u la r n in g h o s ila la r i. S a v o l v a m a s h q la r .
G e t e r o t s ik lik b ir ik m a la r h a q id a t u s h u n c h a l a r
M olekulasida uglerod va b o sh q a ele m e n t atom laridan
tuzilgan halqa (sikl) lari bor yopiq zanjirli birikmalarga get-
erotsiklik birikmalardeyiladi. H alqatarkibigakirgan ugleroddan
b o sh q a ele m e n t (kislorod, azot, oltingugurt, fosfor, vism ut,
kremniy, germ aniy, qalay, q o ‘rg‘oshin, sim ob va h ok azo )
atomlari g e te r o a to m la r (grekcha g e te r o s - b o sh q a , har xil,
turli) d eb yuritiladi.
Ko‘pchilik geterotsiklik birikmalar katta am aliy a h am iyatga
e g a . Ular b o ‘yoq san o atid a , qishloq x o ‘jaligida, biologiyada,
tibbiyotda va b o sh q a soh alard a keng ishlatiiadi. Q on gem ini,
yashil simliklarning xlorofili, nuklein kislotalar, alkaloidlar, dori
vositalari, byoqlar, insektitsidlar va b o sh q a katta ah am iy a tg a
e g a birikmalar m olek u lasid a u yoki bu geterotsiklni saq layd i.
Shu b ois geterotsiklik birikmalar kim yosi juda te z su r‘atlar bilan
rivojlanmoqda.
S i n f l a n i s h i
Geterotsiklik birikmalar juda turli - tumandir. Kamida ikki
valentli har bir e le m e n t atom i nazariy jihatdan o lg a n d a sikl
hosil qilishda q a tn a sh a oladi. G eterotsikllar t yingan v a
t yinm agan, uch, trt, b e sh , olti va h ok a zo a ‘zoli , oddiy v a
kondersirlangan, bir, ikki, uch va h o k a zo geteroatom li blishi
mumkin.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Geterotsiklik birikmalaming muhim guruhlari va ularga
kiradigan vakillariga m isollar keltiramiz:
B e s h a ‘z o li g e te r o tsik lla r :
A. Bir geteroatomli :
HC-------- CH
HC 
CH
furan
В. Ikki geteroatomli
-N
O