J. X. Ataniyazov, E. D. Alimardonov xalqaro moliya munosabatlari

9.4. Iqtisodiy rivojlanish d arajasi turlicha m am lakatlarning 
hududiy integratsiyasiga xos xususiyatlar (NAFTA)
G ‘arb iy Yevropada iq tiso d iy in te g ra tsiy a n in g rivojlanish y u -
tu q lari d u n y o n in g riv ojlanayotgan m in ta q a la r i d iqqatin i o ‘ziga 
j a lb etdi. Osiyo, A frik a va L o tin A m e r ik a s id a bir nechta o ‘n lab 
erkin savdo hud u d lari, bojxona yo ki iqtisodiy ittifoqlar vujudga 
keldi.
In tegratsiya ja r a y o n la r in in g sezilarli d ara jad a rivojlanishida 
S h im o liy A m e r ik a Erkin savdo a sso tsiatsiya sin in g (N orth A m e r i ­
c a n Free Trade A re a — N A F T A ) ta sh k il q ilin ish i va faoliyat 
ko‘rsatish ja ra y o n i m u h im a h a m iy a t kasb etdi. M a z k u r in te g ra- 
tsion h udud ja h o n iqtisodiyoti va x a lq aro iqtisodiy m u n o sab atlar- 
d a iq tiso d iy a h a m iy a ti jih a t id a n yu q o ri o ‘r in d a turadi. 1 9 92 -yild a 
A Q S H , K a n a d a va M e k s ik a o ‘rta sid a g i S h im o liy A m e rik a E rkin 
savdo asso tsiatsiyasin i (N A F T A ) ta sh k il etish to‘g ‘risidagi sh art- 
n o m a im z o la n d i va u 1 9 9 4 -y iln in g 1-yanvaridan o ‘z fao liy atin i 
y u r it a boshladi. N A F T A A Q S H , K a n a d a va M eksika d avlat- 
la r in i o ‘z tarkibiga birlash tirgan . Ushbu integratsion b irla sh m a
456,6 m ln a h o lin i o‘z ic h ig a olgan keng hud u d n i q am rab olgan
b o ‘lib, k u c h li iqtisodiy im k o n iy a tg a egadir. Bu m a m la k a t la r d a
227

---

har yilg i ishlab c h iq arilg an m ahsulot va x iz m a tla r 7 trln AQ SH
d o lla rin i tashk.il etadi. Butun jah o n savdosi hajm ida u la r n in g
ulush i 20% atrofida to‘g ‘ri keladi. N A F T A davlatlari kelishuvi 
d a asosan tovar va x iz m a tla r savdosida ch ek la sh la rn i olib tash 
lash, o‘zaro k e lish m o v c h ilik larn i hal etish m e x a n iz m la rin i ishlab 
chiqish, bir biriga nisbatan investitsion m u h itn i erk in la sh tirish
m as a la la ri n az a rd a tutilgan. N A F T A n in g Y lg a nisb atan o ‘ziga 
xos xususiyati integratsion ja r a y o n la r n in g s im m e trik e m a slig i- 
dir. K a n a d a va M e k sik a davlatlari integratsiyalashuv ja ra y o n id a
AQSH b ilan ko‘proq ya q in la sh is h g a in tilish a d i, o‘zaro esa k u ch - 
siz bog'lanishgan.
B itim n in g asosiy qoidalari q u y id a g ila rn i o‘z ichiga oladi:
— A Q SH , K an ada va M eksika o‘rtasidagi savdo alo q a la rid a
m ahsulotlarga nisbatan bojxona bojlarini bekor qilish;
— sh im o liy A m e rik a bozorini o ‘z la rin in g tovarlarini M eksi 
ka orqali A Q SH ga reeksport qilish yo‘li b ilan A m e r ik a b o jlarin i 
to‘lashdan qoch ishga harakat qilayotgan Yevropa va Osiyo kom 
p an iy a la ri ek sp an siyasid an h im o yalash ;
M e k sik ad a su g 'u rta va ban k ish id a A m e r ik a va K a n a d a
k o m p a n iy a la rin in g raqobat va kapital qo‘y ilm a la r ig a b o ‘lgan 
cheklovlarni bekor qilish;
atrof-m uhit bilan bog‘liq bo‘lgan m u a m m o la rn i hal qilish 
uchun uch to m o n lam a g u ru h la rn i tashk il etish.
N A F T A g a a ’zo m a m la k a t la r tom o n id an im z o la n g a n shartno 
m a doirasida q u yid a gi vazifalarn i hal etish ko‘zd a tu tilgan :
— erkin savdo hududini sh ak llan tirish orqali m a m la k a t la r
o‘rtasida savdo va inveslitsiyalarni r a g ‘b atlantirish;
— m a m la k a tla rd a g i k o m p an iy alar uchun k e lish ilg an tadb ir 
korlik faoliyati ishlab ch iq ilish i;
o ‘zaro iq tiso d iy h am k o rlik a lo q a la rin i y a n a d a rivojlantirish; 
in te lle k tu al m u lk k a doir h uquqlarni h im o y a qilish.
D astlab ki ik k i yil ichida N A F T A n in g eksport h a jm in i oshi- 
shi h isobiga qo‘s h im c h a ish jo y la r in i ta sh k il etish dagi m u n o - 
s ab atlard a faoliyat ko‘rsatishi ishon ch larn i o q lam a d i. B u n d a n
228

---

ta sh q ari, A Q S H b ila n M e k s ik a savdosidagi ijobiy savdo saldosi 
y o ‘qolib, 1 9 9 5 -y ild a u n in g o‘r n in i defitsit e g a lla d i. O xir-oqibatda 
N A F T A n i tu z u v c h ila r rejasi b o ‘y ic h a to‘la m u k a m m a l sh im o liy
A m e r ik a u m u m iy b o zorini 2 0 1 0 -y ild a ta s h k il etish m u m k in deb 
hisoblandi. H ozirgi vaqtda A m e r ik a iq tiso d c h ilari y e tarli darajad a 
q u d ratli b o ‘lg a n A m e r ik a savdo blo k in i t a s h k il e tish n in g m o d e lin i 
ishlab c h iq m o q d a lar.
S h im o liy A m e r ik a integratsion m a jm u a si o ‘z in in g tu z ilish
jih a t la r i b ila n Yevropa in te gratsiy a m o d e lid a n b irm u n c h a farq- 
li to m o n la rg a ega. A so siy farq — A Q S H , K a n a d a va M e k sik a 
o ‘rta sid a g i o ‘z aro iqtisodiy b o g ‘liq lik n in g a s im m e t r ik lig i. Bu 
intergatsion m a jm u a n in g y a n a b ir o‘z ig a xos x u su siy ati u n in g
ish tiro k c h ila rin i turli xil sharoitda e k a n lik la r id ir . A g a r K a n a d a
oxirgi o ‘n y i llik ic h id a m a k ro iq tiso d iy k o ‘rs a tk ic h la r bo‘y ich a 
A Q S H g a a n c h a y a q in la s h ish g a erishgan b o ‘lsa, M e k s ik a esa uzoq 
y i lla r d a n beri yu q o ri tashqi qarz b ilan iq tiso d iy nochor m a m la k a t 
h olatidadir.