E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

SSSR  -   AQSH
 
m unosabatlarining
 
yanada  keskinlashuvi
148

---

kelishdi.  F.  Kastro  Kubada sotsializm qurilishini  e ’lon qildi.  Tabiiyki,  AQSH 
shun d ay g in a  b iq in id a  K ubaga  o ‘xshash  sotsialistik  d av latn in g   vujudga 
kelishiga  to q at  qila  olm as  edi.  SSSR   rah b ariy ati  esa  K uba  in qilo bini 
sotsializm ning butun  dunyo b o ‘ylab tarqalishi,  deb baholadi.  Shuning uchun 
ham   K ubani  q o ‘llab-quw atladi.
1961 -yilning  aprel  oyida  A Q SH   K ubaga  qarshi  em ig ran tlar  isyonini 
uyushtirdi.  Bu  K arib  inqirozini  keltirib  chiqardi.  K uba  rahbari  F,  K astro 
y ordam  so ‘rab  SSSR  ga  m urojaat  qildi.  SSS R   rahbariyati  yashirin  ravishda 
K uba  h u d u d ig a  o ‘rta c h a   olislikka  u c h a d ig a n   va  ato m   b om basi  bilan 
t a ’m in la n g a n   ra k e ta la rn i  jo y la s h tird i.  B u n d a n   x a b a r  to p g a n   A Q S H  
m a’m uriyati  K ubaga  nisbatan  dengiz  q am alini  uyushtirdi.  D unyo  yadro 
urushi  yoqasiga  kelib qoldi.  N.  S.  Xrushyov va A Q SH   prezidenti J.  K ennedi
1962-yilning  28-oktabrida oxir-oqibatda o ‘zaro  kelishuvga  erishdilar.  U nga 
ko‘ra,  SSSR   K ubadan  o ‘z  raketalarini  olib  chiqdi.  A Q SH   esa  K ubaga 
bostirib  kirm aslikka  so ‘z  berdi  ham da  T urkiyadan  raketalarini  olib  chiqib 
ketdi.
«Karib  inqirozi»  buyuk davlatlarni yadro  qurollari  m asalasida ehtiyotko- 
rona  siyosat  yuritishga  m ajbur etdi.  Buning  aks sadosi  o ‘laroq,  1963-yilning
15-avgustida  Moskvada  SSSR,  AQSH  va  Buyuk  Britaniya o ‘rtasida  «Atmos- 
ferada,  fazoda  va  suv  ostida  yadro  qurollari  sinovini  taqiqlash  to ‘g‘risida» 
sh artn o m a  im zolandi.  B iroq  bu  sh artn o m a  ular  o ‘rtasidagi  dushm anlik 
m unosabatini  zarracha  kam aytirgan  emas.  Aksariyat,  m intaqaviy  m ojarolar 
SSSR  —  A Q SH   m unosabatlarini  yanada  keskinlashtirib  yuborgan.  B unday 
m intaqaviy  yirik  m ojaro  1967-yilda  ro ‘y  bergan  arab-isroil  urushi  edi.  Atigi 
olti  kun  davom   etgan  bu  urushda  Isroil  arm iyasi  M isr,  Iordaniya  va  Suriya 
arm iyasini  to r-m o r  keltirdi.  Isroil  bu  davlatlar  hududlarining  bir  qism ini 
bosib  oldi.
Yangi  urush  xavfining  kuchayishi  tinchlik  taraf- 
dorlarining  birlashishini  taq ozo   etgan.  M ashhur 
fan  va  adabiyot  arboblari  tashabbusi  bilan  tin ch- 
lik  tarafdo rlarining  xalqaro  harakati  vujudga  keldi.  1948— 1949-yillarda 
ko‘pgina  m am lakatlarda  tinchlik  uchun  kurashchilarning  milliy  q o ‘m italari 
tashkil  etildi.  1949-yilning aprel oyida  Parij shahrida tinchlik tarafdorlarining 
birinchi  b utunjahon  kongressi  o ‘tkazildi.  Kongress  «Tinchlikni  kutib  tu r- 
m aydilar,  tin ch lik n i  kurash  bilan  q o ‘lga  kiritadilar»  shiori  ostida  o ‘tdi. 
T inchlik  u chun  kurash  turli  irq  va  m illatlarga,  siyosiy  va  diniy  qarashlarga 
m ansub  m illionlab  kishilarni  birlashtirdi.  Kongress  Ja h o n   T inchlik  Kenga- 
shini  (JTK )  tuzdi.  Kengash doim iy q o ‘mitasi  raisligiga atoqli  fransuz atom chi 
olim i,  fashizmga qarshi  kurash  ishtirokchisi  F.  Jolio-K yuri saylandi.  Doim iy 
q o ‘m ita  1950-yiIda  m ashhur  Stokgolm  chaqirig‘ini  qabul  qildi.  Bu  atom  
qurolini  taqiqlash  haqidagi  chaqiriq  edi.  Bu  chaqiriqni  500  m ln  dan  ortiq 
odam   im zoladi.  JT K   1951 -yilda  buyuk  davlatlar  o ‘rtasida  «Tinchlik  pakti» 
ni  im zolash  to ‘g ‘risida  m urojaat  qabul  qildi.  U ni  600  m ln  dan  ortiq  kishi