Kompozitsiya

ham ma  asosiy  turlari  rasmlarida cbiziqU naqshlar 
k o ‘rinishida ifodalangan.  Eslatib  o ‘tamiz,  h a r  bir 
to ‘rsim on  shakl  k o n stru k tiv  yechimlarning,  shu 
ju m la d a n ,  m e ’m o riy   va  b a d iiy -k o n s tru k to r 
shakllarning  sterjenli  va  plastinkali  variantlarida 
(uyalar  tipida)  mujassamlantirilishi  mumkin  (ko‘p 
h o lla rd a   f a q a t  b ir-ik k i  tu r d a g i  ste rje n   va 
p la stin k a la rd a n ).  Y axshi  m ash h u r  p ro to tip   va 
n a m u n a   b o ‘lib ,  b u n d a   m u k am m al  ta b iiy  
shakllardan  biri -  ari uyasi xizmat qiladi.
Z am onaviy  m a h o b a tli  s a n ’a td a   shakl  hosil 
qilishning shunday g'ayrioddiy plastik uslubi paydo 
b o 'ld ik i,  u n d a   n o y o b   y o ru g ‘-soya  tasv irin in g  
o'zgaruvchi  quyosh  y o rug'ida  yaratilgan nuqtali 
relyefi  kom binator holda  foydalaniladi.
Parket  tipidagi  eng  yaxshi  taxlam  vazifasi. 
Cheklangan turdagi elementlardan iborat eng yaxshi 
taxlam vazifasini yechishda (yuza yoki hajm tashkil 
qilish  holatlari  uchun  yoxud  u lar  taqsim lanishi, 
bichilishi) uchta xarakterli vaziyat b o ‘lishi mumkin:
Zieh  taxlam 
-   figuralarning  berilgan  turlarini 
fig u rala r  o rasid a  zieh  boMmagan  tutash u v n in g  
ham m a  varian tlarig a  n isbatan  kichikroq  tirqish 
b ila n   o 'z a r o   jo y la s h u v i  (m a sa la n ,  k v a d ra t, 
strukturaviy  sxem a  b o ‘ylab  b ir  xil  aylanalardan 
iborat  taxlam).
Tig‘iz taxlam 
-  figuralarning  berilgan  turlarini 
eng  zieh  tu tash u v   v a   fig u rala r  o rasid a  b o ‘lishi 
m um kin  b o ‘lgan  eng  kichik  tirqish  bilan  o ‘zaro 
joylashuvi  (m asalan,  trigonal  strukturaviy  sxema 
bo ‘ylab  bir xil  aylanalardan  iborat taxlam).
Eng tig‘iz (yoki umuman zieh) taxlam 
-  tekis va 
hajm iy  g eo m etrik   s h a k lla r  tu r la ri  ch ek lan g an  
sonining  hech  qanday  tirqishsiz joylashuvi  (q at’iy 
aniq  k o 'p b u rc h a k la rd a n   yoki  k o ‘pq irralilard an  
ib o r a t  ta x la m ,  m a s a la n ,  p a ra lle lo g ra m m la r, 
parallelepipedlar,  boshqa  m untazam   shakllardan. 
Ammo,  shunday  taxlam ni  ham   k o 'p in ch a  tig'iz, 
s h u n in g d e k ,  « fazo n i  t o ‘g ‘ri  ta q s im la sh »   deb 
ataydilar).
Badiiy-texnik shakl hosil qilishda parket tipidagi 
vazifasi. 
T urli mutaxassislikdagi  loyihalovchilarga, 
ayniqsa,  m e’m o rlar va  dizaynerlarga,  k o 'p in ch a 
parket  tipidagi  vazifani  uning  aniq  amaliy  tadbiq 
qilishning shunday ikki asosiy turlarida hal etishga 
to ‘g‘ri  keladi.  U lardan  birinchisining  m ohiyati -  
b ir  yoki  b ir  n ech a  ta la b   e tilg an   tu ta s h   shakl- 
yuzalarni  tipoelem entlarning  iloji  b o rich a  kam  
turlaridan tashkil qilishning eng yaxshi (demak, eng 
ko n stru k tiv ,  yaxlit  va  eng  kam   xom ashyo  sarfi
bilan)  usulini loyihalashdan  iborat.  Ikkinchisining 
m o h iy a ti  -   ta la b   e tilg a n   sh a k l  q is m la ri  -  
shablonlariga bichilayotgan figuralar orasida tirqish 
ko ‘rinishidagi  (lekalo  oralig'i)  xomashyo  chiqitini 
kam aytirib  yoki  um um an  chiqitsiz m a ’lum   yaxlit 
mate,ri,alda  b ic h ish n jn g   eng.  y ax sh i  u su lin i 
loyihalashdan iboratdir.
Kombinator  ornament  tipidagi vazifasi. 
Ikki 
o ‘lchamli  fazodagi  kom binator shakl  hosil  qilish 
tu r la r id a n  
b ir i 
-  
y u z a n i 
k o m b in a to r 
ornam entlashdir.  H ar  qanday  o m am en t  tartibli- 
sim m etrik  va  umum iy  holda  yuzada  uncha  ko ‘p 
b o ‘lm a g a n , 
k o ‘p 
ta k r o rla n u v c h i 
n aq sh  
elementlarining erkin joylashishi (zieh birlashuvsiz) 
orqali  tashkil bo'lgan m urakkab  shaklli figuradan 
iborat  b o ia d i.
Ornament, umumiy holda tipik shakl-struktura, 
d e m a k ,  k o m b in a to r  s h a k lla r  tu r la r id a n   b iri. 
Q ach o n k i  tu rli  o rn a m e n tla r  g u ru h lari  um um iy 
elementar naqshlar asosida tashkil bo ‘lar ekan, bu 
fao l  k o m b in a to r  shakl  hosil  qilish n in g   yorqin 
misolidir.  K om binator ornam entlar guruhini faqat 
bir turdagi asimmetrik figura asosida ham  yaratish 
m um kin.  B u  m u ra k k a b   naqsh  shakli  va  oddiy 
figura  b o iish i  mumkin.
Birgina birxillashtirilgan tipoelement asosida bir 
oila  k o m b in ato r  o rnam entlarining  strukturaviy 
xilma-xilligi simmetriya turlarining mumkin bo'lgan 
hamm a  kombinatsiyalari  bilan  belgilanadi  va  son 
jihatdan  17  ga teng.  K om binator ornam entlarning 
bu asosiy struktura-simmetrik turlarini biz ilgariroq 
sim m etriyaning  asosiy  boshqaruvchi  aham iyati 
m iso lid a,  s h a k l-s tru k tu ra ,  tip o e le m e n tla rn in g  
seriya-nomenklaturasi, kom binator shakllar seriyasi 
tushunchalari  misolida  ham   ko ‘rib chiqqanmiz.
O rnam entlar uchun, shu jum ladan, kom binator 
ornam entlar  uchun  q ato r  xarakterli  xususiyatlar 
xos.  Birinchidan,  ornam entlarning h a r  birida  har 
qanday qismida tuganm as bir xildagi tartibli naqshli 
yuza,  h ar bir holda asosiy elementlarning m a ’lum 
b ir  m inim al  soni  yoki  naqsh  fragm entlarini  o ‘z 
ich ig a 
o ig a n  
P a ra lle lo g ra m m  
(q iy sh iq  
Parallelogram m ,  k v a d ra t,  t o ‘g‘ri  b u rch ak   yoki 
rom b) turlaridan birining yordam ida tashkil topgan 
b o 'lis h i  m u m k in .  O rn a m e n tla n g a n   y u z a   bu  
katakcha-parallelogram m ni  yuzaning  ikki  asosiy 
o'lcham larida uning tom onlariga parallel-ko‘chma 
simmetriya o'qlariga, h ar bir tom on o'lcham iga teng 
masofa bilan  ko ‘chirish  orqali yuzaga keladi.  Shu 
sababli  aytish  m um kinki,  ornam entning  ham m a
32

---

turiga ko'chm a simmetriya xos, h a r bir om am entni 
esa katakcha-parallelogramm ning «o‘z»  turi  bilan 
alohida tarzda bezatilgan parket sifatida ham qarab 
chiqish  mumkin.  Ikkinchidan,  hatto  bir  struktura- 
simmetrik turidagi om am entlar joiz variantlarining 
umumiy miqdori asosiy shakl hosil qiluvchi naqsh 
ra s m la ri  v a   u n i  o ‘sh a   q u rilish   sim m etriyasida 
joylashtirish usullarining cheksiz xilma-xilligi tufayli 
ju d a   k o ‘p  xilda  b o ‘lishi  m um kin.  Uchinchidan, 
butun  yuza  naqshinkor qoplamasining simmetriya 
orqali  yuzaga  kelgan  tekis  va  tartibliligi  va  butun 
om am entning  m a ’lum  simm etrik  operatsiyalarda 
o ‘q atrofida burilishlar, aks tasvir, k o ‘chirish o ‘qlari 
b o 'y la b   tra n s la ts iy a la rd a   o ‘z -o ‘zi  b ila n   to ‘liq 
qoplanishi  kom b in ato r  ornam entlarning  m uhim  
struktura  va  bir vaqtning  o ‘zida estetik  xususiyati 
hisoblanadi.
Tuzilish katakchalari geometriyasi ham  va uning 
bezag i  ham   u m u m iy   b o ‘lg a n   k o m b in a to r 
o m a m e n tla r  b o 'lis h i  m u m k in .  Bu  p a rk e t- 
om am entlar,  u lam i  yaratishda  olingan  dekorativ 
elementi fazosidagi erkin simmetrik joylashtirishdan 
em as,  o 'z g a rm a s   m a trits a -p e rk e tn i,  m a trits a - 
p a rk e tn i  d e k o ra tiv   t o ‘ld irish   h a m d a   m a tritsa - 
park etd a  m azkur  dekoratsiyalangan  katakchani 
simmetriya  va  uning  kombinatsiyalari  turli  xillari 
bilan  uyg'unlashtirgan  holda  asos  sifatida  qabul 
qilishdan  kelib  chiqadi.
B u n d ay  
o m a m e n tn i 
b a ja ris h  
u ch u n  
tipoelementlarning  h ar birini  ketm a-ketlikda  yoki 
ko'chirish  elementini  kvadrat,  to ‘g ‘riburchak  yoki 
P a rallelo g ram m   k o 'rin is h id a   y u zan in g   ik k ala 
o ‘lc h a m id a  
k e tm a -k e tlik d a g i 
tra n s la ts iy a  
k o ‘rin is h id a   ta y y o rla y d ila r.  B u n d a  m u v o fiq  
keluvchi  p la s tin k a ,  p litk a la rn in g   to 'p la m id a n  
(k o n s tru k tiv   y o k i 
q o p la n a y o tg a n  
y u zan i 
yaratishda),  valik-shtam pdan  (gulqog‘oz,  tekstil 
matolari, o ‘rov qog'ozi tayyorlaganda), trafaretdan 
(buyum larning  k a tta   b o im a g a n   guruhi  uchun) 
foydalaniladi.
Strukturaviy  asos  sifatida  m a’lum  mozaik  to ‘r 
b o ‘ylab  tu rli  xil  n aq sh li-d ek o rativ   o ‘z g artirish  
kom binator parket-om am entlam ing o'ziga xos turi 
hisoblanadi.
B u n d ay   o rn a m e n ta l  sh a k lla rg a ,  e le m e n ta r 
ta s v iriy   va  hech   q a n d a y   tirq is h s iz   y u zan i 
t o ‘ld ira d ig a n   m u ra k k a b   tu z ilish d a g i  y o rq in  
dekoratsiyalangan figuralar turlarining cheklangan 
m iq d o rid an   b a ja rilg a n   predm et  (yoki  tem atik) 
ornament 
kiradi.
Ju d a   k o ‘p  am aliy  q o ‘l  m ehnati  buyum larida 
o rn a m e n t  te x n o lo g ik ,  k o n s tru k tiv   v a   b o sh q a  
xususiyatlami (masalan, m ato va bo'yralar to ‘qilishi 
sh ak lid a,  to s h   tax lam i  c h o k la rid a ,  kulolchilik 
buyumlaridagi plastik naqshlarda) to ‘g‘ri yoki badiiy 
ifodalaydi,  bunday  h o llard a  haq q o n iy   ravishda 
strukturaviy yoki  konstruktiv deb ataladi va  aslini 
olganda  arxitektonik  hisoblanadi.
D e k o ra tiv -a m a liy   s a n ’a t  va  m e’m orch ilik  
a sa rla rin in g  
k o ‘p g in a 
g o ‘zal 
o rn a m e n ta l 
k o m p o z itsiy a la ri  m a ’lum .  U la rd a   sh a k lla r 
k o m b in a to rik a si  q o n u n la rid a n   fo y d alan ilg an . 
Boshqa elementlar va variantli standartlar guruhlari 
qatorida  kubacha  zargarlar  ornam entlari,  qirg‘iz 
an’anaviy gilamdo'zligi naqshlari, Rossiya o ‘rta  asr 
uy  qurilishining  toshli  naqshlari,  0 ‘rta   Osiyoning 
m ash h u r  qadim iy  qurilishlarining  k o ‘p   variantli 
m e’moriy omamentikasini ham  ko‘rsatish mumkin.
Z a m o n a v iy   m e ’m o rc h ilik d a   k o m b in a to r 
o rn a m e n t  in s h o o tla r  k o ‘rin ish   q iy o fa sin in g  
ta rtib lilig in i,  x ilm a -x illig in i  ra n g -g ra fik a   va 
d e k o ra tiv   ifo d a v iy lig i  o s h iris h n in g   ra ts io n a l 
yordam chi  vositasi  sifatid a  q o ‘llaniladi.  U ning 
ko ‘p variantli q o ‘llanilishining b a ’zi  aniq misollari 
qatoriga g‘isht  taxlamining turli  naqshlari,  balkon 
to 's iq la r in in g   p la s tik   re ly e fla ri,  q u y o sh d a n  
h im o y alo v ch i  n a fis  e k ra n la r,  m ozaik,  m etlax, 
g ip so b e to n ,  p lastm assa  va  b o sh q a  p lita la rd a n  
qilingan ko ‘p  sonli qoplam a yuzalar, osm a shiftlar 
panellari  va  boshqalar  kiradi.  D evor,  balkon  va 
b o sh q a  p an ellarn i  badiiy  o rn a m e n tla sh   uchun 
D SK da  tezkor texnologiyani  va  ommaviy  qurilish 
binolari  fasadlarining  v arian tli  badiiy  bezashni 
t a ’minlovchi  qayta  tartibga  solingan  shakllarning 
k o m b in a ts iy a la n g a n   to 'p la m la r in i  tu r li  x ild a 
q o ‘lla y d ila r 
(K o m b in a to r 
o rn a m e n tla s h  
im k o n iy a tla rid a n   in te ry e rla rn i  b a d iiy   ish la b  
chiqishda ham  devor va shiftlam i variantli qoplam a 
qilish,  yoritgichlami  o‘rnatishda  ham   foydalanish 
mumkin).  K om binator  om am entlashni sanoat va 
kitob grafikasida qo ‘llash keng im koniyatlarga ega: 
tekstil  m atolari,  gulqog‘ozlar,  linoleum lar,  o 'ro v  
qog'ozi  va  shu  kabilarning dekorativ  rang-grafik 
y ech im in i  lo y ih a la s h d a   q o 'lla n ila d i.  B adiiy 
konstruksiyalashda  kom b in ato r  ornam ent  faq at 
b a ’zid a  k u n d a lik   tu rm u sh   p re d m e tla ri  v a   uy- 
r o ‘zg‘o r  anjom larini  bezashda  ishlatiladi.  Misol 
tariqasida gril va frityurnitsalam ing piktogramma- 
instruksiyalar ko'rinishida ornam ental dekoratsiya 
qilishni  ko ‘rsatish  mumkin.
33

---

AM ALIY VAZIFALARGA  USLUBIY  K O ‘RSATMALAR  VA  JADVALLAR
2.1.  KOMBINATORIKA BO‘YICHA  AMALIY VAZIFALARGA  USLUBIY 
KO'RSATMALAR
.  1-vazifa.
16 ta bir xil shaklga keltirilgan (unifikatsiya- 
langan) elementlar (modullar) yaratish.
Qayirish usulidan foydalanib, birgina unifikat- 
siyalangan  elementdan  iborat  16  ta  grafik 
kompozitsiya yaratish.