N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

2. MASALALARNING TURLARI VA ULARNI
YECHISH USULLARI
Fizika masalalari: 1) m azm uniga k o ‘ra, 2) shartiga k o ‘ra va 
3) yechish uslubiga k o ‘ra bir n ec h a turga b o ‘linadi.
1) 
M a z m u n ig a k o ‘ra m asalalar m exanik, m o lek u lar fizika, 
elektr, o p tik a , a t o m va yadro fizikasiga d o i r m asalalarga 
b o 'linadi. B u ndan tashqari konkret va abstrakt m azm u n li m a ­
salalar h a m m avjud. Abstrakt m asalalarning m a z m u n i u m u - 
miylikka ega b o ‘lib, hodisalarning m ohiyatini o chib berishga 
q aratilgan. K o n k r e t m a z m u n li m asala la r esa a m a liy o t va 
o ‘q u vchilarning hayotiy tajribalari bilan bog'langanligi u c h u n
katta k o ‘rgazmalilikka ega. Konkret masalalar texnik m azm unli 
(p olitexnik t a ’lim), tarixiy m azm u n li (tarbiyaviy), qiziqarli 
m azm u n li (qiziqishni uyg‘otuvchi) masalalarga bo'linadi.
S o d d a m asala yechish d e g a n d a uni y ec hish vaqtida bitta- 
ikkita fo rm u la ishlatiladigan, b itta -ik k ita xulosa c h iq a rila d i-
99

---

g a n , f o r m u la n in g m a z m u n i n i izo h las h g a , so d d a tajribani 
bajarishga m oMjallangan m a sa la la r tu sh u n ila d i.
M u r a k k a b m a sa la la r — uni y ec h is h v aqtida b ir n e c h a
fizik q o n u n iy a tla r qoMlanadigan, fizikaning turli boMimlariga 
oid b ilim la r d a n fo y d a la n ila d ig a n , b ir n e c h a x u losalar c h iq a - 
rilad ig an , tajribani bajarish d a yetarli m a la k a g a ega b o ‘lishni 
talab e ta d ig a n m asalalardir. Bu m a s a la la r m u a m m o li vaziyat 
hosil qilishni va yangilik ele m e n tla rin i o ‘z ichiga olishi lozim.
Ijodiy m a s a la la r ikki xil b o ‘ladi: qidiruv va k o n s tru k to r- 
lik masalalari.
2) M a sa la shartiga k o ‘ra m a tn li, eksp e rim e n tal (tajribali), 
grafik va rasmli masalalarga boMinadi.
3) Y e c h ish usuliga k o ‘ra m a s a la la r sifat, hisoblash, grafik 
va ek sp e rim e n tal m asalalarga ajratiladi.
Sifat m a sa la la rn in g m o h iy a ti s h u n d a k i, ular h o d isalar- 
n in g fizik m o h iy a tin i o c h ib berishga qaratilg a n boMadi.
H is o b lash m asalalari b ir n e c h a m a t e m a t i k o p eratsiy a lar- 
ni qoMlash o rqa li yechiladi. M a t e m a tik a p p a r a t n i n g qoM- 
l a n ilis h ig a q a r a b m a s a la la r n i y e c h is h u su llari a r if m e tik , 
algebraik va g eom etrik usullarga boMinadi.
M asala yechishdagi m antiqiy uslublar — analitik va sintetik 
yoki a n a litik -s in te tik uslublardir.
A n a litik uslu b d a m asala n i n o m a ’lu m k a ttalik n in g to pili- 
s h id a n b o s h la b yechiladi. U ni b ir n e c h a so d d a m asalalarga 
boMib yuboriladi.
S in te tik u slu b d a m a s a la d a b e r ilg a n la r o rasidagi b o g ‘- 
lan ish larn i an iq la b b o rib , oxiri to p ilishi k erak boMgan bitta 
n o m a ’lum ga ega boMgan tenglikka boriladi.
Bu u slu b la rn in g qoMlanishiga b ir misol k o ‘raylik.
B iror jism
h ]
b a la n d lik d a n erkin tu s h m o q d a ; u bilan bir 
v a q td a u n d a n h a m b a l a n d r o q d a n , y a ’ni A2 b a l a n d l i k d a n
boshqa jism harakatlana boshlaydi. Ikkalajism yerga bir vaqtda 
tushishi u c h u n ikkinchi jis m n in g boshlangMch tezligi v(l q a n ­
d ay boMishi lozim ?