Nizomiy nomidagi toshkent davlat pedagogika universitetti ergasheva g. S., M. Nataqulova



Download 52,31 Mb.
Pdf ko'rish
bet49/121
Sana27.04.2022
Hajmi52,31 Mb.
#585772
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   ...   121
Bog'liq
Ilmiy tadqiqot faoliyati asoslari

A T G 'o fu ro v , 
J.O .T o lip o v a, M .N .R o m an o v a, L .A .S a y tb a g in a va 
boshqalarning tad q iq o tlarid a m u am m o li t a ’lim ijodiy v a ta d q iq o tc h ilik
biliyatlarini 
riv o jlan tirish
sam arad o rlig in i, 
sh u n in g d e k , 
ta 'lim
oluvchilarning 
bilim , 
k o ’nik m a 
va 
b o sh q a 
sh ax siy
sifatlarin i 
aham iyatli d a rajad a orttiradi.
U shbu h olatlarni ajratish b iz n in g ta d q iq o tim iz d a prin tsip ial 
aham iyatga eg a b o 'lib , ta la b a la r ilm iy ta d q iq o tc h ilik faoliyatini 
m aqsadga y o ’n altirilg an , m azm unni m u a m m o lash tirish n i b o sq ich m a 
b o sq ic h
m u rak k ab lash tirish aso sid a ijodiy o ’z -o 'z in i riv o jlan tirish
kontestida 
q arab
ch iqiladi, 
sh u n in g
u ch u n
k o n tsep tu al 
yondashuvlardan biri sifatid a biz ak m eo lo g ik y o n d a sh u v n i oldik. 
U shbu y o n d ash u v n in g am aliy y o ’n altirilg an lig in i a n iq la sh d a biz 
V .I.A ndreev, 
A .A .D erk ach , 
A .A .B o d alev , 
N .V .K u z m in a la rn in g
tadqiqotlariga tay an d ik .
T ad q iq o tch ilik
fao liy ati 
m o h iy ati, 
tark ib iy
tu zilish i 
va 
m azm unini a n iq lash d a b iz quyidagi h o la tla rd a n kelib ch iq d ik :
- T ad q iq o tch ilik faoliyati - bu o ’zaro a lo q ad o r e lem en tlard an
iborat y ax lit t a ’lim;
- T ad q iq o tch ilik
faoliyati 
fao liy at 
n azariy asin in g
u m um psixologik k o n tek stid a, shaxs va fao liy at riv o jlan ish i birligi 
haqidagi q o n u n iy atd an kelib ch iq ib (A .N . L eontev, S.L. R u b in sh tey n ) 
k o ’rib ch iq ish n i talab etadi;
- T a d q iq o tch ilik fao liy ati ak m e o lo g ik y o n d a sh u v a so sid a va 
ijodiy 
fa o liy at 
sifatid a 
ta d q iq o tch ilik
fao liy atin i 
o ’z -o ’zini 
faollashtirish va o ’z -o ’zini riv o jla n tirish ja ra y o n i g 'o y a s i asosida 
am alga 
o sh irish g a 
im kon 
beradi 
(V .I.A n d reev , 
A .A .D erk ach , 
N .V .K uzm ina). M uam m oli ijodiy tad q iq o tc h ilik v azifalarin i hal qilish 
- ijodni riv o jlan tirish uchun zarur. T a la b a la m in g tad q iq o tch ilik
faoliyatiga m u n o sab atid a shaxsiy p o zitsiy ag a eg a b o ’lish reflek tsiy a 
bilan, y a ’ni, “M en - ta d q iq o tch i” o b razin i sh ak llan tirish ja ra y o n id a
aniqlanadi.
- In teg rativ -riv o jlan tiru v ch i y o n d a sh u v t a ’lim da in teg ratsiy alash
va riv o jlan tirish p rin tsip in i am alg a o sh irish d a n afaq at, talab alar 
tad q iq o tch ilik
faoliyatini 
riv o jla n tirish
natijad o rlig i 
y o ’llarini 
qidirishda t a ’lim m azm u n in i m u a m m o la sh tirish n in g o ’zig a xosligi, 
balki, b ir v a q tn in g o ’zid a am alga o sh irish m ex an izm in i ta k lif qiladi.
77


T alab alar tad q iq o tch ilik fao liy atin i riv o jlan tirish m uam m oni 
hal 
qilishga ijodiy y o n d ash ish im k o n iy atin i beradi. B u m a ’n oda 
shaxsni 
ijodiy riv o jlan tirish m u am m o si, sam arad o rlik k a erish ish va ijodiy o ’z- 
o ’zini 
am alga 
oshirish 
fao liy atin in g
p o te n tsia l 
im koniyatlari 
ak m eo lo g ik nazariyada y o ritilg an .
P six o lo g ik -ak m eo lo g ik a asp ek td a ijo d k o rlik ichki sub y ek t yoki 
su b y ek t-o b y ek t o ’zaro alo q alari ja ra y o n id a y u zag a k elad ig an o b yektiv 
va subyektiv q aram a-q arsh ilik larn i u y g 'u n hal q ilish im k oniyatlarini 
shaxs 
tom o n id an
fao llash tirish
va 
am alga 
o sh irish n in g
ichki 
m otivatsion ja ray o n i sifatid a q aralish i m u m k in [in te m e t m a 'lu m o tla ri. 
5]. A k m eo lo g iy an in g ilm iy y o ’nalishlari in so n n in g qadri, u ning 
m a ’naviy dunyosi, ijodiy o ’z - o ’zini riv o jlan tirish va o ’zini o ’zi 
tak o m illash tirish q o biliyati haqidagi g 'o y a la r t o ’p lam ig a asoslanadi. 
K .V .P etrov t a ’kidlaganidek, «ijodiy salo h iy atn i faq at ak m eo lo g iy a 
nuqtai n azarid an kom pleks va integrativ o ’rg an ish m um kin».
K reativ lik ijodiy o ’zini o ’zi riv o jlan tirish n in g sharoitidir, u la m in g
o ’zini fao llash tirish n in g m o h iy atli zahirasi h iso b lan ad i, - deydi N .F . 
V ishnyakova. O ’zini o ’zi riv o jlan tirish g a b o ’lgan ehtiyoj ulkan 
qadriyatdir. K asbiy m u v affaq iy atlarg a, “ а к т е ” erishish, ijtim oiy va 
shaxsiy 
uzoq 
hayot 
k ech irish , 
Ijodkor 
sh ax s 
k reativlik 
ak m eo lo g iy asid a “intellektual ijodiy initsiativi, qobiliyat, bilim , 
qaram a-qarshiliklarni sezish, y a n g ilik la r sezish, n o odatiy n a rsa la m i 
k o ’ra olish, kasbiy y etuklik, b ilish g a intilishni o ’z ichiga olgan kasbiy 
ijo d n in g yuqori 
ta v sifi” 
sifatid a tav siflan ad i. 
M azk u r ta ’rifda 
ijo d k o rlik n in g tad q iq o tch ilik fao liy atin in g sam arad o rlig in i aks ettirg an
ja ra y o n li tom oni yoritiladi.
T ad q iq o tch ilik faoliyati in so n iy atn i, ijodiy salo h iy atn i, in so n n in g
o ’zini o ’zi riv o jlan tirish g a tay y o rg arlig in i k eng k o ’rsatish im konini 
beradi. S h.S .S h arip o v n in g ish id a o ’q itu v ch ilar fao liy atin in g yuqori 
darajalari va ta la b a la m in g b u n d ay faoliyatga ijodiy tay y o rg arlig in i 
riv o jlan tirish o ’rtasida ijobiy alo q alar o ’m a tilg an .T ad q iq o td a oliy 
ta 'lim m uassasasida ta ’lim ja ra y o n in in g zaru r elem enti sifatida 
ijodkorlik 
m uam m osi 
k o ’rib 
chiqilgan. 
V .M .K ash lach n in g
ta ’kidlashicha, faoliyatga ijodiy tay y o rg arlik m o h iy atid a nafaqat zarur 
bilim , m alaka va k o ’n ik m alarg a eg a b o ’lishni, shu n in g d ek , ijodiy fikr, 
o ’zin in g faoliyati, tash ab b u si, m aqsadliligi, yu q o ri m ahsuldorligi 
yotadi.
78


Shu tariqa. ijo d k o rlik n in g m o h iy ati, ta d q iq o tc h ilik fao liy ati ijodiy 
kanijgini 
p six o lo g ik -ak m eo lo g ik
n a z a riy a la r 
tasdiqlaydi. 
Tadqiq°tc hilik fao liy ati ijodiy b o ’lm asligi m u m k in em as, chunki faqat 
"odiv faoliyat sifatli yangi n atija va m ah su lo t o lish g a o lib keladi. O ’z 
avbatida. ijo d k o rlik ta d q iq o tch ilik fao liy atid a e n g y ax sh i rivojlanib 
bormoqda. O ’zini tadqiqotchi sifatid a an g lash , o ’z ilg 'o r rivojlanish 
m ikoniyatlarini q id irish ak m eo lo g ik y o n d a sh u v v a zam o n av iy oliy 
ta’lim 
strateg iy asi 
k o n tsep tsiy asin i 
y aq in lash tirad i. 
A km eo lo g ik
tushunishda sh ax sn in g rivojlanishi in so n n in g o ’z - o ’zini faollashtirishi 
va o ’z -o ’zini riv o jlan tirish i b ilan b irg a a m a lg a o sh ad i. T a lab alam in g
tadqiqotchilik fao liy atig a n isb atan o ’zg aray o tg an sh ax siy pozitsiyasi 
reflektsiya b ilan belgilanadi. L .X el va D .Z ig le r ta ’kidlaganidek, 
reflektsiya h arak at, m u n o sab atlar va fao liy atd a n a m o y o n b o ’ladi. 
A km eologik y o n d ash u v “M en - sa lo h iy a tlim a n ” d a n “ M en - f a o l” ga 
o ’tishni k o ’z d a tutadi. M en - k o n tsep tsiy a n a fa q a t in so n n in g o ’zi 
to’g'risid a g i fik rlarin i, balki o ’zin in g fao liy at b o sh lash i v a kelajakdagi 
taraqqiyot 
im k o n iy atlarig a 
n isb atan
qarash in i 
h am
belgilaydi. 
A .G .B ugrim enko t a ’k idlaganidek, “ M en ” n am u n a sin in g m urakkabligi 
talab alam in g ich k i o ’qu v m o tiv atsiy asi v a k o ’p d a ra ja d a u n in g bilim
tarkibi bilan b o g 'liq ” . S hax sn in g o ’zini o ’zi riv o jla n tirish i insonning 
sifatli o ’z g arish larg a b o ’lgan eh tiy o jlari v a istak lari aso sid a am alga 
oshiriladi.
3. 
Ijo d iy tad q iq o tch ilik fao liy atin i riv o jla n tirish k o 'p jih a td a n
talabalar o ’zlarin i qulay his q ilad ig an m u h itg a v a ijo d k o rlik k a xizm at 
qiladigan sh aro itlarg a b o g 'liq . K .G . K re c h e tn ik o v t a ’kidlaganidek, 
kreativlik fao llash ish i m u m k in b o ’lg an m u h it y u q o ri darajadagi 
noaniqlik, salo h iy atli k o ’p v arian tlik v a tam o y iliy tu g a tilm a slik k a ega 
b o ’lishi k e ra k [h ttp ://w w w .p ed lib .ru -p e d a g o g ic h e sk ay a biblioteka]. 
Biz Scott, L e ritz va M um ford nuqtai n azarlarig a m u v o fiq kreativlikni 
rivojlantirish shartlari:
• 
T a ’lim sharoitlarini o ’zg artirish yo k i y ax sh ilash ;
• 
R a g 'b a tla n tirish orqali q iziq tirish ;

G u ru h d ag i ish larg a k o ’m a k la sh ish v a o ’z a ro ham korlik;

O ’qitish m azm uniga m os h o ld a o ’quv d astu rlarin i am alga 
oshirish, riv o jlan ish g a y o ’n altirish , ta y a n c h a m a liy o t im k o n iy atlarin i 
tan olish,

G 'o y a la r g eneratsiyasi v a b a h o la sh g 'o y a la rid ir.
79


Shu tariqa, k reativ sifa tla r ijodkorlikka m u v o fiq xizm at qiladi 
ular k o ’p incha uch b osqich b ilan belgilanadi:
1. M uam m o yoki tan olish im koniyati;
2. G 'o y a la rn i g en eratsiy a qilish;
3. G 'o y a la rn i am alg a oshirish.
T ad q iq o t 
p re d m etin in g
m eto d o lo g ik
aso slarig a 
aso san
va 
tad qiqotchilik fao liy atin in g ajratilg an asosiy elem en tlarin i hisobga 
olgan holda (
1
-ilova) ta la b a la rn in g tad q iq o tch ilik fao liy ati m azm unini 
o 'z a ro
b o g 'liq
k o m p o n en tlard a: 
kognitiv, 
ak sio lo g ik , 
kreativ, 
tashkiliy-faoliyatli, reflek siv -b ah o lash , tizim li t a ’lim sifatid a taqdim
etam iz.

Download 52,31 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   45   46   47   48   49   50   51   52   ...   121




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish