Nizomiy nomidagi toshkent davlat pedagogika universitetti ergasheva g. S., M. Nataqulova


-b osq ich . T ex n ik a v iy to p sh iriq va taklif



Download 52,31 Mb.
Pdf ko'rish
bet54/121
Sana27.04.2022
Hajmi52,31 Mb.
#585772
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   121
Bog'liq
Ilmiy tadqiqot faoliyati asoslari

2-b osq ich . T ex n ik a v iy to p sh iriq va taklif:
• eksp erim en tal n am u n an i lo y ih alash d a tex n ik a v iy topshiriqni 
ishlabchiqish;
• tex n ik v iy -iq tiso d iy asos;
• p aten tg a loyiqlikni tek sh irish .
3-b o sq ich . T e x n ik a v iy loyih alash :
• tex n ik av iy lo y ih alar ta lq in larin i ishlab c h iq ish va sam araligm i 
tanlash;
• ayrim qism va b lo k la m i ular ish o n ch lilik k o 'rsa tk ic h la rin i 
tekshirish u ch u n yaratish;
• tex n ik av iy d araja v a sifatni belgilash, te x n ik av iy -iq tiso d iy
k o 'rsa tk ic h la rn i hiso b lash ;
• tex n ik av iy loyihani kelishib olish.
4-b osq ich . Ish n i loyihalash:
• ishchi loyihani ishlab chiqish;
• z a ru r k o n stru k to rlik hu jjatlarin i tayyorlash.
5 -b osq ich . T a jr ib a v iy n am u n a tayyorlash:
• ishlab chiqarishni tex n o lo g ik tayyorlash: tex n o lo g ik ja ra y o n la m i 
ishlab 
chiqish, 
q u rilm a la m i, 
kesuvchi 
v a q o 's h im c h a
asbob- 
usk u n alam i lo y ih alash v a tay y o rlash ;
• tajrib av iy n am u n a d etallari, qism lari va b lo k larin i tayyorlash, 
u lam i y ig 'is h ;
• tajrib av iy n am u n an i ap rab astiy a qilish, m e ’y o rig a etk azish va 
sozlash;
• sten d d a va ishlab c h iq arish d a sinash.
6 -b osq ich . T a jr ib a v iy n am u n an i m e’yo rig a etkazish:
• tajrib av iy n a m u n an in g qism lari, bloklari va u n i to 'la ravishda 
sinovdan k ey in ishlashini tahlii qilish;
• ish o n ch lilik talab larig a jav o b b erm ay d ig an ayrim qism lar, 
b lo k lar va d etallarn i alm ashtirish.
7 -b osq ich . D a v la t sinovi:
• tajribaviy n am unani d av lat sinoviga topshirish;
84


. d av lat sin o v in i o 'tk a z is h v a se rtifik astiy alash [5 4 ]. B a k a la v rn in g
.lmiy-ta d q iq ot faoliyati p ed ag o g ik , am aliy , loyihaviy, ta sh k iliy va 
boshqaruv b ilan bir q ato rd a O T M d a o’q u v ja ra y o n in in g m ajb u riy
ismi sifatida am alg a o sh irilad i. T a la b a la r y u q o rid a q ay d e tilg a n q ato r 
usullar y o rd am id a, o 'q itu v c h ila m in g b ev o sita ra h b a tilig id a tu rli 
niavzularda ilm iy ta d q iq o t to p sh iriq la rin i oladi, m a z k u r m av zu
yuzasidan m a ’lu m o tlam i to 'p la y d i, a g a r ta jrib a q o 'y is h k erak b o 'ls a
kuzatishlar 
olib 
b o rad i 
(k o 'rs a tk ic h la m i 
aniqlaydi, 
y ig 'a d i), 
konstruktorli ishlari b o 'ls a b elg ila n g a n ta rtib d a k o n stm k to rlik ish lari 
bilan sh u g 'u llan a d i. S h u n d an s o 'n g m a ’um o itlarn i ta h lil q ilad i, 
um um lashtiradi va kerakli x u o lsa la r b ila n y ak u n lay d i, ish n in g
m azm uniga m u v o fiq ra v ish d a ta k lif v a ta v siy a la r b erish i m um kin.
O T M lard a talab alar d astlab k i ta d q iq iy ish larig o 'q u v rejad ag i 
m utaxassislik fan larid an b e rilad ig an m u staq il ishlar, k u rs ishlari, kurs 
loyihalarini b ajarish ja ra y o n id a d u ch k elad ilar. B ak alav rlar O T M d a 
o 'q ish n i 
b o sh la g a n
v aqtdan 
b o sh lab
o 'q u v
fan lari 
b o 'y ic h a
chuqurlashtirilgan k o n sp ek tlar tay y o rlay d i, tu rli m u am m o li v aziy atlar 
uchun e sselar y ozadi, m u ay y an m a v z u la rd a b erilg a refe ra tlar u stid a 
ishlaydi, q ilg a n ishlari b o 'y ic h a ta q d im o tla r tay y o rlash n i o 'rg a n a d i. 
O T M dagi o 'q is h n i ikkinchi va u ch u n c h i b o sq ich lard a ta la b a la r 
m utaxassilik fa n larid an kurs ish larin i b ajarad ilar, d a la va o 'q u v
am aliyotiga ch iq ib ja ra y o n n i k u zatad ilar. B u v aq td a ta la b a la rd a ilm iy 
tadqiqotchilik faoliyati sh ak llan ad i va riv o jlan tirilad i. M asalan , 
zoologiya fa n id a n “dengizda y a sh o v ch i m o lly u sk alarn in g tu rlari v a 
bioekologiyasi” m av zu sid ag i k u rs ishi m av zu sid a u stid a ta la b a aso san
nazariy m a ’lu m o tlam i, in tern et ta rm o g 'id a n o lin g an film larn i nazariy 
jih atd an o 'rg a n a d i, tahlil qiladi v a x u lo salarin i q ayd etadi. B u n d a 
dengiz m o lly u sk alarin i b izn in g sh aro itim iz d a k o 'ris h n i im koni 
y o 'q lig i, sh u n in g d ek suv o stid a y ash o v ch i o rg a n iz m la m i o 'rg a n is h
uchun m ax su s tex n ik a v o sitalarin in g m av ju d em asligi, ta jrib a va 
k uzatishlar olib boo rish im k o n iy ati ch ek lan g an lig i tu fay li, kurs ishi 
faqat nazariy jih a td a n tad q iq q ilin ad i. B u ish o 'z ta sn ifig a k o 'r a
fundam ental taq iq o t ishi h isoblanadi.
A g ard a talaba, biror b ir m ad an iy o 'sim lik n i v eg etativ k o 'p a y tiris h
usullariga b o g 'liq m avzudagi kurs ishi u stid a ish o lib b o rsa yoki 
ch u v alch an g larn in g tu p ro q u n u m d o rlig ig a ta ’sirini o 'rg a n is h g a doir 
kurs ishini tan lasa m azk u r m a v zu lar b o 'y ic h a ta la b a am aliy ish la r olib 
borishi, tajrib a q o 'y ish i, n a tija la m i tah lil qilishi, taq q o slash i, nazariy
85


b ilim larg a aso slan g an h o ld a am aliy x u lo salar c h iq arish im koniga ega 
b o 'la d i. B u am aliy x arak terg a ega b o 'lg a n ilm iy ta d q iq o t hisoblanadi.
O T M lard a talab alar b ilan turli lo y ih alar u stid a ta d q iq iy ishlar olib 
borishni 
y o 'lg a
q o 'y is h
m um kin. 
M asalan , 
tib b iy o t 
zulugini 
k o 'p a y tirish , 
b io g u m u sh tay y o rlash , 
b io g a z o lish jaray o n larin i 
o 'rg a n is h e sa ta la b a la rd an k o n stru k to rlik ish larin i am alg a oshirishni 
talab qiladi. B u esa u ch in ch i tasn ifg a m an su b ta d q iq o t ishi hisoblanadi 
va b u n d ay tad q iq o t ish la rin in g m u v affaq iy atli n a tija si iqtisodiy sam ara 
berishi bilan x arak terlan ad i.
X u lo sa qilib ay tg a n d a ilm iy ta d q iq o tla r q an d ay m aqsadga 
q aratilg an lig i va ilm iy jih a td a n m u rak k ab lig i, c h u q u q rlig i, b o 'y ic h a
u ch 
aso siy
turda: 
fu n d am en tal 
(nazariy), 
a m aliy
va 
tajriba 
(ek sp erim en t), k o n stru k to rlik ishlanm alari sifa tid a tav siflan ad i. ITI 
lam in g bajarish ja ra y o n i olti asosiy b osqichni o 'z ich ig a olsa, tajrib a 
k o n stru k to rlik ishlari e sa yeti b o sq ich d a am alg a o h sad i. Ilm iy tad q iq o t 
ish lam in g b arch a turlari 
ishlab c h iq arish g a jo riy etish bilan 
y ak u n lan ad i, 
v a 
b u
ja ra y o n d a
o 'z
sam arad o rlig in i, 
raq o b atb ard o sh lig in i k o 'rs a ta d i.

Download 52,31 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   121




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish