Nizomiy nomidagi toshkent davlat pedagogika universitetti ergasheva g. S., M. Nataqulova

4-rasm . Z a m o n a v iy ta d q iq o tn in g ijobiy natijalari va m u a m m o la ri
F an v a te x n o lo g iy a la r riv o jla n ish i tufayli m a la k a tim iz d a q u y id ag i 
jaray o n lar y u z a g a keldi:
B ir in ch id a n , 
x o 'ja lik n in g
b arch a 
tarm o q la rid a
fao liy at 
y uritayotgan x o d im larg a q o 'y ila d ig a n zam o n av iy ta la b la r tala b la rn in g
oshishi k u zatildi. U la rd a n m utax asislik lari b o 'y ic h a y an g i te x n o lo g ik
jaray o n lam i tu sh u n ish b ilan b ir q ato rd a k atta b ilim la m i talab q ila 
boshladilar;
Ik k in c h id a n , 
y an g i te x n o lo g ik ja ra y o n la r m iya ish ch ilari - aq liy
m ehnat eg alari, o lim lar, tad q iq o tc h ila rg a b o 'lg a n talab n i o rtish ig a o lib 
keldi, ya'ni k o rx o n a va ta sh k ilo tla rd a ishlashi, fao liy ati c h u q u r ilm iy 
bilim larni ta la b q ilad ig an o d am lar ulushi ortdi.
U ch in ch id a n , 
ilm iy -tex n ik av iy
ta raq q iy o t 
tu fay li 
ja m iy a t 
faro v o n lig in in g
o'sishi 
v a 
jam iy a tn in g
k o 'p lab
d o lzarb
67

---

m u am m o larin in g hal etilishi o d a m la m in g m u am m o larin i hal q ilish va 
hayot sifatini y ax sh ilash g a im kon b erad ig an ilm -fan qobiliyatiga 
om m aning ish o n ch in i oshirdi.
U shbu yangi e'tiq o d m ad an iy at va ijtim oiy fik m in g ko'plab 
sohalarida o'z aksini topgan. K o sm ik tad q iq o tlar, atom energiyasini 
yaratish, ro b o to tex n ik a so h asid ag i d astlab k i y u tu q lar ilm iy, tex n ik av iy
va ijtim oiy ta raq q iy o tn in g m u q arrarlig ig a ishonchni uyg'otdi, ochlik, 
turli b edavo k asallik lar va h o k a z o la r kabi m u am m o lam i tezroq hal 
qilish um idini uyg'otdi.
B ugungi k unda zam o n av iy ja m iy a td a fan, zam o n av iy ilm iy 
tadqiqot natijalari inson h ay o tin in g k o 'p lab qirralarid a. jam ia y tn in g
barcha so halarida m uhim rol o 'ynaydi, deb ay ta olam iz. S hubhasiz, 
zam onaviy ilm iy ta d q iq o t n atijalarin i am ald a jo riy etilish i fanning 
rivojlanish d arajasin i oshirib, u ja m iy a t riv o jlan ish in in g aso siy
ko 'rsatkichlaridan biri bo'lib x izm at qilishi m um k in va bu, albatta, 
davlatning iqtisodiy, siyosiy, ijtim oiy, m adaniy jih a td a n taraq q iy
etishini, ja m iy a t a ’z o larin in g m ad an iy atli, m a'lum otli, zam onaviy 
riv o jlan ish lariin in g k o'rsatkichi sifatid a baholanadi.
Z am o n am izn in g global m u am m o larin i hal q ilish d a ijtim oiy kuch 
sifatida fanning v azifalari, zam o n av iy ilm iy tad q iq o t n atijalari, 
shuningdek t a ’lim tizim id a d id ak tik ja ra y o n n in g rivojlanishi ju d a
m uhim b o 'lib , taraq q iy o t n a tijasid a y u zag a k elad ig an m u am m o lam i 
b a rta ra f etish y o ’llarini topadi. B u n g a m isol - ek o lo g ik m uam m olar. 
M a'lum ki, te z k o r ilm iy -tex n ik ta raq q iy o t ja m iy a t va inson uchun 
say y o ram izn in g tabiiy resu rslari, havo, suv va tu proq ifloslanishi kabi 
xavfli h o d isa la m in g aso siy sa b ab larid an biridir. Shu sababli, fan 
bugungi kunda antro p o g en t a ’sirdagi m u h itd a ro'y b erad ig an keskin va 
zararli o 'zg arish larn in g o m illarid an biridir. B uni o lim la m in g o'zlari 
ham y ash irish m ay d i. Ilm iy m a 'lu m o tla r ek o lo g ik x av fn in g darajasi va 
param etrlarini an iq lash d a yetakchi rol o'ynaydi. B u n d a av v alo ilm iy 
tadqiqot 
n atijasid a 
yu zag a 
k elg an
va 
k elay o tg an
ek o lo g ik
m u am m o lam in g sabablari an iq lan ad i, s o 'n g ra uni ilm iy asosda 
b a rta ra f etish ch o ra-tad b irlari ishlab chiqiladi.
Jam iyat h ay o tid a ilm -fan n in g to b o ra ortib b o ray o tg an roli u n ing 
zam onaviy m adaniyatdagi alo h id a m av q ey in i va ijtim oiy o n g n in g turli 
qatlam lari b ilan o 'zaro m u n o sab atlarin in g yangi x u su siy atlarin i 
keltirib chiqardi. Shu m u n o sab at b ilan ilm iy b ilish xu su siy atlari va 
uning kognitiv fao liy atin in g b o sh q a shakllari (san 'at, k u ndalik ong va
68

---

, alar) b ilan a lo q a m u am m o si ju d a d o lzarb d ir. B u m u am m o
biatan falsafiy b o 'lib , ayni p ay td a katta am aliy a h a m iy a tg a ega.