Kompozitsiya

ja á .
2.  Xromatik  ranglaming 
4
ra n g la r  y o r u g \  b o sh q alan  
to 'q  
á p r i  
n a z a r d a   tu ta d ig a n  
u larn in g   xmmm§ 
aytiladi. H ar bir xrom atik 
rangda mm'tmr, 
bor.  H am m a xrom atik 
rang.—
~   c a ra -g a  
o ‘su v c h i  y o r u g ‘ligi  b o 'y ic fc a   t a r   I 
joylashtirish  m um kin.  Y orug'lik 
sm b
  mm 
ham xrom atik ranglam ing x u s s s r a s  I
k
‘% 
um um an ham m a ranglam ing " O s - 
s a r  
xususiyati  deb  hisoblash  miirokia 
3.  Xromatik  ranglaming 
rangning  unga  yorug'ligi 
bo~?irh» 
a f  I 
axrom atik  rangdan  farqlanish  c r x a s a p  i  
A gar  toza  yashil  rangga 
u  bilan j  i ■ ' I p  
b o ig a n   ozgina  kulran g   a r a J a s fc tirih ^ tfl 
bundan  o'zgarm aydi.  yashil 
j
— j  
ham  o ‘zgarmaydi, sababi unga < )o*d% pÉ Í 
yorug'ligi  bo'yicha  u  bilan 
bir 
xfl. S b U h i  
yangi yashil  rang dastlabki 
ra n g d a  
xiralashadi, kam roq yashillikda 
bo'iaáL
 MM 
o 'z g a rish   to 'y in g a n lik n in g  
o 'z a x is k i
  fea 
Y an g i  ra n g   d a s tla b k is ig a   n is h a ia *  
km 
to ‘vingan  bo'ladi.  Biror xrom atik r a a ^ t  ■ 
yorugM ik  b o 'y ic h a   te n g  
b o 'Ig aa 
M
i  
ran g n in g   k a tta   m iq d o rin i 
q o ’shib. 
fear.  ■ 
to 'y in g a n lig in i  sek in -asta  k a m a y m x a K  
q a n d a y   to z a ,  m a k sim a l 
to 'y ia g a a  
raa¡ 
yorug'ligi  bo'yicha  unga  teng kulraag «
I  
to'yinganlikning  turli  darajasidagi  o r a i f  
rma 
qatorini  qo'ya  olamiz.
Agar birorta maksimal to'yingan ra p g p fe É  
sa ri  k o 'p ro q   oq  ra n g d a n   q o 's h s a k .  « ■  
to'yinganligi  kamayuvchi  va  yorug‘feg¡ «rikfl 
ranglar  qatoriga  ega  bo'lam iz.  A g a r a f l  
to 'y in g a n   rangga  bo rg an   sa ri 
qcc*  m  
aralashtirilsa,  to'yinganlik  ham, 
y o r m g ^ M  
kamayadi.
R ang  to zalig i 
-   berilgan  ran g n ia g  
u b h
 
yorqinligidagi  toza  spektralning  u lu s ta f c . ■  
tozalari  bu  spektral  ranglardir.
Bizni o'rab  turgan olamning ham m a r o c i t a  
xilligidan uch xromatik rangni -  qizil. sarif 
shuningdek, ikki axromatik -  qora va 
o q M p iM  
mumkin. Aynan  ular rassomga eng boy 
paSmam- 
ranglar gammasini  beradi.
X rom atik  ranglar,  u la r  qanday  ra r £   U fei 
taqqoslanayotganiga qarab «iliq» va 
idrok qilinadi. Masalan, iliq (qizil) ranglar e n l i f e
36

---

to'q  sariq, malina rangga nisbatan iliqroq, sovuq 
ranglar  guruhida  binafsharang  ko'k  rangga 
nisbatan iliqroq va hokazo.
Ranglarning  «salmog‘i»  haqida  va  fazoviy 
xususiyatlari haqida ham xuddi shunday gapirish 
mumkin.
Rang «salmog'i»  haqidagi  taassurot,  rangning 
yorug‘lik va to'yinganlik bo'yicha xususiyatiga 
bog'liq  bo‘ladi.  Rang  qanchalik  to‘q bo'lsa,  u 
shunchalik  «og‘ir» boiadi.  Bu hamma xromatik 
va  axromatik  ranglarga,  bitta  rang  tusidagi 
ranglarga va turli rang tusidagi ranglarga tegishli. 
Ko'proq  to'yingan ranglar  kam  to'yinganlarga 
nisbatan  og‘irroq  bo'lib  tuyuladi.  Rangning 
«og‘irligi»  yoki  «engilligi»  (quyuqlik  yoki 
shafíoflik) faqat rangning o'ziga bog'liq bo‘lmay, 
bo‘yoqni surtish usuli va materialga ham bog‘liq 
bo'ladi. Korpusli, fakturali ranglar tasvirga, shaffof 
bo'yoqlarga nisbatan kattaroq og'irlik taassurotini 
beradi.
Bir xil  tekislikda joylashgan  turli ranglami  biz 
ba’zan y  aqinroq, ba’zan bizdan uzoqroq deb idrok 
qilamiz.  Ranglarning  bu  «turtib  chiqqan»  va 
«uzoqlashgan» deb ataluvchi ko'rinishini (fazoviy 
xususiyatlar) spektmi ko'rib chiqib, osongina sezish 
mumkin.  Bunday «turtib chiqqan» ranglarga iliq
Spektr ranglari
Uch  qirrali  shisha  prizma  orqali  bir  tutam 
quyosh nurini o'tkazamiz va prizmadan o'tayotgan 
nurlaming yoiiga birorta oq ekran qo‘yamiz.  Biz 
ekranda  quyidagi  tartibda joylashgan  ranglar 
qatorini ko'ramiz:  qizil,  to‘q sariq, sariq,  yashil, 
moviy, ko‘k,  binafsharang.  Bu -  quyosh spektri. 
Biz  spektrning  faqat  yetti  rangini  aytdik. 
Haqiqatda esa ular anchagina ko‘p,  130 atroñda, 
faqat ulaming yettitasigina ma’lum nomlarni oigan.
Spektmi ko'rib chiqib, unda hamma rang tuslari 
borligini  ko'ramiz.  Hamma  ranglarni  aylana 
bo'yicha shunday joylashtiramizki, qizil ranglar 
moviysimon yashil qarshisiga,  to'q sariq ranglar 
moviy  ranglar  qarshisiga,  sariq  ko'k  ranglar 
qarshisiga va sarg'imtir-yashil, binafsharang va to'q 
qizil ranglar qarshisiga joylashsin. Biz rang aylanasiga 
ega bo'lamiz.  Moviysimon-yashil ranglar -  sovuq 
yashil, sarg'imtir-yashil esa iliq yashil hisoblanadi. 
To'q qizil ranglar binafsharanglar guruhiga kiradi.
Spektrdagi  va  rang  aylanasidagi  ranglar 
maksimal to'yingan ranglardir. Shuning uchun rang
ranglar kiradi: sariq, to'q sariq, qizil; «uzoqlashgan» 
ranglarga  sovuq  ranglar  kiradi:  yashil,  ko'k, 
binafsharang. Ko'k ranglar qizil ranglarga nisbatan 
uzoqlashgan  ranglar hisoblanadi.
Rang tusidan  tashqari,  ranglarning fazoviy 
xususiyatiga  ta’sir ko'rsatadi:  to'yinganlik va 
yorugiik,  demak,  rang qanchalik  to'yingan va 
yorug'  bo'lsa,  u  shunchalik  bizga  yaqinroq 
tuyuladi.
Chuqurlikni idrok qilishga ranglarning birikuvi, 
ulaming muhitga munosabati,  rang maydoni va 
uning fakturaviyligi ta’siri katta ta’sir ko'rsatadi. 
Ranglar qanchalik to'yingan bo'lsa, ular qanchalik 
katta maydonni egallagan bo'lsa va rang yuzalari 
qanchalik fakturali bo'lsa, ular shunchalik yaqin 
bo'lib tuyuladi.
Spektr aylanasi ranglar uyg'unlashuvining asosi 
bo'lgan rang munosabatlarini o'rnatish imkonini 
beradi.  Diametrning  qarama-qarshi  uchlarida 
joylashgan ranglar qo'shimcha yoki kontrast ranglar 
hisoblanadi, masalan, to'q sariq -  ko'kka, qizil -  
yashilga  qo'shimcha  va  hokazo.  Yonma-yon 
joylashgan ranglar nyuans ranglar yoki o'xshash 
ranglar hisoblanadi.  Ular o'z tabiati bo'yicha bir 
rang tusi gradatsiyasiga  tegishli  (spektrdagi joyi 
bilan aniqlovchi sovuq yoki iliq rang tun bilan).
va rang aylanasi
qanchalik  spektral  rangga  o'xshash  bo'lsa, 
shunchalik to'yingandir. Aylana ranglari yorqinligi 
juda xilma-xil.  Sariq ranglar eng och ranglardir, 
keyin kamayuvchi yorqinlik  tartibida:  iliq yashil, 
to 'q   sariq,  sovuq  yashil,  moviy,  qizil,  ko'k, 
binafsharanglar.
Biz rang aylanasini ranglarning sakkiz guruhiga 
bo'lamiz.  Lekin  shuni yodda tutish kerakki,  bu 
guruhlaming har biri o'z rang tusi bo'yicha turlicha 
bo'lgan bir qancha ranglarga  ega.  To'liq rang 
aylanasidagi  ranglarning  umumiy  soni  biz 
farqlaydigan rang tuslari soniga, demak, taxminan 
bir yuz ellikka teng.
Bir-biriga ozgina o'xshash ranglar juftligi: qizil- 
sovuq  yashil;  to'q  sariq-moviy,  sariq-ko'k;  iliq 
yashil-binafsha va to'q qizil.
Qizil, to'q sariq, sariq ranglar odatda iliq ranglar 
deb ataladi. Moviy va ko'k ranglar sovuq ranglar 
deyiladi.  Yashil ranglar oraliq holatni egallaydi: 
ulardan bir qismini iliq, bir qismini sovuq deb atash 
mumkin.  Shuningdek,  binafsharanglar  oraliq
37

---

h o latn i  egallaydi:  a g a r  u la rd a   k o 'k lik   k o 'p ro q  
bo ‘lsa,  ular sovuq, agar qizg'ishlik  ko'proq  b o ‘lsa 
(to‘q  qizil  ranglar),  ular  iliq.
Ranglar birikuvi.  G arm onik ranglar birikmalari 
qonuniyadarini tushunish uchun  dastlab  tasvir va 
y oritish  sh aro itlari  b ilan   bog‘lanishsiz  alohida 
ranglaming hissiy  ta ’sirini  k o'rib chiqish zarur.
Iliq ranglar -  qizil,  to ‘q sariq -  olov va quyosh 
ranglari xuddi ko‘tarinki  sado kabi  idrok  qilinadi, 
sovuq  ranglar -  yashil,  ko‘k k o 'k a t  bilan,  osmon 
b ilan   o ‘x sh ash lik n i  ta sh k il  q ilad i,  x o tirjam lik  
holatini,  kenglik,  yengillik  taassurotini  tug‘diradi. 
Yorug*  v a   rav sh an   ran g lar,  to ‘q  va  kulrangga 
qaram a-qarshi,  xursand  qiluvchi,  tetiklashtiruvchi 
t a ’sir  k o ‘rsatadi.  «O g‘ir»  va  «engil»,  «zich»  va 
«shaffof»  ranglam ing  turli  idrok  qilinishi  haqida 
gapirish mumkin.  Bundan tashqari, turli ranglarga 
k o ‘p in ch a  ram ziy  m a ’n o   b e ra d ila r:  qizil  ran g  
odatda mardlik, energiya, revolyutsiya ramzi; qora
-   motam,  sariq  (oltin) -  boylik,  ulug‘vorlik;  k o ‘k
-  boqiylik; yashil -  orom va h.k. Rangni hissiy idrok 
qilish  k o ‘pgina  subyektiv  va  obyektiv  sabablarga, 
xalq  a n ’analariga,  individual  did  va  kayfiyatga 
b o g iiq .
T a ’kidlanganidek,  rang  yuzasining  turli  rang 
tuslari,  to ‘yinganligi,  yorqinligi,  o ‘lcham  va  shakli 
tu rlich a  k o 'rish g a   o id   hissiyotni  pay d o   qiladi. 
R anglar  bir-biri  bilan  birikkanda  kuchliroq  ta ’sir 
etadi.  Bu  birik m alar  garm onik  va  disgarm onik 
b o ‘lishi mumkin.
A lo h id a   ra n g la m in g   tu r li  b irik m a la rid a n , 
spektral  aylanada  diam etrlarning  qaram a-qarshi 
uchlarida joylashgan  va  o q   rangning  ikki  zarur 
ta rk ib iy   q ism in i  ta s h k il  q ilg a n   q o 's h im c h a  
ranglam ing ixtiyoriy juftliklari kuchli garmoniyaga 
ega  b o ia d i.
Bu birlikda kontrast birikm alar ifodaviyligining 
asosi  o ‘matilgan.
G a rm o n ik   b irik m a la r,  sh u n in g d e k ,  ran g  
aylanasining  kichik  oraliqlarida joylashgan  rang 
tusi,  yorqinligi  va  to'yinganligi bo ‘yicha  bir-biriga 
yaqin  ranglarni  beradi.  B unday  birikm alarning 
ifodaviyligi  rangli  b irlik   b ilan   b o g ii q ,  chunki 
kichik  oraliqlarda  ranglar birikm a  sifatida  emas, 
bir rangning turi sifatida idrok qilinadi. Garm onik 
birikm alam i rang oralig‘i tengligi, demak, rang tusi 
bo‘yicha  tafovutning  teng darajasi  beradi.
Bu  qonuniyatdan  foydalanib,  uch  va  k o 'p ro q  
ran g lam in g   rang  birikm alarini  qurish  m um kin. 
B unda  u la r  sp ek tral  ay lan a d a  b ir-b irid an   teng
m asofalarda joylashishi  kerakligini  nazarda  tutish 
kerak.
Garmonik muvofiqlashtirish, umuman, eng yaxshi 
ranglarni  tanlash  emas,  ranglaming  bir-biriga  eng 
yaxshi  munosabati,  izlash,  demak,  rang  sintezini, 
ya’ni  birikmasini  topish  deganidir.
Tasviriy  san’a t  am aliyotida  rang  garmoniyasi 
rang m unosabatlarining biror b ir turi  orqali katta 
yoki kichik oraliqlarida emas,  ularning birikmalari 
orqali  yaratiladi,  dem ak,  bir  tasvirda  turli  rang 
m unosabatlari  o ‘zaro   bog‘liqlikda  b o ia d i,  ular 
chegarasida  turli rang turlari b o iish i mumkin.
K o ‘pgina  nam unalam ing ko'rsatishicha,  rang 
m unosabatlari  m asalasi ju d a   m urakkab  va  faqat 
spektr qonuniyatlaridan foydalanish bilan hal etish 
mum kin emas.
Spektr  bizga  grafikada  z a ru r  b o ‘luvchi  rang 
uyg'unligining asosiy qonunlarini tushunish imkonini 
beradi,  lekin  badiiy  asam ing umumiy  rang  o'zaro 
bog'lanishida, rang dog'larining ritmik tuzilishida va 
rangning  shakl  va  m azm un  b ilan   bog'lanishida 
quriladigan mohiyatini  ochib bera olmaydi.
R a n g   u y g ‘unligi  ta s v im in g   q ab u l  q ilin g an  
usuliga  ham   b o giiq.
Rangli  kompozitsiya  turli  darajada  to'yingan, 
turli yorqinlikdagi rang tuslarini tanlash va ularning 
o ‘z a ro   a lo q a s i  o rq a li,  s h u n in g d e k ,  ran g  
d o g ia r in i n g   tu rli  k a tta lig i  va  u larn i  tu rlic h a  
joylashtirish orqali amalga oshiriladi. Bunday rangli 
kompozitsiyalaming hissiy  ta’siriga muayyan  rang 
(predm et  ranglari)  d o g ia r i  predm etlarning  aniq 
ifodasi sifatida badiiy obrazga xos b o ig a n  m a’lum 
bir mohiyat ifodalovchisi sifatida idrok  qilinishiga 
asoslanib  ërïshiladi.
Ranglaming aralashishi. Ranglar aralashishining 
ikki  asosiy  turi  mavjud:  q o ‘shib  hosil  qilingan  va 
qisman  olib  tashlangan.
S h a k lla n g a n   k o 'c h is h   -   ra n g n in g   ra n g  
pirildog'ida  (parrak)  qo ‘zg‘alishidir.  Bunday  rang 
pirildog‘ining  oddiy  tu rin i  quyidagicha  bajarish 
mumkin. Yupqa kartondan 3-4 sm diametrli aylana 
qirqib oling va uning m arkazidan uchli tayoqchani 
o'tkazing. Tayoqchaning boshqa (uchsiz) tomonini 
katta ko'rsatkich barm og'ingizga olib, siz aylanaga 
tez aylantimvchi harakat bera olasiz («bu pirildoqni 
h ara k a tg a   keltirish»).  A g ar  aylananing  m a iu m  
sektorini  b iro r  ran g   bilan,  b o sh q a  yuzasini  esa 
boshqa  rang  bilan  yopishtirsangiz,  aylanganda  bu 
ranglar q o ‘shilib ketadi va siz ikki emas, bir rangni 
k o ‘ra s iz .  R a n g   a y la n a s id a   d ia m e tr  b o 'y ic h a
38

---

joylashgan  ranglarning  aralashishida  boshqacha 
ko'rinish kuzatiladi. Bunday ranglarai aralashtirib, 
biz  a ra la sh u v c h i  ra n g la rn in g   b itta s ig a   (kam  
to'yinganini) yoki axrom atik rangga ega bo'lamiz. 
M asalan,  ag ar  biz  binafsha  va  iliq-yashil  rangni 
a ra la s h tirs a k  
(b iz g a  
k o 'r s a tilg a n  
a y la n a  
diam etrining  bir-biriga  qaram a-qarshi  tom onida 
joylashgan)  va  k o ‘p   binafsha  va  ozroq  yashilni 
olsak, kam to'yingan binafsharangga ega boiam iz. 
A g a r  a k sin c h a ,  k o ‘p ro q   y ash il  v a   ozgina 
binafsharangni olsak, kam  to'yingan yashil rangga 
ega  b o 'la m iz .  N ih o y at,  berilgan  ra n g la r  bilan 
bo ‘yalgan sektorlar kattaligi bir-biriga b a ’zi m a’lum 
munosabatda  bo‘lsa, biz axrom atik rang olamiz.
B ir-biriga  aralash tirilg an d a,  axrom atik  rang 
beruvchi  ranglar qo ‘shimcha ranglar deyiladi.  U lar 
yuqorida  ko ‘rsatilgan  rang  aylanasida  bir-biriga 
q a ra m a -q a rs h i  h o ld a  jo y lash g an   (d iam etrn in g  
q a ra m a -q a rs h i  u ch larid a).  Biz  k o ‘rs a tg a n   bir- 
b irid a n   k o 'p r o q   fa rq   qiluvchi  ra n g la r ju f tla ri 
qo'shim cha ranglar juftlari  hisoblanadi.  Ahamiyat 
bering,  bu ju ftlar qatoriga  k o ‘k-sariq  ham  kiradi. 
Shunday ekan,  k o ‘k va sariq  ranglar bir-biri  bilan
hosil  qilingan  aralashishda  yoki  k o ‘k  rang,  yoki 
sariq,  yoki  axrom atik rang berishi  mumkin,  lekin 
hech  qachon  yashil rang bermaydi.  Hosil qilingan 
aralashish qonunlari bir rangdan boshqasiga tabiiy 
o'tishni ko'rsatadi (qizildan sariqqa o ‘tuvchi b o iib  
to ‘q sariq rang hisoblanadi) va qo ‘shimcha ranglar 
birikm alari  xonalarini  b o ‘yashdagi  q ato r  amaliy 
m asalalami  hal qilishda muhim  rol  o'ynaydi.
Ranglarni  olib tashlab,  aralashtirishning  oddiy 
h o la ti,  o d a td a g i  m u ra k k a b   y o ru g ‘lik  oqim ini 
(m asalan,  quyosh  n u ri  yoki  elektr  lam pasi)  ikki 
rangli  shisha  orqali  o'tkazishdan iborat.  Agar siz 
qizil  va  s a riq   s h ish a n i  o lib ,  u la r n i  u stm a -u s t 
q o ‘ysangiz va undan oynaga qarasangiz, to ‘q sariq 
rangni ko‘rasiz. Olib tashlab aralashtirish qonunlari 
q o ‘shib  hosil  qilingan  aralashtirish  qonunlaridan 
farq  qiladi.
K o ‘k  v a   sa riq   ra n g n i  a ra la s h tirg a n d a   u la r 
orasida  keskin  tafovut  holati  k o ‘rinadi.  A gar siz 
k o ‘k   v a  sariq  shishani  ustm a-ust  q o ‘yib,  undan 
b iror oq  rangli  narsaga  qarasangiz,  yashil  rangni 
k o ‘rasiz.  B o‘y o q la r  a ra la s h u v i  q is m a n   olib 
tashlangan  aralashish  turidir.
3.3.  RANGLARNING  BIRIKUVI 
Rang kontrasti
B evosita  bir-biriga  q o ‘shni  h o ld a joylashib, 
ranglar  bir-biriga  ta ’sir  k o'rsatadi.  Birgina  rang, 
q a n d a y   ra n g la r  b ila n   y o n m a-y o n lig ig a  q a ra b  
turlicha  ko'rinadi.  Rangning boshqa ranglar bilan 
yonma-yonligi tufayli yuzaga keluvchi bunday rang 
o'zgarishlari rang kontrasti  deyiladi.
K o n tra s tn in g   ik k i  xilini  a jr a ta   bilish  lozim: 
yorqin  kontrast  va xrom atik  kontrast.
Yorqin kontrast 
yoki yorqinlik bo'yicha kontrast 
deb,  rang  yorqinligining qo 'sh n i  ranglar  ta ’sirida 
o'zgarishiga  aytiladi.  A gar  ikkita  bir  xil  kulrang 
qog'ozlam i  olib,  birini  oq,  boshqasini  qora  fonga 
qo'ysak, ular butunlay turlicha ko'rinadi: oq fonga 
q o 'y ilg an i  q o ra   fondagiga  n isbatan  ancha  to 'q  
k o 'rin ad i.
Bu  m isollardan  yorqin  kontrastning um um iy 
qoidalarini  chiqarish  m um kin:  yorug'  fonda  har 
qanday  to 'q   rang  to 'q arad i,  to 'q   fonda  och  rang 
yanayam  yorishib ko'rinadi.
Bu  qoida  haqiqatda  um um iy  xarakterga  ega: 
u  ham m a  ranglarga tegishli.  Agar  kulrang  to 'g 'ri
burchaklar  sariqlari  bilan  alm ashtirilsa,  kontrast 
t a ’siri  shundayligicha  qoladi:  q o ra   fo n d a   sariq 
rang  och  b o 'lib,  oq  fonda  to 'q   b o 'lib   ko'rinadi. 
A g ar  fon  sifatida  qora  va  oq  o 'rn ig a   ikki,  bir- 
biridan yorug'ligi bo'yicha farq qiluvchi xrom atik 
rang olinsa, m asalan, to 'q  k o 'k  va och sariq olinsa, 
y o rq in   k o n tr a s t  o 's h a n d a y   y o 'n a lis h d a   t a ’sir 
q ila d i;  t o 'q   k o 'k   fo n d a   h a r   q a n d a y   ra n g  
yorug'lashadi,  och-sariq  fonda  to'qlashadi.  Agar 
fo n   u n d a   jo y la s h g a n   ra n g d a n   o z g in a   o c h ro q  
b o 'ls a ,  fo n d a g i  ra n g   o z g in a   t o 'q r o q   b o 'li b  
ko'rinadi; agar fon rangdan anchagina och bo'lsa, 
r a n g   to 'q la s h u v i  k u c h a y a d i.  T o 'q   fo n d a g i 
rangning ocharishi ham  xuddi shunday ro 'y  beradi. 
F o n  qanchalik to 'q  bo'lsa, kontrast yorug'lashish 
s h u n c h a lik   k u ch li  b o 'la d i;  fo n   q a n c h a lik   och 
b o 'ls a ,  k o n tr a s t  to 'q la s h is h i  h am   sh u n ch alik  
kuchli bo'ladi. A gar qora va oq fonni to 'q  kulrang 
va och kulrang bilan alm ashtirilsa, kontrast ta ’siri 
k a m a y a d i,  n eg ak i  y o ru g 'lik   b o 'y ic h a   ta fo v u t 
kam ayadi.
39

---

Rang munosabatlari 
-  rang kontrasti va nyuansi 
rang badiiy element. sifatida ko ‘ringan h ar qanday 
joyda rang  munosabatlarining  asosidir.
Xrom atik (rang) kontrastining bir vaqtda yuzaga 
kelishi  m urakkab  tabiatga  ega  va  rang-baranglik 
bilan  farq lan ad i.  B u  k o ‘rinish  q o n u n iy atlarin i 
nam oyon  qiluvchi  rang kontrastining b a ’zi  asosiy 
holatlarini  ajratib  ko'rsatish  mumkin.
R a n g   k o n tra s tin in g   o d d iy   h o la ti  b u   Si ik k i 
qo'shim cha spektral ranglarning  o'zaro  ta ’siridir. 
Ikkala rang q o ‘shni yuzada qo'shim cha rang hissini 
qo‘zg‘atadi, demak, b ir turga tegishli ranglar o'zaro 
rang tusi  to'yinganligini  kuchaytiradi.
H ar qanday ikki spektral qo ‘shimchà b o im ag an  
ranglam i taqqoslaganda berilgan rang qo'shimcha 
rang bilan optik aralashuvi ro ‘y beradi, bu esa rang 
tusining o ‘zgarishini beradi va uning to ‘yinganligini 
kam aytiradi (rang xiralashadi). Rang kontrastining 
boshqa  holatlari  ham   b o iish i  mum kin,  masalan, 
turli  to'yingan  ikki  rangning,  xrom atik  rangning 
a x ro m a tik   ra n g   b ila n   (y o rq in   v a   x ro m a tik  
kontrastning  bir  vaqtdagi  ta ’siri).  Bu  oxirgi holat 
m e’moriy grafikada birinchi darajali ahamiyat kasb 
etadi,  negaki  chizm ada  ran g d an   foydalanishda 
axrom atik rangning (oq, kulrang va qora), xromatik 
(rang-barang)  rang  bilan  birikuvi  asosiy  prinsip 
b o iib   xizmat  qiladi.
A y tib   o ‘tilg a n   ra n g li  v a  y o rq in   k o n tr a s t 
hodisalari  o ‘zaro  uzviy  b o giangan.  M asalan,  bir 
xildagi  yashil  rang  qora  va  o q   fonda  bir  holatda 
och  y ash il,  b o sh q a   h o la td a   t o ‘q  yashil  b o i i b  
ko'rinadi.
Shu  bilan  b ir  v aq td a  x rom atik  k o n trastn in g  
t a ’sir  k u c h id a   fo n   b irin ch i  h o la td a   t o ‘q   qizil, 
ikkinchi holatda och qizil (pushti) b o iib  k o ‘rinadi.
R ang  kontrastining  ta ’sir  kuchi  to ‘yinganligi, 
rang yuzalarining  kattaligi  va  fazoviy sharoitlarga 
b o g iiq .  R an g lar  qanchalik  ravshan  b o is a ,  fon 
yuzasi  taq q o slan ay o tg an   rangga  n isbatan  k atta 
b o is a ,  shunchalik  b u   rang  kuchliroq  o ‘zgaradi. 
Taqqoslanayotgan  ranglar  qanchalik  uzoq  b o is a , 
rang kontrasti shunchalik kam ko‘rinadi. K ontrast 
b evosita  q o 'sh n ich ilik d a  p red m et  ch ek k alarid a 
(chetki  kontrast)  ancha  sezilarli,  bu  narsani  qora 
yoki oq hoshiya kiritish  bilan yo‘q qilish mumkin. 
M e’moriy grafikada hoshiya ko'pincha tusi va rangi 
b o 'y ic h a   yaqin-  b o ig a n   yuzalaf'ni  ch eg aralash  
uchun  ishlatilâdi. 
r
Birvarakay kontrastdan tashqari ketm a-ket ro ‘y 
beradigan  k o n trast  ham   mavjud.  Bu  ikki  rangni
b a r a v a r   em as,  b a lk i  k e tm a -k e t,  oq  y u zag a 
qaralganda qaram a-qarshi  rangning paydo b o iish  
h o latid ir.  K etm a-k et  k o n tra s t  h o la ti  g rafik ad a 
ahamiyatsiz roi  o ‘ynaydi,  negaki  u  birvarakay  va 
k etm a-ket  k o n trastn in g   m avjudligi  va  ularning 
o ‘zaro  bogiiqligi  bilan  murakkablashadi.
R a n g   x u s u s iy a tla ri  va  q o n u n iy a tla r id a n  
m e’moriy  grafikada  tekis  va  fazoviy tasvirlardagi 
bir qator masalalarni  hal etishda foydalaniladi.
B ir  ran g g a  b o 'y a lg a n   tekis  yuza  doim o  b ir 
butun,  yaxlit  yuza  b o iib   idrok  qilinadi.  Ikki  va 
bir  qancha  ranglarga  bo'yalgan  yuza  esa  ajralib 
ketgan,  deformatsiyalangan  b o iib   k o ‘rinadi.
B ir  xil  b o i i b - b o i i b   c h iq ilg a n   te k islik la r 
ch u q u rlik k a   u zo q lash g an   sari  y ax litro q   b o ii b  
k o ‘rinadi, negaki kontrastlar kamroq seziladi (havo 
m uhiti  ta ’siri).
Xromatik kontrast 
deb, qo'shni xromatik ranglar 
ta ’sirida rang tusining yoki  rang to ‘yinganligining 
o ‘zgarishiga  aytiladi.  K ulrang  b ir xil  qog'ozlarni 
turli xrom atik fonlarga qo'yilsa, umum an, turlicha 
b o ii b   k o ‘rinadi:  qizil  fo n d a  kulrang  yashilsifat 
b o iib ,  sariq  fonda  ko'kim tir,  yashil  fonda  pushti, 
ko ‘k  fonda  sarg‘im tir b o iib   ko'rinadi.  X rom atik 
kontrastning umumiy qoidasini shunday ifodalash 
mumkin:  ag ar  rang  xrom atik  fon  bilan  o ‘ralgan 
b o is a ,  ran g g a  q o ‘shim cha  fon  ra n g i  to m o n g a 
o ‘zgaradi.  A gar  rang  qizil  fonda  b o is a ,  qizilga 
qo ‘shimcha  rang  unga  aralashgandek:  qizil  fonda 
sariq  rang  yashilsifat  sariq,  moviy  sovuq  yashil 
tusga,  k o ‘k  moviyga  yaqin b o iib   o ‘zgaradi.  Qizil 
fonda yashil  rang  o ‘z rang tusini  o ‘zgartirmaydi, 
yashil  rangga yashil aralashgandek b o ia d i, buning 
oqibatida  u  k o 'p ro q   to ‘yinadi.  H ar  qanday  rang, 
o ‘zining  q o ‘shim cha  ra n g i  fo n id a  to ‘yinganlik 
jih a tid a n   fo y d a   k o 'ra d i.  A g ar  b iro r  ran g n in g  
to 'y in g a n lig in i  k u c h a y tirish   k e ra k   b o i s a ,  uni 
qo ‘shimcha  rang foniga joylashtirish  kerak.
Biror rang o ‘zi  bilan  bir xil  rang  tusdagi,  lekin 
k o 'p ro q   to ‘yingan  fo n d a  b o is a ,  teskari  n atija 
olinadi, agar, masalan, qizil rang ko ‘proq to ‘yingan 
qizil  fonda  b o is a .  U nda,  xrom atik  kontrastning 
umumiy qoidasiga muvofiq, qizil rangga uning o ‘z 
q o ‘shim cha  rangi,  dem ak,  yashil  ara la sh a d i  va 
buning  natijasida  u  xiralashadi.  H ar  qanday, rang 
o ‘zi bilan  bir  xil  rang tusidagi,  lekin  to'yinganroq 
fonda  b o is a ,  o ‘z  to'yinganligini  yo‘qotadi.
K o ‘p in c h a   y o r u g i a s h g a n   v a   x ro m a tik  
kontrastning  b arav ar  ta ’sirini  kuzatish  mumkin: 
k u lr a n g   t o ‘q  k o ‘k   f o n d a   y o r u g i a s h a d i   va
4 0

---

s a r g 'a y a d i,  och   s a riq   fo n d a   t o ‘q la s h a d i  va 
k o ‘k im tir  tus  oladi.  X ro m atik   k o n tra s t  t a ’siri 
qâchonki  yorug‘lashgan  kontrast y o ‘q  b o ‘lganda 
kuchayadi,  y a ’ni  fon  va  undagi  rang  y o ru g iik  
ji h a tid a n   b ir   xil  b o ig a n d a .  A g a r  o 'r t a c h a  
yorugiikdagi  qizil  fon  olsak,  undagi  to‘q  kulrang 
va  och  kulranglar,  y o ru g iik  jihatidan bir xil  qizil 
fondagi  o 'rta c h a   k u lran g g a  n isb atan   x rom atik 
kontrast  tufayli  ancha  kam  k o 'karadi.  X rom atik 
k o n tra s tn in g   t a ’siri  y o ru g ‘lik  jih a tid a n   t o ‘liq 
ten g lig id a  em as,  fon  u n d ag i  ra n g d a n   to 'q r o q  
bo ‘lgan holda  kuchliroq  b o ia d i.
K o n tr a s t  t a ’sirn in g   k a tta lig i,  sh u n in g d e k , 
fazo v iy   s h a r o itla r g a   b o g i i q ,  b u   jih a td a n  
y o ru g iash g an   k o n tra st  ham ,  xrom atik  k o n trast 
ham   bir xil  qonunlarga  bo ‘ysunadi.
R a n g li  y u z a la rn in g   ik k i  b o i a g i   b ir-b irig a  
q a n c h a lik   y a q in  
b o i s a ,  
u la r   b ir -b ir ig a  
k o 'r s a ta y o tg a n   k o n tr a s t  t a ’s irla r  sh u n c h a lik  
kuchliroq  b o ‘ladi.  Shuning  uchun  ikki  bir-biriga 
tutashgan rangli yuzalarning bevosita chegarasida 
k o n tr a s t  k u c h liro q   b o i a d i .   B u  h o la t  c h e tk i 
k o n tra s t  v aziy atid a  o ‘z  ifodasini  to p ad i.  A gar 
vertikal tasm a bir tekisda bo ‘yalgan b o is a , chetki 
k o n trast  notekis  b o ‘yalgandek  taassu ro t  beradi: 
a y n a n   y o r u g 1  ra n g   b ila n   c h e g a ra la n g a n  
chekkasidan,  h a r  b ir  tasm a  to 'q r o q   ran g   bilan 
chegaralangan  boshqa  chekkasiga  nisbatan  to ‘q 
bo ‘lib ko'rinadi.  Chetki  kontrast ta ’sirida yuzaga 
kelgan bunday  xildagi  yorishish  yoki  to 'qarishni 
tu r li  y o r u g i ik d a g i  ik k i  tu ta s h g a n   y u z a la r 
c h e g a ra s id a   k o ‘p in c h a   k u z a tis h   m u m k in . 
X ro m a tik   c h e tk i  k o n tr a s tn in g   t a ’siri  kuchsiz 
bo ‘lsa-da,  shunday  h o la t  kuzatiladi.
Bevosita  qo'shni b o ig a n   h ar qanday ikki rang 
bir-biriga kontrast ta ’sir ko ‘rsatadi.  Lekin  u faqat 
tutashish  chizig‘i  yonida kuchli  namoyon  b o ia d i. 
Rangning butun yuzasi b o ‘ylab tarqalgan kontrast 
ta ’sirini  b ir  ran g   b o sh q a  ran g n i  h a r  to m o n d an  
o ‘raganda, bir rang boshqasi uchun  fon  b o ig an d a 
kuchli  darajada  kuzatish  mumkin.  Shuning uchun 
k o n tra st  qonunini  ifoda  etib,  biz  fon  rangining 
undagi  obyekt  ran g ig a  t a ’siri  h aq id a  gapirdik. 
H aq iq atd a  k o n trast  ta ’sir  doim o  o ‘zaro  b o g iiq  
holda.  A rang V rang ta ’sirida o ‘zgaradi, ammo V 
rang ham  A rang bilan qo ‘shniligi tufayli o ‘zgaradi. 
Lekin b u  keyingi ta ’sir fon rangining undagi obyekt 
rangi  ta ’sirida  o'zgarishi  ahamiyatsiz,  amaliyotda 
u   k o ‘p   h o lla rd a   hech   q an d ay   a h am iy atg a  ega 
b o im ay d i.
Obyekt yuzasi fon  yuzasiga nisbatan  qanchalik 
kam   b o is a ,  k o n trast  ta ’sir  shunchalik  kuchliroq 
b o ia d i.
Obyektning teng yuzalarida perim etr qanchalik 
k a tta   b o i s a ,  d em ak ,  fon  va  o b y ek t  o rasid ag i 
chegara  c h izig i  qanchalik  uzun  b o is a ,  k o n trast 
t a ’sir  shunchalik kuchli  b o ia d i.
K o n tra s t  k attalig ig a,  shuningdek,  k o n trast- 
la s h tirilg a n   r a n g la r  o ra s id a g i  c h e g a ra la rn in g  
ko'rinish  darajasi ham   k atta  ta ’sir  ko‘rsatadi.  Bu 
chegaralarning  kuchsiz,  xira,  n o an iq   k o 'rin ish i 
k o n tr a s t  uch u n   m aq b u l  h o la t  h iso b lan ad i.  Va 
aksincha,  kontrast  ta ’sirini  kichraytirish,  b a ’zida 
esa umum an yo‘q qilish uchun b u  chegaralarni ju d a 
ingichka,  lekin  aniq  hoshiya  bilan  chizib  chiqish 
yetarli.  F araz  qilaylik,  biz  birgina  rang  (masalan, 
k u lra n g )  b ila n   b ir o r  n a q sh n i  ikki  tu r li  fo n d a  
(m a sa la n ,  q izil  va  k o ‘k)  b a ja rish im iz   k e ra k . 
K ontrast tufayli b u  naqsh qizil fonda ko'kim tir va 
k o ‘k  fo n d a  s a r g is h   b o ii b   tuyuladi.  H ar  ikkala 
fonda ham   kulrang  naqsh  bir xil.  Shu  bilan  birga 
ko ‘kim tir yoki  sa rg ish   emas,  toza  kulrang b o iib  
k o 'rin ish ig a   qan d ay   usul  bilan  erishsa  b o ia d i?  
K o n tra st  ta ’sirini  qanday  usul  bilan  y o ‘q  qilish 
mumkin?  Bu  m aqsadni  am alga  oshirish  m um kin 
b o ig a n  b a ’zi  usular biz  uchun  m aium :
1)  naqshni  yetarlicha  aniq  hoshiya  bilan chizib 
chiqish;
2) yorug1  fon va naqshni muvofiqlikda tanlash;
3)  k o n tr a s t  t a ’sirin i  k a m a y tiru v c h i  n a q sh  
shaklini  tanlash.
Lekin bu usullarni doim ham q o ila b  b o ‘lmaydi, 
chunki  naqsh yorqinligi va shakli boshqa tasavvurlar 
bilan aniqlanadi va ulami kontrast ta ’sirini yo'qotish 
maqsadida xohlagancha o ‘zgartirish mumkin emas. 
S h uning  u ch u n   b u   m a q sa d n i  am alg a  o sh irish  
mum kin b o ig a n  yana ikki usulni ko‘rsatamiz;
1) turli fondagi naqsh boiaklari orasidagi kontrast 
tufayli hosil b o ig an  farqni ancha kamaytirish (ba’zida 
butunlay yo‘qotish) mumkin, qâchonki bu boiaklar 
bir umumiy shaklga birlashtirilsa;
2)  k o n tra st  ta ’sirini  y o ‘qotishning  eng  q a t’iy 
usuli  naqshning  rangini  k o n tra s t  t a ’siri  o ‘rnini 
bosish  darajasida  o'zgartirishdan  iborat.
K o‘k  fonda kulrang sarg‘ayadi. Bu sarg‘ayishni 
y o ‘qotish  uchun  kulrangga  ozgina  ko ‘k  rangdan 
q o ‘shish kerak. Bunda aralashgan b o ‘yoqning ko ‘k 
rangi va  kontrast tufayli yuzaga  kelgan sariq  rang 
aralashib,  toza  kulrang,  axrom atik  rangni  beradi. 
K o ‘k  fo n d ag i  n aq sh   b o ia g i n i  k u lra n g   em as,
41

---

ko ‘kishroq qilish, qizil fondagi naqsh  b o iag in i esa 
ozgina qizg‘ish qilish kerak, shunda ular ikkovi ham 
bir xil,  buning ustiga hech qanday xrom atik  tussiz 
toza  kulrang  b o iib   ko'rinadi.
K o n trast  qon u n larin i  bilish  ran g lar  birikishi 
bo'yicha h ar qanday vazifani ijobiy hal qilish uchun
muhim,  sababi  ranglar  bir-biri bilan  birikib,  ular 
k o n tr a s t  t a ’sirig a   d u ch   k e la d ila r.  U   yoki  bu 
b irik m ad an   hosil  b o ia d ig a n   n a tija n i  oldindan 
ko‘ra bilish uchun, kontrast ta ’sirida unga kiruvchi 
rang  birikm alari  qanday  y o ‘nalishda  va  qanday 
darajada  o'zgarishi  mumkinligini  bilish kerak.
Ikki rang birikmalari
Ranglaraing qanday birikmalari uyg‘unlashgan 
hiso b lan ad i?  Q an d ay   b irik m a la r  b o sh q alarig a 
n is b a ta n   y o q im liro q ?  Shu  k a b i  s a v o lla r  k o ‘p 
uchraydi va ularga ko ‘pincha q a t’iy shaklda javob 
berishga harakat qilinadi. Lekin bunday savollarga 
turli mualliflar tom onidan beriladigan javoblar bir- 
biriga to ‘g‘ri kelmasligi tabiiy, san’a t amaliyoti ham 
bu  javoblarni  kam dan-kam   hollarda  tasdiqlaydi. 
Savollar q o ‘yilishining o'ziyoq m antiqan noto‘g‘ri. 
Ham m a birdek yoqtiradigan, har qanday sharoitda 
ham   umuman go‘zal birikmaning b o iish i mumkin 
emas,  shuningdek,  ham m a  uchun  va  h ar  qanday 
sh aro itd a  h a m   yoqim li  ran g lar  b o iav erm ay d i. 
Nemis  rang-tasvirchisi  G ans  M ak art  aytganidek, 
ag ar  yorqinlik  yaxshi  tan lan sa  va  h a r  b ir  rang 
bo iag ig a to‘g‘ri keluvchi yuzalarning qulay nisbati 
olinsa,  h ar  qanday  rang  birikmasini  uyg'unlikda 
bajarish  m um kin.  R anglar  yorqinligi  va  yuzalar 
n is b a tid a n   fo y d a la n ib ,  j u d a   k en g   k o i a m d a  
birikma xususiyatini  o ‘zgartirish mumkin.
R an g lar  birikuvi  h aq id ag i  savollar  b o ‘yicha 
fanda  mavjud  m aiu m o tlam i  uch guruhga  b o iish  
mumkin.
1.  D izayner  to m o n id an   qabul  qilingan  b a ’zi 
dastlab k i  h o latlard an   nazariy  y o i   bilan  xulosa 
q ilin g a n   « ra n g la r  u y g ‘u n lik la ri»   q o n u n   yoki 
q o id a la rn i  b elgilovchi  n o rm a tiv   x a ra k te rd a g i 
n a z a riy a la r .  U m u m a n   o lg a n d a ,  h a m m a   bu 
nazariyalar yolg'on,  sababi  uyg‘unlikning m utlaq 
q o n u n la r i  b o i i s h i   m u m k in   em as,  ra n g n in g  
psixologik va estetik  ta ’siri sohasida joriy qilinishi 
mum kin b o ig a n  nisbiy qonunlar tashqaridan qabul 
qilinmay,  am aliyotdan  olingan  bo ‘hshi  kerak.
2.  R ang birikm alarining psixologik  va  estetik 
t a ’siri  h a q id a   eksperim ental  y o i   bilan  olingan 
m aiu m o tlar.
3.  Biror birikmaning badiiy ahamiyati haqidagi 
san’at  asarlari tahlilidan  olingan  m aium otlar.
F aqat ikkinchi va uchinchi guruh m aiu m o tlari 
biz  uchun  qim m atli  b o iis h i  m um kin.  U lar  k o ‘p 
emas  va ko'pchilik  hollarda kamchiliklarga ega.
R a n g   b irik m a la ri  h a q id a g i  u n c h a   k o ‘p 
b o im a g a n   ishonchli  m a ’lum otlarni  keltirib,  biz 
o d d iy   te rm in o lo g iy a d a n   fo y d a la n is h d a n   voz 
kechamiz va birikmalarni garmonik va nogarmonik, 
go‘zal va xunuk, yoqimli va yoqimsizga ajratamiz.
T o ‘g ‘ri,  h a r  q a n d a y   b ad iiy   a s a r  garm o n ik - 
uyg'unlashgan  va  «garm oniya»-qonuniyat,  lekin 
fa q a t  bizga  yoqqan  v a   estetik  yoqim li  b o ig a n  
narsalarnigina garmonik deb atash noto‘g‘ri.  Sariq 
rangning  sarg‘ish-yashil  rang  bilan  birikuvi  k o ‘p 
h o lla rd a   v a   k o 'p la b   ta d q iq o tc h ila r  to m o n id an  
qoniqarsiz deb topilgan.  Lekin Van-Gogning qizil, 
yashil,  sariq  va  sargish-yashil  ranglar  birikuvida 
q u rilg a n   « A rla d a g i  tu n g g i  k afe»   a s a rin i 
nogarmonik, ya’ni uyg‘unlashmagan asar deb atash 
ehtim oldan  yiroq.
B u  b irik u v   y o q im lim i  d e b   sa v o l  q o ‘yilsa, 
ko'pchilik salbiy javob qaytaradi. Lekin rassomning 
vazifasi ham aynan shundan iborat b o ig an .  U  o ‘z 
is h id a   tu n g i  k a fe n in g   n o q u la y   va  yoqim siz 
v a z iy a tin i,  u n d a g i  k is h ila rn in g   q a ro v s iz   va 
yolgizliklarini  ifoda  etgan.  Ekspressionistlam ing 
k o ‘p ishlari kishi ko'zini quvontirmaydi, lekin ular 
qonuniyatga asoslanib qurilgan, uyushgan va yaxlit. 
Badiiy  asam ing  yaxlitligi  muhim  va  shart  b o ig an  
sifatlardan.  Bunday  sifatdan  m ahrum   buyum   bir 
butun asar sifatida mavjud b o iish i m um kin emas. 
A lbatta,  bu   qonun  umumiy,  doimiy  qonun  emas. 
Biz uchun bir butun va yaxlit b o ig a n  narsa, boshqa 
sh a ro it  v a  b o sh q a  kish ilar  uchun  qonuniyatsiz 
b o iish i mum kin. Fazoviy va m uvaqqat san’a t tarixi 
bu fikrni tasdiqlovchi yetarli m aiu m o tlam i beradi, 
negaki  ilgari  nogarm onik piro v ard id a  garm onik 
b o i i b   tu y u lg a n i  va  a k sin ch a  b o i g a n i   h a q id a  
dalillar mavjud. XVI asr Venetsiyada eng afzal, keng 
tarqalgan va sevimli  birikm alar -  yorqin to ‘yingan 
ranglar, jum ladan,  to ‘q  qizil  rangning  oltin  bilan 
birikmasi  b o ig an .  Bunday birikm alarni rassomlar 
asarlarida va kiyim-kechaklarda uchratamiz. XVIII 
asrda  Fransiyada  bunday  birikm alar  uchramaydi. 
0 ‘tk ir  yorqinlik  to ‘yinm agan  rang larn in g   nafis
4 2

---

tuslari  bilan  almashindi,  Bushe koloriti yoki saroy 
x o n im la ri  lib o s la ri,  y o k i  S ev r  q iro li  ch in n i 
manufakturasi  chinnisi.  X VIII  asr  ikkinchi  yarmi 
rus  ran g -tasv irid a  biz  yana  y orqin  chaqnovchi 
ranglar birikuvini uchratamiz. Lekin ular Venetsiya 
Uyg'onish davri rassomlarining rang birikmalaridan 
farq qiladi. Rossiya XVIII asrda Fransiyaga taqlid 
qilgan, lekin Versalda o ‘zlashtirilgan pardozlangan 
p a rik la r  y o rq in   q a ra sh g a   ega  y ash n ab   tu rg a n  
yuzlami zaiflashtira  olmadi.  Eslatib  o ‘tish qiziqki, 
o ‘sha  Fransiyaning o ‘zida o ‘z koloriti bilan  Bushe 
va  F ra g o n a r  asarlarig a  o 'x sh am ay d ig an   aynan 
fransuzlar qalam iga mansub D elakruaning «Ladya 
D an te»   asari  pay d o   b o 'ld i.  R a sso m la r  o ‘zlari 
qo'shilib ketgan  va  ideologiyalarini singdirgan  o ‘z 
buyurtmachilari  va xaridorlari  didini  ifodaladilar.
R ang tusi bo'yicha ikki rang orasidagi yoki rang 
aylanasi  b o ‘yicha  u lar  orasidagi  oraliqning  farq 
darajasi  (1-rasm) xrom atik  interval deb  ataladi  va 
kichik, o ‘rtacha va k atta intervallar mavjud. Kichik 
va  o ‘rta c h a   yoki  o 'r ta c h a   va  k a tta   in terv allar 
o ra s id a   a n iq   c h e g a ra   q o 'y is h   m u m k in   em as. 
A ylananing  bir  qismidagi  bir  xil  oraliqni  kichik, 
boshqa  oraliqni  o ‘rtach a  interval  deb  hisoblash 
m um kin.  S h a rtli  va  taxm iniy  ch eg ara  sifa tid a  
quyidagilarni  ko'rsatish  mumkin:  aylananing  1/8 
b o iag id an   oshm agan  ranglar  orasidagi  masofalar
-  kichik oraliq,  1/8 dan 2/8 gacha b o ig a n  masofalar
-   o 'rta c h a   o ra liq ,  2/8  d a n   4/8  g ach a  b o 'lg a n  
m aso fala r  k a tta   oraliq  deb  atalad i.  B oshqacha 
a y tg a n d a ,  a y la n a d a   b e v o sita   q o ‘sh n i  b o ‘lib 
joylashgan ranglar kichik  interval  hosil  qiladi;  bir- 
b irid a n   ay la n a n in g   c h o ra k   q ism id an   k o ‘p ro q  
m asofada bo ‘lganda-/ca/to interval, qolgan hamma 
kom binatsiyalar  o'rtacha  interval deyiladi.  Kichik 
in te rv a lla rg a   s a r iq - to ‘q  s a riq ,  y a ltiro q   sa riq - 
limonsifat  sariq,  o'rtach a  intervallarga  sariq-qizil, 
sariq-yashil, katta intervallarga sariq-moviy, sariq- 
k o 'k ,  sariq-binafsharanglarni  kiritish  mumkin.
Ranglar  birikm alari  haqidagi  ta iim o td a   keng 
tarq alg an   h o la t  shunday  ta ’riflanadi:  kichik  va 
k a tt a   in te rv a lla r  k o 'p   h o lla rd a   y en g il,  o 'r t a  
intervallar esa  qiyin  birikmalardir.
K ichik  intervallar  shu  bilan  xarakterlanadiki, 
ularai tashkil qilgan ranglar ikki  turli rang sifatida 
emas,  bir rangning tuslari,  bir rangning o'zgargan 
ko'rinishi  sifatida idrok  qilinadi.
H am m a  ta jrib a la rd a   k o 'rsatilish ich a,  kichik 
interval  uch u n   ik k i  ran g n in g   b irlash ish i  fa q a t 
u larning  bir-biriga  yetarlicha  yaqinligini  emas,
y o rq in lik   b o 'y ic h a   u la r   o ra s id a g i  m a ’lum  
m u n o s a b a tn i 
ta q o z o  
q ilish i 
b ila n  
h am  
x a ra k te rla n a d i.  K ichik  in terv ald a  ra n g la r  bir- 
b ir id a n   s p e k tr   y o k i  ra n g   a y la n a s id a   q a n d a y  
y o 'n alish d a  farq  qilsa,  yorqinligi  b o 'y ich a  ham  
xuddi  shunday  farq  qilishi  kerak;  rang aylanaçida 
qaysi rang yorqin bo'lsa, bu yerda ham  o'sha rang 
y o rq in ro q   b o 'lis h i  k e ra k .  T o 'q   qizil  q izild an  
to'qroq; karm in qizil qip-qizildan to'qroq; qizil to 'q  
sariqdan to'qroq; yaltiroq sariq limonsifat sariqdan 
to'qroq;  sovuq  yashil  iliq  yashildan  to'qroq;  ko 'k  
m oviydan  to 'q ro q ;  k o ‘k -binafsharang  qizg'ish- 
binafsharangdan  to 'q ro q .  Bu  qoida  saqlanm asa, 
ra n g la r  b irlik ,  o rg an ik   b o g 'liq lik   ta a s su ro tin i 
berm aydi;  u larning  b ir-b irig a   yaqin  b o iis h ig a  
q a ra m a y ,  b irik m a   s u n ’iy,  g 'a y rio d d iy   b o 'lib  
ko'rinadi. Kichik intervallar m e’moriy bo'yoqlarda 
katta ahamiyatga ega; ular bo'yalgan yuzalarni ola- 
bula  qilmay,  ularning  birligini  buzmay,  bo'yoqqa 
ta ’sirchanlik,  turli-tum anlik  va  ifodaviylik  berish 
imkoniga ega. Kichik intervallardan foydalana olish 
m e’moriy  b o 'y ash   sohasidagi  ustalikning  muhim 
shartlaridan  biri  hisoblanadi.
K atta intervallarda biz  bir-biridan  tubdan  farq 
qiladigan  yoki  h a tto   qaram a-qarshi  rang  tuslari 
bilan ish olib boramiz. Bu jihatdan qo'shim cha rang 
birikuvi  eng  keskin  h o la t  h isoblanadi.  Bunday 
b irik m a la r  sh u   b ilan   e ’tib o rn i  to r ta d ik i,  u lar 
birikm aga  kiruvchi  ranglarning  to'yingan-ligini 
oshiradi va ularga hatto uzoq vaqt qaraganda ham 
o 'z  go'zalligini saqlab qolish imkonini beradi. Lekin 
aynan shuning natijasida ikki to'yingan qo'shimcha 
ra n g la r  birikm asining  h ad d an   tash q ari  yorqin, 
keskin  b o 'lib   tuyulishi  xavfi  b o 'la d i.  B ir  rang 
kuchli,  boshqasi  kuchsiz  to 'y in g an   q o 'sh im ch a 
ranglar birikmasi katta ahamiyat kasb etadi. Bunda 
kuchsiz to'yingan  rang nisbatan  k atta  maydonni, 
kuchli to'yingan rang esa kichik m aydonni egallashi 
kerak.  Boshqacha  aytganda,  h ar  b ir  qo'shim cha 
ra n g n in g  
e g a lla g a n  
m a y d o n i, 
u la rn in g  
to'yinganligiga teskari proporsional bo'lishi kerak.
X rom atik  ranglarning  axrom atik  ranglar bilan 
birikmasiga kelsak,  bu yferda Gyotening juda  qiziq 
kuzatishlarini  keltirish mum kin:  qizil,  to 'q   sariq, 
sariq ranglar qora bilan, moviy, ko'k, binafsharanglar 
oq  rang bilan birlashganda ustunlik  qiladi.
A gar  axrom atik rang biror to'yingan xromatik 
rang uchun fon bo'lsa, ular yorug'lik bo'yicha bir- 
b irid a n   kuchli  farqlanm asligi  k erak ,  x ro m atik  
rangning iloji boricha k o 'proq darajada o'ziga xos

---

boig an   ifodaviylikni  saqlab  qolishi  maqsadga 
rauvofiqdir.  Juda  yorug'  fonlarda  (axromatik) 
to'yingan ranglar tekis, juda to'q  fonlarda  keskin 
boiib qoladi. Och xromatik ranglar uchun ulaming 
o'zidan  to 'q ro q   fonlar,  to 'q   ranglar  uchun, 
aksincha,  ochroq  fonlar  to‘g‘ri  keladi.
Rangli kompozitsiyalar turlari.