F. K. Kamilova

13-jadval
Turizm tarm og‘ida ch et ellik bir turistga nisbatan xizm at liajini
va chet ellik turistlarning kishi-kun hisobidagi k o‘rsatkichi*
Yillar
Bir turistga
to‘g ‘ri
keladigan
xizmat hajmi,
A Q S H
dollari
hisobida
0 ‘rtacha
yillik o ‘sish
sur’ati %
Chet ellik
turistlarning
kishi-kun
hisobidagi
ko‘rsatkichi
O'rtacha
yillik o ‘sish
sur’ati 
%
2005
176,7
20,9
849,4
-
10,8
2006
187,6
6,2
861,8
1,5
2007
182,8
-
2,6
694,3
- 1 9 , 4
2008
197,6
8,1
614,3
- 1 1 , 5
2009
257,1
30,1
622,2
1,3
2010
281,7
47,8
761,8
22,4
* 
Manba: “0 ‘zbekturizm” milliy kompaniyasi ma'lumotlari asosida
ishlab chiqildi
Jadvalga m uvofiq b ir turistga t o ‘g ‘ri keladigan valuta t u s h u m in in g
2 0 0 5-yildan to hozirgi davrga q a d a r asosan h a r xilligi kuzatiladi, y a 'n i 
shu davrlardagi eng k am valuta tu s h u m i 176,7 A Q S H dollarini tashkil 
qilgan b o i s a , uning eng k o ‘p m iqdori 281,7 A Q S H dollariga y etgan, u 
h a m b o i s a 2010 yilga t o ‘g 'r i keladi, y a ’ni 2005—2010 yillar ich id a b ir 
turistga t o ‘g ‘ri keladigan xizm at hajm i, 105 A Q S H dollariga oshgan. 
Bu k o ‘rsatkichda turistik m a h s u lo tn in g davlatlararo tran sp o rt xizm ati 
h a r a ja tla ri (avia va t e m i r y o i c h i p t a l a r i narxi, h a lq a r o y o l o v c h i
a v t o t r a n s p o r t y o i c h i p t a l a r i n a r x i) aks e t m a g a n . L e k i n s h u n g a
q aram asdan bir turistga respublikam izda t o ‘g ‘ri keladigan valuta tushum i 
juda kamligi bilan ajablanarli holni yuzaga keltiradi.
Ushbu hududlarda turizm n in g xalqaro talablarga javob bera oladigan 
m o d d iy -te x n ik a bazasini yaratish, t u riz m infratuzulm asini t a k o m i l ­
lashtirish, turistik obidalar, m ask an la r, yodgorliklar va ziyoratgohlarni 
t a ’m irlash h a m d a restavratsiya qilish arxeologiya top ilm ala rin i, tarixiy 
b u y u m va ashyolarini m u z e y e k spona tla ri qatoriga q o 's h ish z a ru r hoi 
lard a h a r bir turistik h u d u d la rd a o ‘sha yerda yashovchi xalqning ml 
od atlari, udu m larin i, hayot tarzini, m ad an iy a tin i ifodalovchi maxsus
77

---

ko'rgazm a zallarini tashkil etish, turistlar hordiq chiqarishi u c h u n trena - 
jo r zallari, suv havzalari, te n n is kortlari va boshqa sport inshootlarini 
qurish va foydalanishga top sh irish m asalalari turizm t a r m o g ‘i oldidagi 
ustuvor vazifalar q a to rid a n o ‘rin o l m o g ‘i zarur. Bularga q o 's h i m c h a
ravishda S urxondaryo viloyatida ch e t ellik turistlar oqim in i hisobga 
olgan h olda G 'u z o r , S h e ro b o d va T e r m iz h u d u dlarini birlashtiruvchi 
m arsh ru tla rin i ishlab chiqish va shu y o iia lis h d a g i ekskursiya m a t n -
larini qaytad a n k o ‘rib chiqish o ‘rinlidir. C h u n k i, e r a m iz d a n a w a lg i II 
asrlarda ushbu h u d u d va und ag i s h a h a rla r Buyuk Ipak y o 'lin in g j a n u -
biy ta rm o g 'id a g i m ask an la r h is oblangan va ular orqali Afg‘on isto n , 
Pokiston, H indiston m inta qalariga keng k o 'la m d a g i karvonlar h arakati 
kuzatilgan. U sh b u y o ‘l M arkaziy Osiyo xalqlarining shu ju m la d a n , 
savdo karvonlarining d engiz va okea nla rga chiqishdagi yagona m a r- 
shruti hisoblangan. S h u n in g d e k S u rx o n d a ry o aholisining m adaniya ti, 
u rf-o d a ti, hayot tarzining shakllanishi va rivojlanishida katta aha m iya t 
kasb etgan. Bunga k o ‘plab tarixiy m anbalar, arxeologik to p ilm a la r va 
ashyolar, m uzey eksponatlari guvohlik beradi.
A n ’anaviy turistik m a rsh ru tla rn in g asosini tashkil qiladigan S a m a r ­
q a n d , Buxoro va X o ra zm h u d u d la rid a esa h a r bir turistik m askan, 
tarixiy obida, arxitektura va m e ’m oriy inshoot, yodgorlik va ziyorat- 
g o h la rn in g yil d av o m id a turistlarni o ‘tkazish im koniyatlarini hisobga 
olish, ularning m avsum oylaridagi holatini o 'rg a n ish va o p tim a l ichki 
turistik m arshrutla rni ishlab chiqish va asosiy e ’tib o rn i turistlarning 
h a r b ir m a s k a n d a q a n c h a v aqt b o ‘lishi, ularga kirish va c h iq is h
yoMlarining ekstrem al im k o n iya tla rini o ‘rganish kabi m asalalarning 
yec h im ig a qaratish m aqsadga muvofiqdir. B unda ayniqsa, S a m a rq a n d - 
dagi G o ‘r A m i r m aqbarasi, M irzo U lu g ‘bek rasadxonasi, A1 Buxoriy 
z i y o r a t g o h i , B u x o r o d a g i B a h o u d d i n N a q s h b a n d , A b d u l h o l i q
G ‘ijduvoniy m ajm ualari, Xiva shahridagi Ic h a n Q a l ’a yodgorligi katta 
aha m iy a tg a ega b o ‘lib, ularning im koniyatlaridan kelib c h iq q a n h olda 
turistik m arsh ru tla rn i q ay tad a n k o ‘rib chiqish, ushbu m a s k a n la m in g
istiqboldagi h o latini aniqlash masalalarini asosiy vazifalar jum lasiga 
kiritish o ‘rinlidir.
S h u la r q a to rid a respublika m iqyosida turistlar o q im in i m u n ta z a m
tahlil qilish, o ‘zbek turistik m ahsu lo tin in g d u n y o bozoridagi o ‘rnini 
belgilash va uni muvaffaqiyatli sotish, h u d u d l a r b o 'y i c h a chet ellik 
turistlar «harakati»ni m u n ta z a m o 'r g a n ib borish va kelajagi b o r tu ris­
tik h u d u d , o bida va m askanlarni topish, yangi n o a n ’anaviy ishlab c h i-
78

---

qish h a m d a ularning am a ld a g i ta tbig‘ini t a ’m inlash kabi m asala la rni 
o 'z ichiga oladigan, s h u n in g d e k d u n y o m iqyosidagi iqtisodiy global- 
lashuv talab larid a n kelib c h iq ad ig a n va uning tam o y illa rin i inobatga 
o l a d i g a n ,
t u r i z m d a
m a r k e t i n g
u s u l l a r i n i
s h a k l l a n t i r i s h g a
k o 'm a k la s h a d ig a n — ax b o ro t texnologiyalari va ularga m o s k o m m u ­
nikatsiya tizim la m i o 'z id a mujassamlashtirgan turizm ning global axborot 
ta rm o g 'in i yaratish h a m asosiy vazifalar q a to rid a n o 'r i n oladi.