E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

Eron  Islom  Respublikasi
1 9 4 5 -y il  voqealari
Ikkinchi ja h o n  urushi oxirida  Eron shoh  M uh am - 
m ad  R izo  P ahlaviy  ( 19 19— 1980)  to m o n id a n  
boshqarilar,  hukum at  b o sh lig i  Qavam   as  Sulton  edi.  1947-yil  uning o ‘rniga 
I.  Hakim iy va  undan  so ‘ng  R azm ari  tayinlandi.  1945-yili  E ronda  yashovchi 
ozarbayjon va kurd  xalqlarining m illiy  m uxtoriyat  u ch un   kurashi  boshlandi. 
Eron  O zarbayjonida  faoliyat  ko‘rsata  boshlagan  O zarbayjon  dem okratik 
partiyasi  quyidagi  talablarni  ilgari  surdi:  yaxlit  m am lakat  doirasida  Eron 
Ozarbayjoniga  m adaniy  hayot  va  m ahalliy  boshqam v  sohasida  m uxtoriyat 
berish;  ozarbayjon  tilini  m uxtoriyat  hududida  rasmiy  til  deb  tan   olish;  o ‘z 
parlam entiga  ega  b o iish .
262

---

Bu  ta la b la r  shoh  h u k u m a tin in g   bosh q a  m iliat  vakillariga  n isb atan  
o ik a z a y o tg a n   shovinistik  siyosati  oqibati  edi.  1945-yiIning  oxirida  Eron 
O zarbayjoni  parlam entiga  (majlis)  saylov  o ‘tkazildi.  P arlam ent  9-dekabrda 
O zarbayjon  M uxtor  Respublikasi  tuzilganligini  e ’lon  qildi.  Saylovdan  so‘ng 
tuzilgan  hukum at  markaziy hokim iyatni tan olishini  ham da  uning m uxtoriyat 
m anfaatlariga zid b o ‘lmagan  barcha k o ‘rsatm alarini  bajarishini  m a iu m  qildi. 
M aktablarda ta iim  ozarbayjon tilida olib borila boshlandi.  Ozarbayjon davlat 
universiteti  ochildi.
1945-yilning  oxirida  S him oliy  K u rd isto n d a  (E ro n   K u rd isto n id a)  ham  
m u x to riy a t  u c h u n   k u ra sh   b o s h la n d i.  T e z   o ra d a   m u x to r  K u rd   X alq 
R e sp u b lik a si  tu z ild i.  Bu  k u ra sh g a   K u rd is to n   d e m o k ra tik   p a rtiy a si 
rah b arlik   qildi.  B iroq  bu  h arak atlar  aslida  S S S R   to m o n id a n   rag ‘b atlan - 
tirilg an   va  q o ila b -q u v v a tla n g a n   edi.  Bu  esa  o ‘zga  d av latlar  ichki  ishla- 
riga bevosita  aralashish  edi.  Ayni  paytda  S S S R   T u d e  (E ro n   k o m m u n istik  
p a rtiy a si)n i  q o ila b -q u v v a tla d i.  E ro n   h u k u m a ti,  tab iiy k i,  E ro n   O z ar- 
bayjoni  va  S him oliy  K u rdistondag i  v o q ea la rn i  s e p a ra tc h ilik   h arak ati, 
deb  b ah o lad i.
B uyuk  B rita n iy a   h u k u m a ti  esa  S S S R n in g   E ro n   ic h k i  is h la rig a  
aralashuviga qattiq qarshilik k o ‘rsatdi.  C hunonchi,  Eronga q o ‘shim cha harbiy 
kuchlar jo ‘natdi.  SSSR  m anevr  qilishga  m ajbur  b o id i.  1946-yil  4-aprelda 
Eron  bilan  aralash  sovet-eron  neft  kom paniyasi  tuzish  haqidagi  shartnom a 
evaziga  o ‘z  q o ‘shinini  Shim oliy  E rondan  olib chiqib  ketishga  m ajbur b o id i.
1946-yilning  oxiriga  kelib  Eron  hukum ati  bu  shartn om an i  bekor  qildi  va 
m am lakat  shim olini  t o i a   o ‘z  nazoratiga  b o ‘ysundirdi.  Ozarbayjon  va  Kurd 
m uxtor  respublikalarini  tugatdi.  SSSR  bu  voqealarga  aralashm adi.  C hunki 
bunday  aralashuv  Buyuk  Britaniya  va  A Q S H ning  birgalikdagi  aks  arala- 
shuviga  duch  kelishi  m um kin  edi.
Ayni  paytda  Eronda  ingliz-am erika  ta ’siri  kuchayib  bordi.  1947-yilda 
Eron  arm iyasida AQSH  m utaxassislarining  rahbarlik  lavozim ini  egallashlari 
m um kinligini  ham   k o ‘zda  tutuvchi  Erondagi  A m erika  harbiy  missiyasining 
faoliyati  haqida  eron-am erika  shartnom asining  im zolanishi  Eronda  AQSH 
m avqeyini  yanada  m ustahkam ladi.  1950-yilda  bu  m asala  yangi  shartnom a 
b ilan   m u sta h k a m la n d i.  Ayni  pay td a  in g liz -a m e rik a   q aram a-q a rsh ilig i 
kuchaydi.
In g liz -e ro n   neft  k o m p an iy asi  (IE N K )  Buyuk 
B ritaniya  u ch u n   k atta  aham iyatga  ega  edi.  Bu 
kom paniya  1933-yilda  tashkil  etilgan.  K om pa- 
niya  d arom adining   asosiy  qism ini  Buyuk  Britaniya  olardi.
Ikkinchi ja h o n   urushidan  so ‘ng  ham   u  bu  kom paniyani  saqlab  qolishga 
zo‘r  berib  urindi.  Shu  m aqsadda  Buyuk  Britaniya  1949-yilda  «Q o‘shim cha 
shartnom a»  deb  ataluvchi  shartnom a  ishlab  chiqdi.  U nd a  kom paniya  da- 
rom adidan  Eronga  beriladigan  ajratm a  m iqdorini  qism an  oshirish  ko‘zda 
tutilgan  edi.  E ron  xalqi  qarshi  chiqdi.