J. X. Ataniyazov, E. D. Alimardonov xalqaro moliya munosabatlari


X alqaro integratsion birlashm alarning asosiy shakllari



Download 11,55 Mb.
Pdf ko'rish
bet70/170
Sana28.04.2023
Hajmi11,55 Mb.
#932991
1   ...   66   67   68   69   70   71   72   73   ...   170
Bog'liq
Xalqaro Moliya munjsabatlari. Ataniyazov J.X

9.2. X alqaro integratsion birlashm alarning asosiy shakllari
Jahon xo‘ja lig i riv o jlan ish in in g zam o n aviy b osqichida turli 
s h ak llard ag i integratsion ja ra y o n la rn i ko‘rish im iz m u m k in . Kun-
216


d a n k u n g a xo‘j a l i k h ayo td a integratsion ja r a y o n la r ch uqurlashib , 
kengayib borm oqda. B u n i biz integratsion ja r a y o n la r borishini 
xa lq aro iqtisodiy m u n o sa b a tla rd a savdodan tortib, ilm iy -axb o ro t, 
tovar a y irb o sh lash g ac h a bo‘lg a n tu rli ko‘rin is h la rin i bir-b iriga 
qo ‘sh ilib borishida ko‘r is h im iz m u m k in .
Ja h o n iqtisodiyotida x a lq aro iqtisodiy integratsion b irla sh m a - 
la r n in g bir nechta asosiy s h a k lla r i mavjud. B u la r q u y id a g ila rd a n
iborat:
— im tiyozli savdo h u d u d i;
— erkin savdo hududi;
— yago n a bojxona ittifoqi;
— u m u m iy bozor;
— iqtisodiy ittifoqlar;
— to‘liq iqtisodiy in tegratsiya.
Im tiyozli savdo b itim i, m a z k u r bitim a ’zo b o ‘lgan m a m la k a t - 
larg a savdoda q u lay im k o n iy a tla r yaratish m aq sad id a tu zilad i. 
Iqtisodiy in te g ra tsiy a n in g m a z k u r sh ak li dastlabki davrlarda
Im tiyozli savdo b itim i ik k i yoki u n d an ortiq m a m la k a t la r
o ‘rtasida tuzilib, h u d u d n in g h a r bir ishtirokchisi uchun b archa 
tovarlar im portiga bojxona to‘lovlari q isq a rtirila d i. B unda d un - 
y o n in g qolgan m a m la k a t la r i uchun b irlam ch i savdo ta rifla ri 
s aq lab qo lin ad i. Iqtisodiy in te g ra tsiy a n in g b u n d a y sh a k lig a m i- 
sol sifatida 1932-yilda ta sh k il etilg an « B rita n iy a H am d o ‘stligi 
im tiy o zlari tiz im i» n i k iritish m u m k in .
Erkin savdo hududi (E S H ) ik k i va u n d an ortiq m a m la k a t la r - 
n in g o ‘zaro kelishuviga aso san , bu m a m la k a t la r d a ishlab ch iq a - 
rilg a n m ah su lo tla r b ila n o ‘zaro savdo q ilis h d a bojlar va boshqa 
ch eklovchi ch o ra la rn i bekor q ilish orqali ta s h k il etilg an g u r u h i-
d a n iborat. B itim ga a ’zo bo‘lm a g a n m a m la k a t la r b ilan savdo alo - 
q a la r in i a m a lg a o sh irish d a E SH ga k iruv ch i h a r bir davlat o‘z in in g
m u staq il savdo siyosatini y u rita d i.
E rkin savdo h u d u d larid a y a r a tilg a n sh art-sh aro itlar tufayli 
q ish lo q xo‘j a l i k m a h s u lo tla rid a n tash q ari d eyarli b archa m a h s u ­
lo tla r savdosi a m a lg a o s h irila d i. Erkin savdo hududi u n g a a ’zo
217


m a m la k a tla rd a n biriga jo y lash g an m a m la k a tla ra ro kotibiyat to- 
m o n id an tartibga solinib lu rilad i.
Erkin savdo hududiga asosan 1 9 6 0 -y ild a ta sh k il etilgan Yev­
ropa erkin savdo assotsiatsiyasi (E A S T ) kirad i. U n in g tarkibida 
Avstriya, 
F in la ya n d iya , 
lsla n d iy a , 
Lixtenshteyn , N orvegiya, 
Shveysiya kabi bir qator m a m la k a tla r bor. Yevropa iqtisodiy hudu- 
di (1 994-y)da esa Yevropa Ittifoqi m a m la k a tla ri h ara d a ls la n d iy a
va L ix ten sh teyn lar mavjud.
Boltiq bo£yi erkin savdo luidudi (1993-y.)ga Estoniya, Latviya, 
Litva davlatlari kiradi.
M a rk a z iy Yevropa erkin savdo hududi 1992-yilda tuzilgan 
b o ‘lib, u n in g tarkibiga C h ex iy a, Vengriya, Polsha, Slovakiva 
m a m la k a tla ri kiradi.
S h im o liy A m e rik a erkin savdo hududi (1 99 4-y.) a ’zolari b o lib
K anada, M eksika, AQSH d avlatlari hisoblanadi.
A S E A N m am la k atlari erkin savdosi h aq id a kelishuvi (1 9 9 2 -y.) 
Bruney, Indoneziya, M ala yziya , Filippin, Singapur, Tayland dav­
latlari ni birlashtiradi.
Iqtisodiy alo qalarriin g chuqurlashuvi h aq id a Avstraliya va 
Yangi Zelandiva savdo kelishuvi (1983-y) tashkil etilgan.
Bangkok kelishuvi (1993-y.) B an glad esh , H indiston, Koreya 
R espublikasi, Laos, S h r i-L a n k a davJatlaridan iborat.
Bojxona ittifoqi 
ikki yoki bir qancha d av latla rn in g bojlar 
bo‘y ic h a o‘zaro ch egara larn i bekor qilish va yagona boj ta rifi jo riy
etish y u zasid an oV.aro kelishuvidir, Bojxona ittifoqiga kiruvchi 
dav latlar orasidagi oV.aro savdoda boj to lo v la ri va y i g ‘im la r i h a m - 
d a boshqa cheklovchi tadbirlar olib ta sh la n ad i. IJc h in c h i (B ojxo­
na ittifoqiga kirm a yd ig a n ) d avlatlar bilan savdo m unosabatlarida 
bu d avlatlar yagona bojxona siyosatini a m a lg a oshiradilar.
M a ’luniki, tashqi iqtisodiy taoliyatni davlatlararo tartibga so- 
lish n in g bu ko'rinishi bojxona ittifoqi qatnashchilari o‘rtasida 
bojsiz savdonigina emas, balki uning tashqi chegaralarida muvo- 
fiqlashtirilgan ta rif tizim in i jo riy qilishni ham nazarda tutadi. Boj­
xona ittifoqining erkin savdo hududidan farqi h am a n a shundadir.
218


Bojxona ittifo qla rin i yaratish va u la rn in g s h a k lla n is liiiiin g
an iq n atijala ri u n g a a ’zo m a m la k a t la r n in g ish lab ch iqarish va 
iste’mol so h asid a y u z b e rad ig an tarkib iy o ‘z g a ris h la rd a o‘z ak- 
sini topadi: ta lab va t a k l i f nisbiy u stu n lik ta b iatig a mos ravishda 
o‘zgaradi. B o sh q ach a qilib ay tg an d a , bojxona ittifoqi savdoning 
k e n g a y is h ig a qarab a h o lin in g tu rm u sh farov onligini o sh irad i, bi- 
roq, a y n i bir p a y td a ish lab c h iq a ru v c h ila rn in g arzon m ahsulot- 
la rid a n q im m a tro q tovar ishlab c h iq arish ga m o slash is h lari nati- 
ja s id a esa, faro v o n lik n i b irm u n c h a p asay tirad i.
B o jx o n a ittifo q la ri d u n y o n in g j u d a k o ‘p m a m la k a t la r id a
r iv o jla n g a n . U la r q u y id a g ila r : T urkiya b ila n Y I a sso tsiatsiya si 
(1963-y.), lin in g ta r k ib ig a Y l m a r n la k a tla r i va T u rk iya k ira d i. 
A ra b u m u m iy bo zo ri (196 4-y.) — M isr, Iroq, l o r d a n iy a , L iv iya , 
M a v r it a n iy a , S u r i y a va Y a m a n . M a r k a z iy A m e r ik a u m u m iy
bozori (1961 -y.) — K o sta R ik a , S alvador, G v a te m a la , G o n d u - 
ras, N ik a r a g u a . K o lu m b iy a , Ekvador, V e n esu ela m a r n la k a tla r i 
o ‘r ta s id a t u z ilg a n e r k in savdo h ududi (1 99 2-y.) — K o lum b iya, 
E kvador, V e n esu ela . S h a r q iy K arib h av z asi m a r n la k a t la r i ta s h - 
k ilo ti (1991 -y.) — A n t ig u a va B arb ud a , D o m in ik a , G re n a d a , 
M o n s e rra t, S e n t-K it e va Nevis, S e n t- L y u s iy a , S en t-V in se n va 
G r e n a d in a la r .
U m u m iy bozor integratsion b irla s h m a la rn in g a n c h a m u ra k k a b
turi bo‘lib, u bojxona ittifoqiga ishchi kuchi va kapital h arak a tig a 
q o ‘v ilg an c h e k la s h la rn i bekor q ilish n i qo‘shish va iq tiso d iy siyo- 
satni m uvofiqlashtirish orqali ta sh k il e tilad i. U m u m iy bozorga 
in te g ra tsiy a la sh g a n m a m la k a t la r nafaqat tovar va x iz m a t la r erkin 
h arak a ti h a q id a k e lish ish ad i, b alki ishlab ch iq a rish o m illa r i dav- 
latlar o ‘rta sid a k a p ita l va ishchi k u c h la r borasida h a m alm a sh u v - 
la r q ilish ad i.
U m u m iy bozorlar q ato riga q u yid a gi x a lq aro ta sh k ilo tla rn i 
k iritish m u m k in :
— J a n u b iy k o n u s m a rn la k a tla ri u m u m iy bozori ( M E R K O S U R )
— A rg e n tin a , B ra z iliy a , Venesuela (2 0 0 6 -y il iy u ld a n ), P ara g v a y va 
U ru g v ay kabi d av latla rn i birlashtirgan;
219


— M a rk a z iy A m e rik a u m iim iy bozori — G vatem ala, G on- 
duras, K o sta -R ik a, N ik a ra g u a va Salvador kabi dav latlarn i bir- 
lashtirgan;
— Sharqiy va Jan ub iy A frik a u m u m iy bozori (K O M ESA ), o ‘z 
tarkibiga A frik a n in g bir qator rivojlanayotgan dav latlarin i bir- 
lashtirgan;
— Jan u b iy-S h a rq iy Osiyo davlatlari Assosiatsisi (A S E A N ) — 
T in c h va H ind okeani q irg 'o q la rid a jo ylash gan 10 ta (Bruney, 
V etnam , Indoneziya, K am bodja, Laos, M a la y z iy a , M y a n m a , 
Singapur, T ailand, Filip pin) rivojlanayotgan m a m la k a tla rn i bir- 
lashtirgan;
— Fors ko‘rfazidagi arab m a m la k a t la r i h am k o rligi (1981-y.) — 
B ah rayn , Quvayt, Um mon, Qatar, S au d iya A rabistoni, B A A ;
— And u m u m iy bozori (1990-y.) — Boliviya, Kolumbiya, 
Ekvador, Peru, Venesuela;
— Lotin A m e rik asi integratsion assotsialsiyasi — LA 1A (1990- 
y.) - A rgentina, Boliviya, B ra z iliy a , C h ili, K olum biya, Ekvador, 
M eksika, Peru, Urugvay, Venesuela.
Bojxona iitilb qin i u m u m iy bozorga aylan tirish ja ra y o n i faqat- 
g in a savdoni em as, b alki iqtisodiy siyosatning boshqa sohalarin i 
h am qam rab oluvchi katta m iqdordagi qo n un iy m e’yorlarni olzaro 
u y g ‘un lash lirish m a s a la la rin i ham hal etish bilan b og‘liqdir. Shu 
sababli ic h ki bojxona toLsiqlari va boshqa c h ek lash larn i b a r ta ra f 
etish orqali uchinchi dunyo m a m la k a tla ri bilan savdoda u m u ­
m iy tam o yiflarn i ishlab chiqish z a ru rk i, bun in g n atijasida m il- 
liy ch eg ara lar orqali tovarlar, xizm atlar, kapital va ishchi ku ch i- 
n in g hech q an d ay to‘siqlarsiz o 'tish iga sharoit yaratilad i. B im d an
tashqari u m u m iy bozorni s h ak llan tirish m o baynida ijtim oiy va 
hududiy rivojlanish uchun zam o n a v iy fondlarni yaratish ga z aru ri- 
yat tu g ‘ iladi. U m u m iy bozorni xalqaro iqtisodiy ittifoqqa a y la n ti­
rish ja ra y o n id a bu fondlarning ah a m iy a ti ju d a katta b o ‘ladi. B lin ­
da m illa tla ra ro muvofiqlashtiruvchi tash k ilo tlar m u h im ah a m iy a t 
kasb etadi. Yevropa lttifoqi tajribasidan m a ’lu m k i, b u n d ay ta sh k i- 
Iotlarni ta sh k il etm a s d a n turib m illiy qo n u n c h ilik m e ’yo rin i sod-
220


d a la sh tirish va integratsion b irla sh m a ish tiro k c h iia rin in g u m u m iy
qaro rla ri b a ja rilis h in i nazorat q ilish m u m k in em as.
U m u m iy bozorni iqtisodiy ittifoqqa a y la n tirish n in g z am o - 
nav iy bosqichida Y I n in g a h a m iy a ti kattadir. C h u n k i faqatgina 
a n a shu tash k ilo t iqtisodiy integratsion ja r a y o n la r n in g eng yuqori 
c h o ‘qq isig a in tilis h in i yaqqol n am o yish etm oqda.
Iq tiso d iy ittifoq yu q o rid a g i k o lrib ch iq ilg a n b arch a in te g ra ­
tsion ta d b irlarga qo‘s h im c h a rav ish da qatn ash uv chi d avlatlar to- 
m o n id a n ya g o n a iqtisodiy siyosat o‘tk a z ilis h in i, ijtim o iy-iqtiso diy 
ja r a y o n la r n i ta rtib las h tirish n in g d av iatla raro tiz im in i ya ra tis h n i 
taqo zo etadi. Unda bojxona t a r ifla r i, tovar va ishlab ch iqarish 
fak to rlari, m ik ro iq tiso d iy siyosat ko o rd in atsiy alari, valuta, budjet, 
pul s o h a la rid a q o n u n c h ilik n in g u n ifik a tsiy a si ko‘rib ch iqiladi.
Iqtisodiy ittifoq sh ak lidagi integratsion birlashm alarga — Yev- 
ropa ittifoqi, B enilyuk s iqtisodiy ittifoqi (1948-y.) — Belgiya, N i- 
d erlan d iya, Lyuksemburg, M ostaqil D avlatlar h am d o ‘stligi (M D H ) 
1992-y. — A rm an isto n , Ozarbayjon, Belorus, U k ra in a , G ru ziya, 
Q ozog‘iston, Q irg‘iziston, Moldova, Rossiya, Tojikiston, T urkm a- 
niston, 0 ‘zbekiston. M a g ‘rib arab ittifoqi (1989-y.) — Jazoir, Liviya, 
M a v rita n iy a , M arakk o, Tunis. Lagos harakat rejasi (1973-y.) — A f­
rik a ja n u b id a n Saxaragach a bo‘lgan m am la k atlar. M an u daryosi it­
tifoqi (1973-y.) — G vineya, Liberiya, Sverra-Leone. G ‘arbiy A frik a 
iqtisodiy va valuta ittifoqi (1994-y.) — B en in , B urkina-F aso, Kot-d 
Ivuar, M a li, Niger, Senegal, Togo ka b ilar kiradi.
T o liq iqtisodiy in tegratsiya — in te gratsiy a d o ira sid a yago n a 
iqtisodiy, valuta va siyosiy ittifo qn ing s h a k lla n is h i, xalqaro savdo, 
ta sh q i siyosat va boshqa h a m k o rlik s o h a la rid a u m u m iy siyosat- 
n in g a m a lg a o sh irilish i. M a z k u r integratsio n hudud d oirasida 
h u q u q iy q o n u n c h ilik n in g u n ifik a ts iy a s in i ta lab qiladi. To‘liq iq ti­
s o d iy integratsiya b a rc h a a ’zo m a m la k a t la r uchun y ago n a v a lu ­
t a siyo satin i ta lab qilad i. V aluta m u n o s a b a tla rid a y a go n a valuta 
t iz im i va v a lu ta m e x a n iz m i a m a l qilad i.
Savdo iqtisodiy ittifo qlarn in g z a m o n a v iy tu rla rig a xos bo‘lgan
aso siy xu su siy atla r q u yid a g i ja d v a ld a keltirilgan .
221



Download 11,55 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   66   67   68   69   70   71   72   73   ...   170




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish