N sadriddinov, A. Rahimov, A. Mamadaliyev, Z. Jamolova fizika 0 ‘qitish uslubi asoslari

V b o b
FIZIKA O'Q ITISH USLUBLARI
l.U SL U B VA USLUBIY USUL.
0 ‘QITISH USLUBLARINING GURUHLARGA
AJRATILISHI
0 ‘q it u v c h i va 
0
‘q u v c h i l a r n in g birgalikdagi va o ‘z a ro
b o g l a n g a n ishlarida foydalaniladigan o ‘qitish m aqsadlariga 
erishish u c h u n y o ‘naltirilgan faoliyat usullariga o ‘qitish us- 
lublari deyiladi.
F izika da rs la rid a turli k o 'rin ish d a g i 
0
‘qitish uslublari: 
h i k o y a , t u s h u n t i r i s h , lek siy a, n a m o y i s h q ilis h , m a s a la
yechish, o ‘q u v ch ilarn i darslik bilan m ustaqil ishlashi, kino- 
film va t e l e k o ‘r s a tu v l a r d a n fo y d a la n i s h , o ‘q u v c h i l a r d a n
s o ‘rash, y o z m a sinov ishlari va b o sh q a la r d a n foydalaniladi. 
M .N . S k atk in va I.Ya. L e rn e r h a m m a
0
‘qitish uslublarini 
beshta g u ru h g a b o 'ladi (bilish faoliyatining xarakteriga ko'ra): 
t u s h u n tir is h n i tasvirlash (ily u stratsiya)uslubi, re p ro d u k tiv
(esda q o lg a n la rn i tiklash) uslubi, m u a m m o li bay o n etish 
uslubi, savol-javob (evristik) uslubi va ta d q iq o t uslubi.
Y u .K . Babanskiy h a m m a o ‘qitish uslublarini uch g u r u h ­
ga bo'ladi:
o ‘qu v -b ilish faoliyatini tashkil qilish va am alg a oshirish 
uslublari;
o 'q u v - b ilis h faoliyatini rag‘batlan tirish va m otivatsiya- 
lash uslublari:
65

---

o ‘quv bilish faoliyatining sa m a ra d o rlig in i n a z o ra t qilish 
uslublari.
Fizika o ‘qitish amaliyotida o'q itish uslublarini guruhlashda 
q u y id a g ic h a u c h t a belgiga asoslaniladi: 1) o ‘qu v ch i!a r bi- 
lim o la d ig a n m a n b a , 2) o ‘qituvchi fa o liyatining xarakteri,
3) o ‘q u v c h i fa o liyatining xarakteri.
B u belgilarga asoslanga n h o ld a h a m m a o ‘qitish uslublari 
uchta katta guruhga boMinadi: o g ‘zaki, k o ‘rgazmalilik va amaliy 
uslublarga.
O g 'z a k i uslu b d a o ‘qituvchi asosan s o ‘z orqali tajriba va 
k o ‘rga zm a y o rd a m id a o ‘quvchilarga bilim beradi. Bu uslubga 
h ik o y a , m a ’ru z a , t u s h u n t ir i s h , s u h b a t , te le h ik o y a , te le - 
m a ’ruza, kitob bilan ishlash kiradi. O g ‘zaki uslu b d a asosiy 
bilim m a n b a i so 'z d ir.
K o ‘rgazmali uslubda asosiysi o ‘qituvchi hodisa va narsalarni 
k o ‘rsatadi. Bu yerda so‘z boshqacharoq ahamiyatga ega b o ‘ladi. 
S o ‘z y o r d a m i d a o 'q it u v c h i o ‘q u v c h ila r n in g m a n tiq iy fikr- 
lashlarini va k u zatishlarini t o ‘g ‘ri y o ‘naltirib b o ra d i, h o d i- 
s a la rn in g a lo h id a to m o n la rin i sharxlab b eradi. K o ‘rgazmali 
uslubga tajribalar, s xem a, diafilm , ra sm , c h iz m a , kin o film - 
larni n a m o y is h qilish kiradi.
A m aliy uslub — bu lab oratoriya ishlari, fizik a m aliyot, 
sin fd a n ta sh q a ri k uza tish va tajribalar, t a r q a t m a m a te ria lla r 
bilan ishlash, m asala yechish va boshqalar. Bu uslubni qo'llash 
j a r a y o n i d a o 'q u v c h il a r yangi bilim olish bilan birga tajriba 
qilish, o ‘lc h a sh , qidirish, m asala y ec hish va nazariy b ilim - 
larni q o ‘llash m alakalariga ega b o ‘ladilar.
H a m m a u slublar g u ru h i dars j a r a y o n i d a o ‘q u v ch ila rn in g
faol ishtirok etishlarini n az ard a tutadi. Bu uslublarni q o ‘llash 
o 'q u v c h il a r n in g
fikrlash 
qobiliyatlarini 
rivojlantirishga, 
u la rd a qiziqish, istak, d iq q a t, m e h n a tse v a rlik kabi sifatlarni 
tarb iy a la sh g a x izm at qiladi.
H a m m a o ‘quv masalalarini hal qilishda biro n ta uslub u n i­
versal yoki m aro q li em as. 0 ‘q u v-tarbiyaviy ishlarning s a m a - 
rali b o ' l i s h s h a r ti fizika d a r s l a r i n i n g m a q s a d i g a k o ‘ra, 
o ‘q u v c h ila r n in g yosh xususiyatlarini e ’tiborga olgan holda 
turli uslu b larn i qo'llash d ir.
66

---

O g ‘zaki bay o n tajriba va k o ‘rg azm alar bilan b o g ‘liq holda 
olib boriladi, m asala y ec hish esa tu s h u n tiris h , rasm va c h iz - 
m a la r b ilan b o g ‘langan.
H a r b ir uslub uslubiy usullar bilan am a lg a oshiriladi. 
U slubiy usul o ‘qitish uslubining tarkibiy qismi b o ‘lib, o ‘quv 
j a ra y o n id a o 'q itu v c h i va 
0
‘q u v chilarning a lo h id a - a lo h id a ba- 
j a ra d ig a n a m allarid ir. M asa la n , lab oratoriya ishini: l ) o l d i n
0
‘qituvchi tu s h u n tira d i, keyin o ‘quvchilar bajarishadi; 2 ) ba- 
ja rish y o ‘lini y o ‘riq n o m a s id a n o ‘rganib, keyin bajarishadi;
3) o ‘q itu v ch i m asala q o ‘yadi, o ‘q u v c h ila r uni bajarish re- 
jasini tu z a d ila r, a s boblarni tanlay d ilar, keyin ishni bajarad i- 
lar; o ‘q u v c h ila r n azariy m a te r ia ln i tak ro rla y d ila r, ishni b a ­
ja rish rejasini tu z a d il a r va uni bajaradilar.
Uslubiy usu llar u c h t a u m u m iy g u ru h g a b o ‘linadi: m a n t i -
qiy, tashkiliy va texnik.
H o d is a la r va ji s m la r n in g turli belgilarini an iq las h , u l a r ­
ning o'xshashligi va farqini solishtirish, xulosalarni t a ’riflash, 
u m u m la s h t irish, m u a m m o q o ‘yish k abilar m a n tiq iy usul- 
lard a n iboratdir.
Tashkiliy usullar yordam ida o ‘quvchilarning diqqati tushu- 
nishga va ishlashga yo‘naltiriladi. Masalan: 1. Doskaga berilganlar 
y o z ilg a n d a n keyin h a m m a o ‘q u v ch ilar b itta m asalani y e c h a - 
dilar. 2. 0 ‘q u v c h ila r k a r to c h k a la r b o ‘yicha t u rlic h a m asala- 
larni yechadilar. 3. 0 ‘q u v ch ilar m ash q qilib olgan natijalarini 
avto m atik q u rilm a y o rd a m id a n azorat qiladilar.
T exnik usulda maxsus ta rq a tm a m ateria lla rd an fo y d a la n i­
ladi. Masalan, didaktik kartochkalar yordam ida masala yechish 
individual h o latg a keltiriladi; frontal tajribalar u c h u n as- 
b o b la r ta rq a tila d i.
U s lu b la r kabi usullar h a m b ir biri bilan b o g ‘langan h o ld a 
q o ‘llaniladi.
0 ‘q itis h j a r a y o n i d a m a n t i q i y fik rlash u slu b la ri k en g
q o ‘llaniladi. M an tiq iy fikrlash uslublari induksiya va deduksi- 
ya, abstraksiya va u m u m la s h tirish ; tahlil va sintez, analogiya 
(o 'x sh a tis h ) , m o d e lla s h tiris h d a n iboratdir.
«Induktiv xulosa chiqarish — s h u n d a y xulosa chiqarishki, 
uning natijasida m a ’lum bir sinfning ayrim predm etlari bilim-
67

---

lari asosida sinfning h a m m a p re d m e tla rin in g bilimi t o ‘g ‘risida 
u m u m i y x u lo sa la r hosil b o ‘ladi».
T u s h u n t i r i s h n in g in d uktiv usulini q o 'l l a s h d a o ‘qituvchi 
tajriba n atijalarini k o ‘rsatish va tahlil qilish asosida o ‘quv- 
c h ila r n i yangi b i lim la r olishga olib keladi. M a sa la n , richag- 
n ing m u v o z a n a t shartini tu sh u n tiris h d a o ‘qituvchi «kuch yel- 
kasi» t u s h u n c h a s in i kiritadi, s h u n d a n keyin esa richagga turli 
k u c h l a r q o ‘yish b ila n yuk t a ’sirini m u v o z a n a t la s h m u m k in
b o i g a n tajrib an i k o ‘rsatadi (b u n d a k a tta k u c h k ichik yelka- 
ga, kichik k u c h katta yelkaga ega boMadi). Tajriba natijalarini 
yozib olib (k u c h la r va u larning yelkalarini), o 'q itu v c h i tajriba 
m a ’lu m o tl a r in i tahlil qilish asosida ric h a g n in g m u v o z a n a t
s h a r tin i (in d u k tiv ) keltirib c h iq a r a d i. K u c h va y elkalarni 
o ‘zgartirish natijasid a y a n a m u v o z a n a t h o la tin i hosil qilib, 
yuqoridagi natijalarning t o ‘g ‘riligini ko'rsatib 
0
‘tamiz. N azariy 
izlanishlarda m a n tiq iy xulosa qilishning asosiy turi deduksiya 
hisoblanadi. «D eduksiya fikrlashning sh u n d a y shakliki, b u n d a
yangi fikr s o f m a n t i q iy y o ‘l b ila n ( y a ’ni m a n t i q q o id asi 
b o ‘y ic h a ) fikr h u k m l a r n i n g ay rim m a ’l u m o t l a r i d a n kelib 
c h iq ad i» ( К о н д а к о в H. Л о г и ч е с к и й с л о в а р ь с п р а в о ч н и к .
M: 1975, 185-bet).
0 ‘q itu v c h i fizika d arsla rid a d e d u k s iy a d a n fa qat u m u m iy
h o l a t la r d a n xususiy h olni keltirib c h iq a r ish d a g in a foydalanib 
q o l m a s d a n (m a s a la n , m o le k u l a r - k in e tik n a z a riy a n in g asosiy 
h o l a tl a r id a n u n in g asosiy te n g la m a sin i c h iq a rish va h o k a -
z o ), sh u b ila n birga yangi b ilim lar n a z a riy d a r a ja d a o c h ib
beriladigan h a m m a hollarda h am foydalanadi. H odisa yoki as- 
b o b n in g ishlash p rin sip i u yoki b u q o n u n n u q t a y i - n a z a r i -
d a n tu s h u n t ir ila d i m i , fo rm u la la rn i a lm a sh tiris h asosida y a n ­
gi b o g ‘la n is h la r keltirib c h iq arila d im i, yangi h o d is a va q o n u -
n iy atlarn i n azariy aytib berish ishlari olib b o rila d im i — bu 
h o la t l a r n i n g h a m m a s i d a d e d u k tiv xulosa c h i q a r i s h d a n foy- 
d a la n ila d i.
0 ‘q u v c h ila rn i tajriba va kuzatish natijalarini tahlil qilish- 
ga, u m u m iy va b osh narsalarni an iqlay olishga, b u n g a asosan 
induktiv u m u m la sh tiris h n i hosil qilishga o ‘rgatish ularda fizik 
fikrlashla rni rivojlantirish u c h u n za ru riy s h a rt h isoblanadi.
68

---

N a zariy , ab stra k t fikrlashni kengaytirish u c h u n fizikani 
o ‘rganish ja r a y o n id a abstraktlash, ideallashtirish, o ‘xshatish 
bilan o ‘q u v c h ila rn i tan ish tirish m u h i m a h a m iy a tg a ega.
H o d i s a n in g ikkinchi darajali, m u h i m b o ‘lm agan xossa- 
larini e ’tiborga olm ay m urakkab tabiat hodisalarini soddalash- 
tirib o 'r g a n i s h abstraksiyalashdir. A bstraksiyalash natijasida 
m u h i m boM m agan t o m o n l a r va h o d isa la rn in g belgilari sod- 
dalashadi. «Toza» ko'rinishda qarab chiqiladi. M aktabda «tekis» 
va «tekis te z la n u v c h a n » h a r a k a t o ‘rganiladi. T a b ia td a turli 
j i s m l a r (m a s h i n a , s am olyot, k e m a ) n i n g h a ra k a ti faqat ayrim
yaqinlashish bilan abstrakt k o ‘rinishdagi h a rakatlarning biriga 
taalluqli boMishi m um kin. B archa em pirik o ‘rnatilgan q o n u n -
lar asb tra k t q o n u n la rd ir.
Fizika d arsla rid a m a te ria ln i n az ariy o c h ib b e rish d a ab - 
s traksiyalashning b o sh q a turi — ideallashtirishdan, y a ’ni real 
o b y e k tn in g m o d e lid a n foydalaniladi. A n iq p r e d m e t la r em as 
hayo liy m o d e lla rg in a n az ariy te k s h iris h la rn in g obyektlari 
h iso b la n a d i. F iz ik ad a a to m , m o le k u la , a t o m yadrosi, gaz, 
a b solut q a ttiq jism va h.k. m o d e l l a r q o ‘llaniladi.
M o d e l x o s s a s in i re al o b y e k t g a o ‘t k a z i s h n i n g aso si 
o ‘x s hatish uslubidir. 0 ‘xshatish b o ‘yich a q a n d a y d ir obyekt 
( m o d e l) h a q id a olingan bilim b o s h q a , k a m ro q o ‘rganilgan 
o b y ek tg a k o ‘chiriladi. Bu k o ‘chirish o ‘rganiladigan o b yekt- 
lar o ‘zlarining m u h im belgilarining o ‘xshashligi asosida amalga 
oshiriladi. A gar o ‘xshatish o ‘rganiIadigan o b y ek tlar o ‘zaro 
iz o m o rfiz m m u n o s a b a tid a boMsalar (m a s a la n , ho d isalar bir 
xil f o r m u la la r bilan ifodalansa), u h o ld a o ‘xshatish b o ‘yicha 
xulosa c h iq a rish e h tim o liy b o ‘lm ay, balki haqiqiy boMadi.
M as a la n , a yrim m e x a n ik va ele k tr sistem alari i z o m o r f
boMadi. Siljish