F. I. Salomova Bilim sohasi: 500000 – “Ijtimoiy ta’minot va sog’liqni saqlash” Ta’lim sohasi: 510000 – “Sog’liqni saqlash”

5.8.

 

Havzalardagi suvning organik ifloslanish ko’rsatkichlarini tekshirish 

usullari 

Suvning  organik  ifloslanganligining  gigienik  ahamiyati.  Ochiq  suv 

havzalari  ko’pincha  organik  ifloslanishga  uchraydi  (ahlatlar,  peshob, 

hayvonlarning  o’liklari,  suyuq  va  qattiq  chiqindilar  kabi).  Bunday  ifloslanishga 

turli hildagi vaziyatlar sababchi bo’lishi mumkin: tozalanmagan xo’jalik chiqindi 

suvlari,  hamda  sanoat  korxonalarining  suyuq  chiqindi  suvlari  va  qishloq 

xo’jaligida  hosil  bo’ladigan  oqava  suvlari.  Bundan  tashqari  suv  o’tlarining 

chirishi,  suvda  yashovchi  hayvonlarning  o’lishi  va  suvga  turli  hayvonlarning 

murdalari  tushishi  mumkin.    Harqanday  holatda  ham  suvga  katta  miqdordagi 

organik  moddalar  bilan  bir  qatorda  juda  katta  miqdorlarda  turli  xildagi 

mikroorganizmlar  tushadi,  shu  jumladan  patogen.    Shuning  uchun  suvning 

organik ifloslaishi jiddiy epidemiologik havfni vujudga keltiradi. 

        Suvning  organik  ifloslanish  ko’rsatkichlari  aholining  suv  ta’minoti  uchun 

foydalanish mumkinligini belgilovchi muhim ko’rsatkich bo’lib qoladi.  Bundan 

tashqari,  organik  ifloslanish  ko’rsatkichlari  suvning  tasodifiy  yoki  ataylab 

ifloslantirilganligiga  sabab  hisoblanadi  va  bunday  ifloslanishning  sababini 

aniqlash va uni yo’qotishni talab qiladi. Organik ifloslanishning to’g’ridan-to’g’ri 

ko’rsatkichini  aniqlash  juda  murakkab,  shuning  uchun  bu  ko’rsatkich  sifatida 

Gigiyena  amaliyotida  ayrim  noorganik  kimyoviy  ifloslanish  ko’rsatkichlari 

---

 

246 

 

bo’yicha  baholash  qabul  qilingan,  ammo  bu  ko’rsatkich  suvning  organik 

ifloslanish  darajasini  belgilab  beradi:  KBE  (kislorodning  biokimyoviy  ehtiyoji), 

oksidlanuvchanlik,  suvda  ammoniy  tuzlari,  nitritlar,  nitratlar,  xloridlar.    KBE  - 

kislorodning biokimyoviy ehtiyoji  - bu   20

o

 s haroratda 5 soat (KBE-5) yoki 20 

kun (KBE-20) davomida 1 litr suvdagi organik moddalarning oksidlanishi uchun 

sarflanadigan  kislorodning  mg  dagi  miqdoridir.  Suvning  ifloslanish  darajasi 

qanchalik  yuqori  bo’lsa,  KBE  shunchalik  ortiq  bo’ladi.  KBE  ni  aniqlash  uchun 

20

o

  S  haroratda  namuna  olingan  vaqtdagi  va  5  yoki  20  kundan  inkubatsiyadan 

keyin 1 litr suvda aniqlanadigan kislorodning farqini topish orqali aniqlanadi. 

    Aniqlanishi  kam  vaqtni  oladigan,  ammo  yuqori  darajadagi  ma’lumot 

(informativ)  beruvchi  usul  suvning  oksidlanuvchanligini  aniqlash  hisoblanadi. 

Suvning ousidlanuvchanligi - bu 1 litr suvdagi organik moddalarning oksidlanishi 

uchun kerak bo’ladigan kislorod miqdoridir. Toza suvning oksidlanuvchanligi 2-3 

mg  dan  yuqori  emas,  ammo  suv  organik moddalar bilan  ifloslanganda  1 litr  suv 

uchun bir necha o’n mg gacha ko’tarilishi mumkin. Suvning oksidlanuvchanligi 

permanganat  usulida  aniqlanadi.  Usulning  mohiyati  shundan  iboratki,  suvda 

bo’ladigan  organik  moddalarning  oksidlanishi  kislotali  muhitda  qaynatilganda 

kaliy permanganatdan ajaralib chiqadigan kislorod hisobiga boradi. Parchalangan 

permanganat  kaliyning  miqdoriga  qarab  suvning  oksidlanuvchanligi  hisoblab 

topiladi.    Tekshirish  bajarish  tartibi:  200  ml  li  kimyoviy  kolbaga  100  ml 

tekshiriluvchi  suv  solinadi,  5  ml  25%  sulfat  kislota  qo’shiladi  va  10  ml  kaliy 

permanganat  eritmasini  solib  qaynab  chiqqandan  so’ng  10  daqiqa  davomida 

qaynatiladi.  Qaynatish  oxirida  eritma  pushti  rangda  qolishi  kerak,  Agar  suv 

rangsizlanib  ketsa  yoki  sariq  rangga  o’tsa,  bu  solingan  kaliy  permanganatning 

kam  ekanligidan  dalolatdir,  chunki  u  ajratgan  kislorod  suvdagi  organik 

moddalarni to’liq oksidlanishi uchun yetarli bo’lmagan. Bunday holatda kolbaga 

yana  10  ml  kaliy  permanganat  eritmasi  solib  yana  10  daqiqa  davomida 

qaynatiladi. Kolbaga solingan kaliy permanganatning umumiy miqdori aniqlanadi 

(V

1

).  Kolbani  plitkadan  olish  bilan  unga  10  ml  0,01  n  shovul  kislotasi  eritmasi 

---

 

247 

 

solinadi.  Shovul  kislotasi  organik  birikma  hisoblanadi  va  issiq  kislotali  muhitda 

qolgan  kaliy  permanagant  bilan  oksidlanishga  uchraydi,  shuning  uchun  kolbaga 

shovul  kislota  solinganda  kolbadagi  eritma  rangiszlanib  ketadi.  Eritma 

rangsizlangandan  keyin  kolbada  oksidlanishga  ulgurmagan  bir  qism  shovul 

kislotasi  qoladi,  shuning  uchun  issiq  eritmani  shu  zahotiyoq  0,01  n  kaliy 

permanganat  eritmasi  bilan  och  pushti  rang  hosil  bo’lguncha  titrlanadi.  Titrlash 

uchun  sarflangan  kaliy  permanganat  miqdori  V

2

  bilan  ifodalanadi.  Kaliy 

permanganatning titrini aniqlash uchun shu kolbaning o’ziga yana 10 ml shovul 

kislotasini  solib,  yana  kaliy  permanganat  bilan  och  pushti  ranggacha  titrlanadi  -

V

3.

  

       Suvning oksidlanuvchanligi quyidagi formula orqali hisoblanadi: 

X =

                                

   

 mg/l, bu yerda  

 

 (V

1 

-V

2

)    -  suv  namunasidagi  organik  modda  +  10  ml  shovul  kislotani  titrlash 

uchun ketgan kaliy permanganatning miqdori; 

V

3

-keyingi 10 ml shovul kislotaning o’zini titrlashga ketgan kaliy permanganatning 

miqdori; 

K - kaliy permanganatning titriga to’g’rilash koeffitsienti; K = 10 : V

3

  

0,08 - 1 ml 0,01 n kaliy permanganat hosil qiladigan kislorod miqdori; 

1000 - 1 litrga aylantirish; 

100 - tekshirish uchun olingan suvning miqdori. 

       Hisoblash  misoli:  100  ml  tekshiriluvchi  suvga  10  ml  kaliy  permanganat 

solingan,  ќaynatgandan  keyin  eritma  rangsizlandi,  shuning  uchun  yana  10  ml 

kaliy permanganat solindi (ya’gi V

1

 -20 ml ni tashkil etdi). Shovul kislota birinchi 

marta ќo’shilgandan so’ng titrlash uchun 5 ml kaliy permanganat sarflangan (V

2

), 

ikkinchi  marta  shovul  kislota  quyilgandan  keyingi  titrlash  uchun  9,5  ml  kaliy 

permanganat eritmasi sarflangan (V

3

) . Demak K  = 10: 9,5 = 1,05  

X =

                           

   

= 13 mg/l; 

---

 

248 

 

       Ochiq  havzalardagi  suvlari  ko’pincha  organik  ifloslanishga  duchor  bo’ladi 

(ahlatlar,  siydik  aralashmalari,  hayvon  o’liklari,  suyuq  va  qattiq  chiqindilarning 

tashlanishi);    bu  chiqindilarning  tarkibida  ko’pincha  oqsilli  moddalar,  shu 

jumladan 

kasallik 

tarqatuvchi 

mikroorganizmlar 

uchraydi. 

Ifloslangan 

havzalardagi  suvlar  o’zgarishsiz  yotmaydi,  balki  suvning  suyulishi,  quyosh  nuri 

tarkibidagi  ultrabinafsha  nurlar,  suvdagi  organizmlarning  yutishi,  mikroblarning 

o’lishi, saprofitlarning antogonistik ta’siri, biokimyoviy parchalanish, oksidlanish 

va  b.  tufayli  o’z-o’zidan  tozalanishga  uchraydi  va  tarkibidagi  iflosliklardan 

tozalanadi.  Organik  moddalarning  parchalanishi  anorganik  moddalarning  hosil 

bo’lishi  bilan  yakunlanadi  va  moddalarning  tabiatdagi  bir  muhitdan  ikkinchi 

muhitga,  bir  turdan  ikkinchi  turga  o’tishi  ko’rinishida  namoyon  bo’ladi.  Mas., 

oqsil  moddalarning  parchalanishi  natijasida  bir  qator  azot  tutuvchi  anorganik 

moddalarga  o’tishi  bilan  boradi:  oqsillarning  parchalanishidan  hosil  bo’ladigan 

birinchi  azot  tutuvchi  anorganik  modda  ammiak  hisoblanadi,  so’ngra  azotli 

birikmalar  hosil  bo’ladi.  Oqsillarning  mineralizatsiyalanishi  nitratlarning  hosil 

bo’lishi  bilan  yakunlanadi.  Suvda  ammoniy  tuzlarining,  hamda  nitritlar  va 

nitratlarning  (oqsil  uchligi)  bo’lishi  suvning  organik  moddalar  bilan 

ifloslaganligining  muhim  ko’rsatkichi  hisoblanadi.  Suvda  faqat  ammoniy 

tuzlarining  aniqlanishi  suvning  yangi  ifloslanishi  ko’rsatadi,  nitritlar  yaqinda 

ifloslanish,  nitratlarning  topilishi  esa,  ilgaridan  ifloslanishdan  darak  beradi. 

Uchachala  komponentning  bo’lishi  suv  manbaining  muntazam  ifloslanishidan 

darakdir.  Shuni  nazarda  tutish  kerakki,  suvdagi  nitratlar  tabbiy  kelib  chiqishga 

ega  bo’lishi  yoki  azotli  mineral  o’g’itlarning  qo’llanishi  natijasida  bo’lishi 

mumkin. 

     Oqsil  uchligi  tuzalarini  aniqlash  kimyoviy  usullarda  bajariladi,  shu  bilan  birga 

hamma tekshirishlar sifat tekshirishidan boshlanadi. 

Oqsil uchligini  aniqlash.  Ammoniy  tuzlarini  aniqlashning sifat  reaktsiyasi. 

Nessler reaktivi yordamida bajariladi (sulema va kaliy yodidining ikki asosli tuzi), 

agar suvda ammoniy tuzlari bo’lsa u sariq rang hosil qiladi (ammoniy tuzlari katta 

---

 

249 

 

miqdorda bo’lsa - zarg’aldoq sariq yoki qizg’ish) va bu yodli merkuramoniyning 

hosil bo’lishi demakdir – NN

2

 Ng

2

 IO. 

1.

 

Probirkaga 5 ml tekshiriluvchi suv olinadi 

2.

 

5 tomchi 50% li segnet tuzi eritmasi qo’shiladi 

3.

 

5 tomchi Nessler reaktivi qo’shiladi 

4.

 

Sariq yoki zarg’aldoq rang hosil bo’lishi ammoniy tuzi borligini ko’rsatadi 

       Miqdoriy  aniqlash.    Nessler  reaktivi  bilan  eritmadagi  optik  zichlikni 

aniqlashga asoslangan. Tekshirish o’tkazganda kalibrlangan grafik tuziladi, bunda 

foydalaniladigan  eritmalarga  ammoniy  xloridining  o’sib  boruvchi  miqdorni 

qo’shilishi bilan eritmaning optik zichligini aniqlashga asoslanadi: 0, 0,1, 0,2, 0,5, 

1,0, 1,5, 2,0, 3,0 ml standar eritmadan iborat bo’lib, uning 1 ml da 0,05 mg NN

4

+

 

bor.  Hamma  namunalarga  1  ml  dan  segnet  tuzi  eritmasi  va  Nessler  reaktivi 

solinadi,  so’ngra  50  ml  li  hajmgacha  ammiaksiz  distillangan  suv  solinadi. 

Eritmalarning optik zichligi FEK ning ko’k rangli svetofiltrida aniqlanadi

. 

Kalorimetrik 

probirka 

raqami 

NN

4

SI 

Standart 

eritmasi,  

Namuna-

dagi  NN

4

 

miqdori, 

ml 

Distil. 

suv, ml 

Segnet 

uzi 

eritmasi, 

ml 

Nessler 

eritmasi 

      1 

    0 

     0 

     10 

      0,5 

     0,5 

      2 

    0,1 

     0,005 

     9,9 

      0,5 

     0,5 

      3 

    0,2 

     0,01 

     9,8 

      0,5 

     0,5 

      4 

    0,3 

     0,025 

     9,7 

      0,5 

     0,5 

      5 

    0,4 

     0,05 

     9,6 

      0,5 

     0,5 

      6 

    0,5 

     0,1      

     9,5 

      0,5 

     0,5 

      7 

10ml 

dis.suv     

       ? 

      - 

      0,5 

     0,5 

     

  7  probirkadagi  rangni  (oq  fonda  yuqoridan  pastga  qarash)  standart  qatordagi 

probirkalarda  hosil  bo’lgan  ranglar  bilan  taqqoslanadi  va  qaysi  probirkadagi 

rangga mos kelsa, uni quyidagi formula bilan hisoblab topiladi.  

---

 

250 

 

X =

            

 

  mg, bu yerda 

S - tekshiriluvchi probirkadagi rang standart qatoridagi qaysi probirkadagi rangga 

to’g’ri kelgan bo’lsa, shu probirkadagi ammiakning miqdori; 

10 - standart namunalarning hajmi; 

100 - 10 ml suvni 1 l o’tkazish. 

Tekshirish uchun 10 ml tekshiriluvchi suv olingan, bu holda 

soddalashtirilgan tarzda hisoblash quyidagicha bo’lishi mumkin: 

                      x=