M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

3 0 .7 .  Bekor  qilingan  sud  hal  qiluv  qarorlari,  ajrim  va 
qarorlarning  ijrosini  qaytarish  tartibi
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining 
3 8 2 -m o d d asig a  k o ‘ra,  ijro  etilgan  hal  qiluv  qaro ri  b e k o r  qilingan 
va  ish  y an g id an   k o ‘rib  ch iq ilg an id an   keyin  talablarni  q a n o a tla n - 
tirish n i  to ‘liq  yoki  q ism an  rad   etish  to ‘g ‘risida  hal  qiluv  qarori 
ch iq arilg an   yoxud  ish  y u ritishni  tu gatish  to ‘g ‘risida  yoki  arizani 
ko ‘rm asd an   q o ld irish   t o ‘g ‘risida  ajrim   ch iqarilgan  ta q d ird a,  b ekor 
q ilin g a n   h a l  q ilu v   q a ro ri  b o ‘y ic h a   ja v o b g a rd a n   d a ’v o g a rn in g  
foydasiga undirilgan  narsalarning ham m asi javobgarga yana qaytarib 
berilishi  lozim   (hal  qiluv  q a ro rin in g   q a y ta rm a   ijrosi).
D e m a k ,  h a l  qiluv  q a ro ri  b e k o r  q ilin g an   ta q d ird a ,  sud  hal 
qiluv  q a ro rin i  q a y ta rm a   ijrosi  bilan  bog‘liq  m asala  hal  etadi.  A gar 
ushbu  m asala hal etilm agan  b o ‘lsa,  bu to ‘g ‘risida javobgar bu sudga 
qaytarm a ijro to ‘g ‘risida ariza berishga haqli.
U sh b u   a riz a   u m u m iy   d a ’vo  m u d d a tid a   b e rilad i.  H al  qiluv 
q a ro rin in g  q a y ta rm a   ijrosi t o ‘g ‘risidagi  ariza u c h u n  jav o b g ar davlat 
boji to la m a y d i.  Bu ariza ishda ishtirok etuvchi shaxslarni x ab ardor 
qilgan  holda  sud  m ajlisida  k o ‘riladi  (F P K n in g   38 3 -m o d d asi).  Hal 
qiluv  q a ro rin i  q a y ta rm a   ijro  etishga  apellatsiya,  kassatsiya  yoki 
n a z o ra t  instansiyasi  sudida  h a m  y o ‘l q o ‘yiladi.
Ishni  apellatsiya,  kassatsiya  shikoyati  b o ‘yicha  yoki  nazo rat 
tartibidagi  p ro te st  b o ‘yicha  k o ‘rib  c h iq ay o tg an   su d ,  agar  o ‘zining 
ajrim i  yoki  qaro ri  bilan  h u q u q   t o ‘g ‘risidagi  n izoni  uzil-kesil  hal 
qilsa  yoki  ish  y u ritishni  tam o m la sa,  hal  qiluv q a ro rin in g   q ay tarm a 
ijrosi  t o ‘g ‘risidagi  m asalan i  hal  qilishi  yoki  uni  hal  qilish  u c h u n  
b irin c h i  instansiya  sudiga  to p sh irish i  shart.  A gar  yuqori  su dning 
ajrim id a  yoki  q a ro rid a   q a y ta rm a   ijro  t o ‘g ‘risidagi  m asala  b o ‘yicha 
hech q anday ko ‘rsatm a boMmasa, javobgar birinchi  instansiya sudiga
1 0 ‘zbekiston  Respublikasining 2001-yil 29-avgustdagi «Sud  hujjatlari va boshqa 
o rganlar  hujjatlarini  ijro  etish  to ‘g‘risida»gi  258-11  sonli  Q onuni.  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  Oliy  M ajlisi  A xborotnom asi,  2001,  №   9— 10,  169-m odda.
3 1 3

---

tegishli  ariza  berishga  haqli.  B irinchi  instansiya  sudi  b u   arizani 
F uqarolik protsessual  kodeksining 383-m oddasi  qoidalariga b in o an  
k o ‘rib  ch iq ad i  va  hal  qiladi.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kod ek sin in g  
3 8 5 -m o d d asid a a lo h id a  toifadagi  fuqarolik  ishlari  b o ‘y ich a sud  hal 
qiluv  q aro rlarin i  q a y ta rm a   ijro  etish n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlari 
m u s ta h k a m la b   q o ‘y ilg a n .  J u m la d a n ,  m e h n a tg a   o id   h u q u q iy  
m u n o sa b a tla rd a n   kelib  ch iq ad ig an   tala b la r  b o ‘yicha  pul  sum m asi 
undirish to ‘g ‘risidagi,  intellektual  m ulk obyektlaridan foydalanganlik 
u c h u n   pul  m u k o fo ti  u n d iris h   t o ‘g ‘risid a g i,  a lim e n t  u n d iris h  
t o ‘g ‘risidagi,  m ayib  b o ‘lganlik  yoki  sogMiqqa  b o sh q a c h a   shikast 
yetganlik,  sh u n in g d ek ,  b o q u v c h in in g   o ‘lim i  natijasida  k o ‘rilgan 
z a ra r  o ‘rn in i  q o p la s h   u c h u n   h a q   u n d iris h   t o ‘g ‘risid ag i  ish la r 
b o ‘yicha hal qiluv qarorlari b e k o r qilingan taq d ird a  q a y ta rm a  ijroga 
y o ‘l q o ‘yilm aydi.
A gar  ushbu  ishlar  b o ‘y icha  hal  qiluv  q a ro ri  d a ’vogar  bergan 
so x ta  m a ’lu m o tla rg a   yoki  u  ta q d im   e tg a n   q a lb a k i  h u jja tla rg a  
asoslangan  holda  b e k o r qilingan  taq d ird ag in a  q a y ta rm a   ijroga  y o ‘l 
q o ‘yiladi.
1.  0 ‘zbekiston  Respublikasining «Sud hujjatlari va boshqa organlar qarorlarini 
ijro etish to ‘g ‘risida»gi Q onuni qachon  qabul qilingan va uning m azm unini 
tushuntiring.
2.  Sud  ijrochisi  b o ‘lish  u ch u n   qanday  talab lar  q o ‘yilgan?
3.  Ijro  varaqasida  n im a la r  ko ‘rsatiladi?
4.  Ijro  ishlarini  yuritishda  kim lar  ishtirok  etadi?
5.  Sud  ijrochilari  ijro  ishlarini  yuritishda  qaysi  organlar  bilan  ham korlikni 
am alga oshiradi?
6.  Ijro  ishini  q o ‘zg‘atish  to ‘g ‘risida  q aro r  q an c h a  m uddatda  chiqariladi  va 
u nda  n im alar  ko‘rsatiladi?
7.  Ijro  harakatlarini  am alga  oshirish  m uddati  qancha?
8.  Ixtiyoriy  va  m ajburiy  ijroni  tushuntiring.
9.  Ijro  ishlarini  to ‘xtatib  tu rishning  m ajburiy  asoslarini  aytib  bering.
10.  Q ach o n   ijro  ishlarini  yuritish  tugatiladi?
11.  Ijro  hujjatlarini  m ajburiy  ijroga  topshirish  m u d d atlarin i  ayting.
12.  Ijro  ishini  yuritishning asoslarini  ayting.
13.  M ajburiy  ijro  etish  choralarini  tushuntiring.
14.  U ndirilgan  sum m a  undiruvchilar  o ‘rtasida  qanday taqsim lanadi?
15.  B ekor  qilingan  sud  hal  qiluv  qarorlari,  ajrim   va  qaro rlarn in g   qaytarm a 
ijrosi  qanday?
16.  Ijro  hujjatlarini ijro etm aganlik u c h u n  javobgarlik  qanday?