N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari


SINOV 0 ‘TKAZISH (BILIM NI SINASH)



Download 3,51 Mb.
Pdf ko'rish
bet62/94
Sana09.07.2022
Hajmi3,51 Mb.
#759728
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   94
Bog'liq
637dd0cd9a7458279281369cd056154d FIZIKA O`QITISH USLUBI ASOSLARI

2. SINOV 0 ‘TKAZISH (BILIM NI SINASH)
H ozirgi v a q td a m a k ta b la r d a sinov (z a c h y o t) o ‘tkazish 
katta aha m iy a tg a ega b o ‘lm oqda. Sinovga ta nlanga n m avzular 
c h e g a ra la n g a n , a n i q va fizikani o ‘rg a n ish d a a h a m iy a ti katta 
b o ‘lishi lozim. M asa la n, 8-sinfda quyidagi m av zu la r b o ‘yicha 
sinov o ‘tk azish m u m k in :
1. 
H a ra k a t haqidagi u m u m iy m a ’l u m o tla r , tekis va tekis 
o ‘z g a r u v c h a n h a r a k a t . 2. H a r a k a t q o n u n l a r i , t a b i a t d a g i
kuchlar. 3. M e x a n ik a d a saqlanish qon u n lari.
142


S inov v aqtida asosan o ‘q u v c h ila rn in g quyidagi bilim lari 
tekshiriladi:
1. Fizik h o d is a n i va uni tasvirlovchi tajribani tu s h u n tir a
olishi.
2. Fizika tarix id an b a ’zi b ir m a ’lu m o tla rn i bilishi.
3. Fizik nazariyalarni bilishi.
4. Fizik q o n u n la rn i bilishi va tushunishi.
5. B a’zi bir xususiy ho d isalam i tu shuntirishda fizik nazari- 
yani q o ‘llay olishi.
6. B ir-biriga y aqin h o d is a la m in g turli belgilarini o ‘zaro 
b o g ‘lan g anligini bilishi.
7. F izik b ilim la rn in g rivojlanish tarixini bilishlari.
A n a shu b ilim la r sinov m a z m u n i n i tashkil qiladi. S hunga 
a s o s la n g a n h o l d a h a r b ir m av zu g a oid savollar tuziladi. M a -
sa la n , « E le k tro m a g n it teb ra n ish va toMqinlar» m avzusiga oid 
sin o v savollari quyid ag ich a b o ‘lishi m u m k in :
1. T e b r a n is h k o nturi ( t a ’rifi, vazifasi, u n d a yuz b e ra d i- 
gan j a r a y o n l a r , un i tu s h u n tir is h , grafik tasvirlash. K o n t u r d a
hosil b o ‘ladigan te b ra n ish xarakteri. T e b r a n is h d avrining 
fo rm u la si, u n in g q o ‘llanilishi).
2. 
0 ‘z g a r u v c h a n
e l e k t r t o k ( t a ’rifi, q o ‘IIanish s o h a -
si). 0 ‘zgaru v ch a n tok xarakteristikasi — davri, chastotasi, tok 
k u ch i, k u c h la n is h va E Y uK ning oniy, t a ’sir va a m p litu d a
q iy m atla ri. 0 ‘zg a ru v c h a n to k n i hosil qilish (g e n e ra to rn in g
tuzilishi; u n d a yuz b eradigan j a ra y o n la r).
3. 0 ‘z g a r u v c h a n to k zanjiri: a) aktiv q ars h ilik li o ‘z- 
g a r u v c h a n to k zanjiri; b) in d uktiv qarshilikli o 'z g a ru v c h a n
to k zanjiri; d) sig‘im qarshilikli 
0
‘z g a ru v ch a n to k zanjiri.
4. 0 ‘z g a ru v c h a n to k zanjiri u c h u n O m q o n u n i.
5. E le k tr za njirida re zonans.
6. S o ‘n m a s t e b r a n i s h l a r g e n e r a t o r i (vazifasi, tuzilishi, 
ishlash prinsipi, hosil b o ‘ladigan te b ra n ish n i grafik tasvir­
lash).
7. 0 ‘z g a ru v c h a n elek tr va 
0
‘zg a ru v c h a n m agnit m a y d o n -
lari orasidagi bogManish. Elektromagnit maydon. Elektromagnit 
o ‘z a ro t a ’sirning uzatilishi.
143


8. E le k tro m a g n it t o ‘lqinlar. U l a m i n g xossalari.
9. G e r s vibratori. G a r s tajribasi. E le k tro m a g n it t o ‘lqinlar 
vositasida o ‘zaro t a ’sir.
10 .A .S .P o p o v to m o n i d a n ra d io n in g k a s h f qilinishi.
11. Hozirgi z a m o n ra d io a lo q a prinsipi.
12 .A m p litu d ali m o dulyatsiya .
13. Demodulyatsiya.
14. S odda radiopriyom nik.
15. R adiolokatsiya.
16. A loqaning rivojlanishi. Televideniye haqida tush u n ch a.
Bu savollarga j a v o b b e r is h d a o 'q u v c h i l a r o ld in o ‘rga ngan
bilim lariga asoslanishlari lozim. S h u n in g u c h u n z a ru r b o 'lg a n
q u y id ag i savollarni h a m sinov savollariga kiritam iz (y u q o ri- 
dag i savollarga q o 's h i m c h a ) : l ) t o k n i n g hosil b o ‘lishi va 
m av ju d lik shartlari; 2) e le k tr va m a g n it m a y d o n la r i o ra sid a - 
gi bogManish; 3) e le k tr va m a g n it k u c h c h iz iq la rin in g t a ’rifi, 
u lam in g xossalari. Elektr va magnit m ay d o n lam in g yo ‘nalishini 
a n iq la s h q oidalari; 4) e le k tr o m a g n it induksiya xossasi. I n -
duksiya E Y uK formulasi. F orm uladagi kattaliklaming m a ’nosi. 
U la r n in g SI dagi o 'l c h o v birligi; 5) o ‘z induksiya hodisasi. 
F o rm u la . F o rm u lad ag i k a tta lik la m in g m a ’nosi; 6) Lens q o i- 
dasi.
S in o v g a c h a o ‘q u v c h ila r d a n fizik k a t ta lik la m in g t a ’rifi, 
h isoblash fo rm ulala ri, o ‘lchov birliklari, kattaliklar orasidagi 
b o g ‘la n ish la r o g ‘zaki, y o z m a , d i k t a n t sh akllarida s o ‘rab k e- 
lingan. U l a r d a n s o ‘rovni o g ‘zaki yoki y o z m a s h ak ld a olish 
m um k in .
S inov o m m a v iy b o ‘lishi lo zim , y a ’ni h a m m a o ‘quvchi 
z a c h y o t topshirishi lozim . B uning u c h u n vaqt yetarli b o 'lishi 
k e r a k . B a ’z a n v a q t d a n u n u m l i f o y d a l a n i s h m a q s a d i d a
o ‘qituvchi o ‘ziga eng yaxshi biladigan o ‘q uvchilardan zachyot 
olish u c h u n y o r d a m c h i la r tayyorlashi kerak. Y o r d a m c h i l a r
z a c h y o t savollarini yaxshi bilishlari, o ‘q u v c h ila r ja v o b ig a 
q o ‘yilgan b a h o la m i t o ‘g ‘ri asoslay olishlari lozim. Bunga ulam i 
o ‘rgatib boriladi. 0 ‘qituvchi za c h y o t v aqtida y o r d a m c h ila r n -
ing ishini kuzatib boradi.
144



Download 3,51 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   94




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish