Nizomiy nomidagi toshkent davlat pedagogika universitetti ergasheva g. S., M. Nataqulova

tegishli 
h o lla rd a o ’z g artirish lar k irtad ig an ish ja ra y o n i. kasb iy
oedagogik fao liy ati sanaladi [4]. S.V. N u jn o v a sh ax siy -fao liy atli 
vondashuv t a ’siri n atijasi sifatid a ta la b alarn in g tad q iq o tc h ilik faoliyati 
m aqsadlariga 
erish ish
sharoitlarini 
b elgilaydi: 
m u staq il 
ijodiy 
faoliyatga ja lb etish , sh ax sn in g m o tiv atsio n d o irasin i riv o jlan tirish , 
kabiy o ’z -o ’zini ta k o m illash tirish u ch u n ta d q iq o tch ilik faoliyati 
qim m atini an g lash , o ’q u v jara y o n in i ra g 'b a tla n tirish va uni tad q iq o tg a
aylantirish []. N atijad a, m otivatsion, qadriy, tex n o lo g ik , k re a tiv va 
refleksiv k o m p o n e n tla r d arajasin i o rttirish zarur. S h ax siy -fao liy atli 
yondashuvning o ’z ig a xosligi shundaki. shaxsiy k o m p o n e n t t a ’lim
oluvchining 
t a ’lim
ja ra y o n i 
m ark azid a 
-
u n in g
q iziq ish lari, 
qadriyatlari, in d iv id u al-p six o lo g ik o ’zig a xosligi b ilan a h am iy at kasb 
etadi. T a la b a la r ta d q iq o tch ilik faoliyatini riv o jlan tirish b ilan b o g 'liq
bir qancha ish lard a sh ax siy -fao liy atli v o n d ash u v a so sid a faol shaxsni 
shakllantirish u ch u n ijo d k o rlik va ijodiy fikrlashni riv o jlan tirish
vositasi sifa tid a q a ra la d i[l], A yniqsa, ta d q iq o tch ilik fao liy atin in g
m otivatsion, o rien tatsio n , reflek siv k o m p o n en tlarin i sh a k llan tirish g a 
katta 
e ’tib o r 
b erilad i. 
K o m ep eten li 
y o n d a sh u v
ta la b a la rd a
tad qiqotchilik fao liy ati bilan b o g 'liq bilim , k o 'n ik m a , m a lak alam i 
shakllantirishni an iq lay d i. Ilm iy -tad q iq o tch ilik fao liy atid a k asb iy - 
ijodiy 
k o m p e te n tsiy a n i 
sh ak llan tirish g a 
e ’tib o r 
q a ra tish d a
E .V .V ostroknutov, A .K .R ax im o v fao liy atli-ijo d iy k o m p o n e n tla m i 
ajratadi [
1
].
“ K o m p e te n tsiy a -k o m p e te n tlik ” 
tu sh u n ch asi 
sh a x sn in g asosiy 
sifatlarini ifo d alo v ch i atam a va t a ’lim ning ijtim oiy in teg ratsiy alash g an
natijasidir [
12
].
Z am o n av iy o liy t a ’lim ni to ’liq m o d e m iz a tsiy a la sh m av ju d
ijtim o iy -iq tiso d iy sh aro itlarg a m o h irlik bilan m o slash a o lad ig an
bo’lajak m u tax a ssisla m i tay y o rlash g a q aratilg an . O ’z b ek isto n n in g
innovatsion riv o jla n ish s u r’atlarini o ’sib borishi ijo d iy faollik, 
xush m u o m alalik , u n iv ersallik , m ustaqil, o ’zig a xos fik rlash g a ega, 
guruhda ish lash q o b iliy ati va y an g ilik k a tay y o rlig i b ilan ajralib
turadigan y u q o ri m alak ali m u tax assislam i talab qiladi.
O ’z b e k isto n oliy t a ’lim m u assasalarin in g am ald ag i t a ’lim tizim i 
talabalarga m u v a ffaq iy atli kasbiy faoliyati u ch u n z a ru r n azariy va
71

---

am aliy b ilim la rn i b erish g a q aratilg an , b u esa o ’z n av b atid a 
m a’lurti 
k o m p eten tsiy alarn i sh ak llan tirish n i talab qiladi. T a ’lim jarayonida 
ko m p eten tsiy an i 
sh ak llan tirish d a 
b irin ch i 
o ’rin d a
talabaning 
m a 'lu m o tla rd a n x ab ard o rlig i em as, balki tu rli xil m u am m o lam i hal 
qilish q o b iliy ati turadi. B undan ta sh q ari, k o m p eten tsiy av iy yondashuv 
k o ’p om illi ijtim o iy -siy o siy , iqtisodiy, a x b o ro t v a in n o v atsio n m uhitda 
m o slash ish g a q o d ir b o ’lgan shax sn i riv o jlan tirish g a h issa q o ’shadigan 
k o m p eten tsiy alarn i o ’zlash tirish u c h u n sh aro it y aratish n i o ’z ichiga 
oladi. U sh b u m av zu b o ’y ich a b ah slash g an d a, k o m p eten tsiy a va 
k o m p eten tlik tu sh u n ch asin i an iq la sh m u h im d ir. K o m p eten tsiy alam in g
takibiy 
tu zilish i 
k o ’plab 
ta d q iq o t 
ish larid a 
tad q iq
etilgan 
(A .A .A b d u q o d iro v . B .Z .T o ’raev v a b o sh q alar).
I.A .Zim nyayaning 
fikricha, 
kom petentsiya 
insonning 
harakatlarida, faoliyatlarida, xulq-atvorida, am allarida namoyon 
bo ’ladi va uning intellektual rivojlanishini m a’lum darajasiga, 
avvalambor, tahlii qilish, sintez qilish, taqqoslash, tizimlashtirish, 
um um lashtirish kabi aqliy qobiliyatlarga asoslangan ajralmas shaxsiy 
xususiyatlari (sifatlari) sifatida qaraladi va boshqalar, maqsadni 
belgilash va m aqsadning natija tasviri sifatida uni am alga oshirish 
bilan o ’zaro bog'liqligi; kasbiy faoliyatni am alga oshirish uchun zarur 
bo’lgan shaxsiy fazilatlarning um um iyligi, m asalan, q at’iyatlilik, 
tashkilotchilik, javobgarlik [12].
K o m p eten tsiy a 
atam asin in g
y a n a
b ir 
t a ’rifi 
k im ningdir 
vakolatlari, h u quqlari d o irasin i an g latad i [40]. U sh b u v ak o latlar 
doirasi 
tash q i 
to m o n d an
b elg ilan ad i, 
sh u n in g
u chun 
A .V .X u to rsk iy n in g t a ’k id lash ich a, k o m p eten tsiy a “ta la b a n in g m a ’lum
bir so h ad a yuqori sam arali ish lab ch iq arish faoliyati u ch u n zarur 
b o ’lg an ta ’lim ga tay y o rg arlig i u c h u n ajratilgan, o ld in d an b elg ilan g an
ijtim oiy talab (m e ’y o r)” [ l].
I.S .S erg eev tad q iq o t ko m p eten tlig in i integral shaxsiy xu su siy at 
sifatida taqdim etadi, yangi b ilim larni m ustaqii rav ish d a anglash va 
eg allashga tayyorligi va q o b iliy atid a n am o y o n b o ’ladi [5].
B iz E .V .B erejn o v an in g fik rig a q o ’shilam iz, u n in g fikricha, 
tad q iq o tch ilik ko m p eten tsiy asi (tad q iq o tch ilik fao liy atin i am alga 
oshirish qobiliyati va tay y o rg arlig i) ta la b a la r tayyorgarligi sifat 
k o ’rsatk ich ig a xizm at qilishi m um kin. B u n in g sababi shundaki, talaba 
turli so h alam i o’rganish ja ra y o n id a tu rli xil m u am m o larn i hal qilish 
zarurati b ilan duch keladi. A y n an tad q iq o tch ilik to p sh iriq larin i
72

---

chish d avom ida ta la b a n in g yuqori p ro fe ssio n a llig i v a ijo d k o riig i
namoyon b o ’ladi [
2
].
Sir em aski, fa q a t o ’q u v rejasin i q a t’iy b a ja rish , n azariy m aterialn i 
o ’rganish, 
k o n sp ek t y u ritish o ’quv fao liy atin in g a so siy q ism i, am m o
bu 
keyingi m eh n at fao liy ati u ch u n etarli em as. bu O T M lard a 
o 'q ish n in g
asosiy m a q sad larid an biridir. 
T a la b a l a m i n g
ta d q iq o tc h ilik
Icom petentsiyalarini va sh u n g a m os rav ish d a ijo d iy q o b iliy atlari v a 
m u staq illig in i 
riv o jla n tirish d a ta lab alam i o ’q itish ja ra y o n id a o ’quv 
m ateriallarining am aliy tark ib iy q ism i o ’q itish sifatin i orttirish g a 
yordam beradi.
K o m p eten tlik fa q a t am aliy m a sh g 'u lo tla rd a sh ak lla n ish i m um kin. 
Shuning u ch u n o ’q itu v ch id an o ’qu v m a s h g 'u lo tla rin in g am aliy 
yo’nalishiga k o ’p ro q e ’tib o r q aratish talab etilad i. N a tija d a , ta la b a d a
m uam m oni k o ’rish k o ’n ik m asi shakllanadi, m a v ju d v a z iy a tn i tahlil 
qilish, o lin g an b ilim la m i yangi n o stan d art v a z iy a tla rd a q o ila s h
qobiliyatini riv o jlan tirilad i. H o zirg i v aq td a ta la b a la m in g t a i i m
olishga b o ’lg an q iziq ish in i y o ’qo lish te n d e n tsiy asi k u zatilad i. O liy 
ta iim m uassasasi (O T M ) p ro fe sso r-o ’q itu v ch ilari o ’q u v ja ra y o n id a
reproduktiv ja ra y o n d a n ta la b a la m in g faol ijodiy ish la rig a o ’tishi 
uchun ta d q iq o tc h ilik m e to d la rid a n fo y d alan ish lari zaru r. B u n in g
natijasida ta la b a la m in g b ilim o lishga b o ’lgan q iziq ish i ortadi.
T ad q iq o tch ilik k o m p eten tlig i O T M ta la b a la rin i o ’q itish n in g
asosiy 
e le m e n tla rid an
biri 
b o ’lib, 
u n in g
k asb iy
fao liy atid ag i 
m uvaffaqiyatini b e lg ilay d i. T a d q iq o tch ilik fao liy ati ta la b a la m i fanni 
o ’rganish ja ra y o n id a o lin g an bilim , k o ’n ik m a v a m alak alarin i 
fanlararo a lo q a la r d a rajasig a o 'tk a z ish g a undaydi.
Shunday qilib, ta la b a la r tad q iq o tch ilik k o m p e te n tlig in i egallaydi. 
T alaba o ’z h a ra k a tla rin i ijodiy fikrlash, m a s’u liyat, o ’z n u q tai nazarini 
him oya q ilish q o b iliy ati va shax siy fazilatlar kabi m u h im sifatlarn i 
rivojlantirishga 
y o ’n altiradi. 
Shu tarzd a ta y y o rla n g a n talab alar 
u lam ing 
ra q o b a td o sh lig ig a
h issa 
q o ’sh ad ig an
tad q iq o tc h ilik
kom p eten tlig in i 
eg allay d i. 
S o ’nggi 
y illa rd a
ta d q iq o tch ilar, 
ish 
b eru v ch ilar 
v a 
k a sb iy
t a i i m
ta rk ib in in g
ilm iy -ta d q iq o tc h ilik
faoliyatini o ’zig a xos xusu siy atlari, uni sam arali am alg a o sh irish
uchun p six o lo g ik v a m u h it sh aro itlarg a q iz iq ish to b o ra ortib 
borm oqda. Ijtim o iy -iq tiso d iy v aziy at va m eh n at b o z o rid ag i tezk o r 
o ’zg arish lar u la m in g sharoitlarini tak o m illash tirish n i ta q o z o etm oqda. 
H ar yili y o sh m u tax assislarg a q o ’y ilad ig an ta la b la r y an g ilan ib
73

---

boriladi, bu u la m in g k asb iy ta y y o rg arlig in in g m azm u n ig a 
ham 
rasm iy to m o n ig a ham t a ’sir k o ’rsatadi.
T alab a b o ’lajak yuqori m alak ali m u taxassis sifatid a korxonada 
ishlashga 
tayyor 
b o 'lis h i 
k erak , 
am m o 
b u n in g
u ch u n
unda 
tad q iq o tch ilik k o m p eten tlig in i riv o jlan tirish lozim . T adqiqotchilik 
k om petentsiyasi ta ’lim iy v aziy atin i m ustaqil rav ish d a tuzish, o ’zining 
ta ’lim iy faoliyatini lo y ih alash , in tellek tu al m eh n at q o b iliy ati darajasini 
orttirish va faoliyatning y an g i y o ’nalishlarini eg allash kabi shaxsiy 
re su rslam in g im k o n iy atlarin i ra g 'b a tla n tira d i. A y n a n sh u x ususiyat 
inson h ay o t fao liy atid a t a ’lim ni ijtim o iy lash tirish t a ’sirini oshiradi.
Shu 
m unosabat 
b ilan
O T M
talabasi 
tad q iq o tch ilik
kom p eten tsiy asin i sh a k llan g an lik d arajasin i orttirishi z a m r. Shunday 
qilib, tad q iq o tch ilik k o m p e te n tsiy asin in g asosan, 3 ta - past, o 'r ta va 
yuqori darajalarini ajratish m um kin.