E. Z. Nuriddinov n izom iy nom LI tdpu «Xorijiy m am lakatlar tarixi»

K IR IS H
D u n y o   X X —X X I  a s r  b o s h la rid a
Aziz  o ‘quvchilar!
Siz  o ‘rta  umumtaMim  m aktabini  tugallab,  endi  akadem ik  litsey  yoki 
kasb-hunar kolleji quchog‘iga keldingiz.  0 ‘rta u m u m ta ’lim  m aktabida jaho n 
ta rix in in g   q ad im g i  d av rid a n   to rtib ,  to   191 8 -y ilg ach a  b o ‘lg an   dav rn i 
o ‘rgandingiz.  Q o ‘lingizdagi kitob esa siz o ‘qigan tarixiy davrlarning bevosita 
davom i  b o ‘lib,  bugungi  kungacha  jah o n   m am lakatlarida  yuz  berayotgan 
o ‘zgarish lar  bilan  tan ish tirad i.  Eng  m u h im i,  bu  o ‘zgarish larni,  tarixiy 
voqealarn i  c h u q u r  idrok  qilib,  tafa k k u r  teg irm o n id an   o ‘tkazib,  u nd an 
m am lakatim izda  yangi,  qudratli  dem okratik  jam iyat  qurishda  foydalanish 
ham da  un i  m illiy  istiqlolga  xizm at  qildirish  zarur.
Insoniyat tarixida XXI  asr ham  boshlandi.  Bu asrda ro ‘y berishi  m um kin 
b o ‘lgan  tarixiy jarayonlar,  hodisalar  va  voqealar  Sizning  k o ‘z  o ‘ngingizda 
ro ‘y berishi  shubhasiz.  H am m a gap  ijtim oiy  fanlar,  shu ju m la d an ,  tarix  fani 
ham   bu jarayon,  hodisa  va  voqealarning  sabablari  va  m ohiyatini  qanchalik 
haqqoniy  va  tushunarli  tarzda  yoritib  berishida.
XX  asr  tarixi  bilan  tanishish  Sizga  insoniyat  bu  asrni  q anday  boshlagan 
edi,  uni  qanday  tugalladi  va  yangi  —  XXI  asrga,  yangi  m ing  yillikka  dunyo 
nim a  bilan  kirib  keldi,  degan  savollarga  baholi  qudrat javob  beradi.
D unyo  XX  asrga  ikkinchi  sanoat  inqilobi  boshlanishi  bilan  kirib  keldi. 
Bu  asrda  insoniyat  ilm -fan va texnika taraqqiyotida  ulkan yutuqlarga  erishdi. 
Ertaklardagi  «uchar gilamlar»  hayotiy  reallikka aylandi.  Inson bolasi  dastlab 
sam olyotlarda, keyinchalik esa kosmik raketalarda fazoga parvoz qildi.  Hatto, 
uning  oyog‘i  Oyga  ham   yetdi.
XX  asr boshlaridan  davlatning jam iyatda  tutgan  o ‘rnida  tub  o ‘zgarishlar 
yuz  bera  boshladi.  Bu  hodisa  keyinchalik  davlatning  iqtisodga  aralashuvi, 
iq tiso d d a   d av lat  sek to rin in g   vujudga  k e ltirilish i,  d a v la tn in g   iq tiso d iy  
islohotlarga bosh bo ‘lishi,  fuqarolarning ijtimoiy him oyasi  masalasiga  chuqur 
e ’tib o r  berishi  bilan  izohlanadi.  Bu  hodisa  m eh n at  bilan  kapital  o ‘rtasidagi 
q aram a-qarshilikni  yum shatishni,  oxir-oqibatda  ijtim oiy  inqiloblarning  ol- 
dini  o lish n i,  k eyinroq  esa  u larn in g   b u tu n la y   keraksiz  b o ‘lib  q o lish ini 
ta ’m inladi.  Insoniyatning  ilg‘or qismi  ijtimoiy  inqiloblar mislsiz qon  to ‘kish- 
larga,  vayrongarchiliklarga  olib  kelishini  tushunib  yetdi.
3

---

U lar m ehnat ahlining insoniy huquqlari u ch u n  kurashda birinchi  o ‘ringa 
ijtim oiy islohotlam i  q o ‘ydilar.  Sanoatlashgan  davlatlar bu  borada ju d a  katta 
muvaffaqiyatlarga  erishdi.
XX  asr  tarixga  inson  huquqlari  uchun  kurash  asri  b o ‘lib  ham   kirdi.  Bu 
o ‘rinda  Birlashgan  M illatlar  T ashkiloti  1948-yilda  qabul  qilgan  «Inson 
huquqlari  um um jahon  deklaratsiyasi»  katta  tarixiy  aham iyatga  ega  b o ‘ldi. 
B uning  natijasi  o ‘laro q   m u sta m la k a   va  y arim   m u sta m la k a   xalq larga 
m ustaqillik  berish  m asalasi  h ar  qachongidan  ham   dolzarb  b o ‘lib  qoldi. 
T o ‘g ‘ri,  m ustam laka  zulm idan  xalos  bo ‘lish  birgina  hujjatning  kuchi  bilan 
am alga oshgani  y o ‘q.  M ustam laka va yarim   m ustam laka xalqlar ayni  paytda 
m illiy-ozodlik  kurashi  ham   olib  bordilar.  O xir-oqibat  ular  o ‘z  ozodliklarini 
q o ‘lga kiritdilar.  0 ‘z taqdirlarini  o ‘zlari belgilash  im koniyatiga ega b o ‘ldilar.
Bu  asrda  Buyuk  Britaniya,  Fransiya,  G erm an iy a,  Avstriya-Vengriya, 
Usm onli Turklar,  Portugaliya kabi davlatlar o ‘z m ustam lakalaridan ajraldilar, 
shuningdek,  m ustam lakachi  imperiya — sobiq  Sovet davlati quladi.  N atijada, 
dunyo  siyosiy  xaritasida  katta  o ‘zgarishlar  yuz  berdi.  K o‘plab  m ustaqil 
davlatlar  tashkil  topdi.  XX  asr  oxiriga  kelib  m ustam lakada  yashayotgan 
xalqlar  deyarli  qolm adi.  B inobarin,  XX  asr  m ustam lakachi  im periyalarning 
yem irilishi  va  qulashi  asri  b o ‘lib  ham   tarixda  o ‘chm as  iz  qoldirdi.
Bugun  dunyoda  200  ga  yaqin  davlat  mavjud.  U larning  k o ‘pchiligida 
respublika  tuzum i  m ustahkam   qaro r  topdi.  T o ‘g‘ri,  m onarxiya  davlatlari 
ham   m avjud.  B iroq  m o n a rx la r  avvalgidek  ch e k la n m ag an   h u q u q la rin i 
y o ‘qotgan.  U larning  aksariyati  real  hokim iyatga  ega  emas.  M onarxlari  real 
hokim iyatga  ega  b o ‘lgan  davlatlarda  despotizm   em as,  m a ’rifatli  m onarxiya 
q aror  topdi.  XX  asrda  dunyo  nisbatan  adolatli  va  dem okratik  b o iib   qoldi. 
D unyo  aholisining  turm ush  darajasi  o ‘sdi.  N atijada,  uning  o ‘rtach a  um r 
k o ‘rish  yoshi  ortdi.  Insonlar  nisbatan  erkin  b o ‘lib  qoldilar.
Ayni  paytda,  XX  asrda  insoniyat  uchun  eng  k o ‘p  darajada  kulfat  va 
azob-uqu batlar  keltirgan  hodisalar  ham   ro ‘y  berdi.  U larning  ichida  eng 
dahshatlisi  birinchi  va  ikkinchi  ja h o n   urushlari  edi.  Bu  urushlarda  o ‘nlab 
m illion  odam lar  halok  b o ‘ldi.  0 ‘nlab  m illion  od am lar  esa  m ayib-m ajruh 
b o iib  qoldilar.  K onsentratsion lagerlarda odam lar ustidan dahshatli tajribalar 
o ‘tkazildi,  ular  tiriklay  yondirildi.  Insoniyatga  qarshi  birinchi  b or  yadro 
quroli  ishlatildi.  B ularning  bari  insonlarni  urushga  nisbatan  nafrat  bilan 
qarashga o ‘rgatdi. Ayni  paytda dunyoda yangi jah o n  urushiga y o i  q o ‘ymaslik 
m aqsadida tinchliksevar kuchlarning qudratli  harakati  vujudga  keldi.  Buning 
natijasi  o ia ro q   yangi jah o n   urushining  oldi  olindi.  Yangi  jah o n   urushining 
ro ‘y berish  im koni b o r edim i?  H a, b o r edi.  C hunki  ikkinchi jah o n  urushidan 
keyin  dunyo  bir-biriga  dushm an  b o ig a n   ikki  qutbga  b o iin d i.  U larning 
biriga  sobiq  Sovet  davlati,  ikkinchisiga  A m erika  Q o ‘shm a  Shtatlari  bosh 
b o id i.  N atijada,  xalqaro  m aydonda  «sovuq  urush»  davri  boshlandi.
Misli  ko ‘rilm agan  darajada  qurollanish  poygasi  avj  oldi.  Q ator  davlatlar 
dahshatli,  om m aviy  q irg in   qurollariga  ega  b o id i.  Shu  tariqa  ular  insoniyat
4

---

sivilizatsiyasini  bir  necha  bor  y o ‘q  qilib  tashiashga  q o d ir  b o ‘lgan  q u ro llar 
zaxirasini  yaratdilar.  T o ‘g ‘ri,  1991-yilda  Sovet  davlatining  qulashi  bilan 
dunyoning  bir-biriga  dushm an  b o ‘lgan  ikki  qutbga b o ‘linishi  b arham   topdi. 
Biroq,  afsuski,  bu  hodisa  dunyoda  tinchlikning  m ustahkam   asoslari  yarati- 
lishiga  olib  kelm adi.
Prezident Islom  Karimov so‘zlari bilan aytganda, dunyo ham on m o‘rtligicha 
qolmoqda,  ayni  paytda  bu  m o ‘rtlikning  sabablari  quyidagilardir:
—  bir  qancha  m am lakatlarda  borayotgan  keskin  siyosiy  kurashlar;
—  milliy  o ‘zlikni  anglashning  faol  jam langanligi  h am d a  m illatlar  va 
ayrim  elatlarning  o ‘z  taqdirini  o ‘zi  belgilashiga  intilayotganligi;
—  etnik  va  m illatlararo  ziddiyatlar  saqlanib  qolayotganligi;
—  siyosiy  va  diniy  ekstremizmning  turli  shakllari  kuchayib  borayotganligi;
—  dunyoning  katta  qism ida  iqtisodi  zaif,  aholisi  qashshoq  yashayotgan 
m am lakatlar  saqlanib  qolayotganligi;
—  m am lakatlar, xalqlar o ‘rtasida,  ayrim b ir m am lakat ichida, shuningdek, 
ijtim oiy  g u ru h lar  o ‘rtasida  iqtisodiy  va  ijtim oiy  tab aq a lan ish   k uchayib 
borayotganligi.
A yni  p ay td a  in so n iy a tn i  q a to r  global  m u a m m o la r  —  m in ta q a v iy  
m o ja ro la r,  d in iy   e k stre m iz m   va  a q id a p a ra s tlik ,  x a lq a ro   te rro rc h ilik , 
narkobiznes,  ekologiyadagi  tanglik,  dunyoning  turli  bu rchak larida  ham on 
davom   etay o tg an   o c h a rc h ilik   va  t o ‘yib  o vqat  y em aslik,  tu rli  yu qu m li 
kasalliklarning  tez  tarqalishi  va  shu  kabilar  tashvishga  solm oqda.
Insoniyat  XXI  asrda  bu  m uam m olarning  hal  etilishi  zarurligini  teran 
anglab  y etm o q d a.  N ufuzli  x alqaro  ta sh k ilo tla r  va  bu yuk  d a v la tla r  bu 
m uam m olarni  hal  etishda  jah o n   ham jam iyatiga  bosh  b o ‘lm oqlari  bugungi 
kunning  talabidir.
M ustaqil  0 ‘zbekiston  davlati  ham   bu  kabi  m uam m olarni  hal  etishdek 
um um insoniy  oliyjanob  ishga  o ‘zining  m unosib  hissasini  q o ‘shish  borasida 
baholi qudrat harakat qilm oqda.
D arslikda  ushbu  voqealar,  ch uno n ch i,  dunyo  davlatlarining  deyarli  bir 
asrlik tarixi  izchil  bayon  etilgan.  Darslik m ualliflarning 2005 va 2006-yillarda 
nashr etilgan,  tajriba-sinov  natijalari  ham da am aliyotchi  o ‘qituvchilar fikrlari 
b o ‘yicha  qayta  ishlangan  va  to ‘ldirilgan  «Jahon tarixi»  o ‘quv  q o ‘llanm asi va 
yangi  takom illashtirilgan  o ‘quv  dasturi  asosida  yaratildi.  H ar  bir  m am lakat 
tarixida ibrat olsa arziydigan voqea-hodisalar ko‘p.  Siz ulam i c h u q u r o ‘rganing, 
m u sh o h ad a  qiling,  erkin  fikr  yuritib,  xulosa  chiqaring.  U m u m in so n iy  
q a d riy a tla rd a n ,  ibratli  v o q e a la rd a n ,  d a v la tla r  ta ra q q iy o tid a n   jo n a jo n  
0 ‘zbekistonim izning ravnaqi uchun  foydalanishga harakat qiling.  H a rq an d ay  
yaxshi  voqea-hodisalardan  milliy  istiqlol  g‘oyasi  va  m afkurasini  m ustah- 
kam lashga  intiling.  0 ‘z  turm ushingizni,  m illatim iz  ravnaqini,  V atanim iz 
q udratini,  yurt tinchligini,  xalqim iz  farovonligini  yanada  yaxshilashga  hara- 
kat  qiling.  Z ero,  «ko‘p asrlik tarixim iz  shuni  k o ‘rsatadiki,  inson  dunyoqara- 
shi  shakllanishida  m a ’rifatning,  xususan,  ijtim oiy  fanlarning  o ‘m i  beqiyos.
5

---

Bu  jam iyatshunoslik  b o ia d im i,  tarix,  falsafa,  siyosatshunoslik  b o ia d im i, 
psixologiya yoki iqtisod b o ia d im i  — ulam ing barchasi odam ning inteliektual 
kam olga erishuvida  katta ta ’sir kuchiga ega»  (Islom   Karimov).
Darslikni tayyorlashda tarix fanlari doktori, professor G. A.  Hidoyatovning 
shaxsan  roziligi  bilan  uning  m ateriallaridan  foydalanildi.
Darslikning  34—35-paragraflari  tarix  fanlari  nom zodi  H am za  Kichkilov 
bilan  ham korlikda,  uning  m ateriallari  asosida  yozilgan.
Darslik b a’zi  kam chiliklardan  xoli  b o im aslig i  tabiiy.  Shu  sababli  darslik 
h a q id a   o ‘z  fik r- m u lo h a z a la r in i  b ild irg a n   m u ta x a ssisla rg a   m u a llifla r 
m innatdorchilik bildiradilar.  Fikr-m ulohazalar quyidagi m anzilga yuborilishi 
m um kin:
100100,  T oshkent  shahri,  C him bay  —  2  k o ‘chasi,  96-uy.  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  Oliy va  o lrta  maxsus t a i i m  vazirligi  0 ‘rta  maxsus,  kasb -h u n ar 
ta iim i  m arkazi.
6

---