Akademik litsey, kasb-hunar kollejlari uchun darslik

IV.  7 8 —80-rasm larni  o ‘rganib  chiqing  va  ularni  izohlang.
V.  34-jadvalni  t o ‘ldiring,
V I.  0 ‘rtog‘ingiz  bilan  talabalar  biosfera  m uhofazasiga  qanday 
hissa  q o‘shishi  mumkinligini  o ‘yIab  k o ‘ring,  mulohaza  yuriting,
34-jadval
№
Biosferani  muhofazalashning 
ratsional  usullari
Ularning  izohi 
(misollar  bilan)
1.  ■
 
2.
229

---

3 7 -§ .  INSONNING  BIOSFERAGA  TA’SIRI. 
BIOSFERANI  HIMOYA  QILISH  MUAMMOLARI
Insonning  biosferaga  ta ’siri. 
Insonning  biosferaga  ta ’sirining 
boshlanishi  neolit  davriga  to ‘g 'ri  keladi.  Insoniyat  tarixining  dast­
labki  bosqichlarida  uning  tabiatga  ta ’siri  u n ch a  sezilarli  b o ‘lm a- 
gan,  u  tabiatdan  nim ani  olsa,  uni  tabiatga  qaytargan.  Biosferadagi 
m oddalarning  biotik  davriy  aylanishini  buzm agan.  A sta-sekin 
insonning  tabiatga  ta ’siri  kuchayib  borgan.  Ayniqsa,  keyingi  yuz 
yilliklarda  ilm iy-texnik  revolutsiya  natijasida  inson  t a ’sirida  ele­
m entlarning  biogen  migratsiyasi ju d a  kuchayib  ketdi.  Butun  tarix 
davom ida  insoniyat  o ‘z  m ehnat  faoliyati  bilan  atrof-m u h itd an  
iloji  boricha  k o ‘proq  va  tez  foyda  olishga  harakat  qilib  kelgan. 
Tabiat  hodisalariga  aralashish  keyinchalik  qanday  natijalarga  olib 
kehshini  inson  xayoliga  ham   kehirm agan.  Keyingi  asrda  in so n ­
ning  biosferaga  k o ‘rsatadigan  ta ’siri  ju d a  kuchayib  ketdi  va  o ‘g ‘ir 
m uam m olarning  kelib  chiqishiga  sabab  bo'ldi.  Tabiiy  resurslar 
tobora  kam ayib  ketm oqda.  K o'plab  o ‘simlik  va  hayvonlarning 
turlari  y o ‘qolib  ketdi.  M uhit,  sanoat,  turm u sh   chiqindilari,  zah ar­
li  kimyoviy  m o dd alar  to m o n id an   ifloslanm oqda  va  zaharlanm oq- 
da.  T abiiy  ek o sistem alar,  k o ‘llar,  o 'r m o n la r   buzilm oq da. 
Biosferadagi  bunday  noqulay  o'zgarishlar  o'sim liklar  va  hayvonot 
olam iga,  insonning  o'ziga  ham   kuchli  ta ’sir  ko'rsatm oqda.
Biosferaning  o'zgarishi  qo n u n iy atlarin i  insonning  yaxshi 
tushunib  yetmasligi,  tashqi  m uhitning  ju d a  ayanchli  o'zgarishla- 
riga  olib  kelishi  m um kin.  Insonning  gidrosferaga  va  atm osferaga 
ta ’sirining  lobora  kuchayib  borishi  biosfera  doirasida  iqlim ning 
o'zgarishiga  olib  kelm oqda.  Ayniqsa,  keyingi  yillarda  atm osferada 
karbonat  angidridning  m iqdori  tobora  ortib  borm oqda.  O rganik 
yoqilg'ilardan  foydalanish  kislorodning  yonib  kam ayishiga,  kar­
bonat  angidridning  esa  ko'payishiga  sabab  bo 'lm oq da.
A tm osferada  karbonat  angidridning  ko'payishi  esa  «parnik 
effektiga»  olib  keladi,  bu  esa  Yer  yuzasi  haroratining  ko'tarilishi- 
ga  sabab  bo 'lm oqda.  Keyingi  100  yil  davom ida  Y er  yuzasining 
harorati  o 'rta c h a   0,6°C  gacha  ko'tarilganligi  aniqlangan.  Iqlim 
o'zgarishi 
esa 
ch o 'l-d a sh tlar 
m aydonining 
tobora 
ortib 
borishiga,  tog'lardagi  m uzliklarning  erishiga,  okean  va  dengiz 
suvlari  sathining  kam aya  borishiga  olib  keladi.  Y uqorida  aytib 
o'tg an im izdek   atm osferada  ozon  qatlam i  b o 'lib,  uning  m aksim al 
kon sentratsiyasi  Y er  yuzasid an   15—25  km   b alan d lik d ad ir.
230

---

A tm osferaga  azot  II  oksid  va  freonning  o ‘tishi  natijasida  bir  necha 
yillar  davom ida  ozon  qatlam i  yupqalashib  borm oqda.
F reon  lak  va  b o ‘yoqlarni  purkovchi  sifatida,  sovitgichlar  va 
konditsionerda  sovutgich  m odda  sifatida  keng  q o ‘llanib  kelin- 
m oqda.  S o‘nggi  yillarda  A ntraktida  atm osferasida  ozonning  juda 
kamayib  ketishi  natijasida  «ozon  teshiklari»  hosil  b o ‘lishi  kabi 
ayanchli,  xavfli  hodisalar  kuzatilm oqda.  Bu  hodisaning  va  ozon 
q atlam i  bu zilish in in g  
o ld in i 
olish 
m aq sad id a 
1987-yilda 
K anadaning  M onreal  shahrida  50  m am lakat  vakillari  freonlar  ish­
lab  chiqarishni  o ‘rtacha  50  foizga  kam aytirish  to ‘g ‘risidagi  xalqaro 
bitim ga  q o ‘l  q o ‘ydilar.  A tm osferaning  ifloslanishi  tinm asdan 
davom  etib,  yildan  yilga  ortib  borm oqda.  A tm osferaning  iflosla­
nishi  sanoat  korxonalarining  chiqindilari,  transport  vositalari 
ajratib  chiqaradigan  birikm alar,  ayniqsa  H
2
S  uglerod  va  og‘ir  m e- 
tallardan  q o ‘rg‘oshin,  mis,  kadm iy,  nikel  va  boshqa  m etallar 
zarrachalari  hisobiga  tobora  ortib  borm oqda.  A tm osferaga  har  yili 
yuz  m illionlab  to n n a  ifloslanuvchi  m oddalar  ajratiladi.  H avoda 
H
2
S  ning  ortib  borishi  kislotali  yom g‘irlarning  ko'payishiga  sabab 
b o im a d i.  0 ‘zbekistonda  mevali  daraxtlar  hosildorligining  k am a­
yishi,  uzum zorlarning  kasallanib,  yildan  yilga  kam   hosil  berishi- 
ning  asosiy  sabablaridan  biri  h am   kislotali  y om g‘irlarning 
ko‘payib  borishidir.
Tojikistonning  T ursunzoda  shahri  atrofida  qurilgan  alyum iniy 
zavodi  chiqindilari  ham   Surxondaryo  viloyatidagi  m ash hu r  an or- 
zorlar  hosilining  keskin  kam ayishiga,  m evalarining  m aydalashib 
ketishiga,  hayvonlar  va  o dam lar  orasida  kasalliklarning  k o 'p a ­
yishiga  olib  keldi.  N avoiy  shahridagi  kim yo  zavodlari  chiqindilari 
ham   atro f-m u h itn i  zararlashda  katta  rol  o ‘ynam oqda.  Sug'orish 
va  sanoat  korxonalari  u ch u n   suvdan  isrofgarchilik  bilan  foydala­
nish  kichik  daryolarning  qurib  qolishiga,  yirik  daryolar  suvining 
keskin  kam ayib  ketishiga  olib  kelm oqda.  B unday  ayanchli  hodi- 
salarning  tipik  misoli  Orol  dengizi  m uam m osidir.  Sug'oriladigan 
paxta  m aydonlarini  h add an   tashqari  ko'paytirish  bu  dengizning 
qurib  qolishi  xavfmi  tu g 'd irm oq d a.  Suvni  nazoratsiz,  keragidan 
ortiqcha  ishlatish  natijasida  A m udaryo  va  Sirdaryo  kabi  buyuk 
daryolar  Orol  dengiziga  yetib  bora  olm ayapti.  Bu  esa  Orol 
atrofidagi  tabiiy  ekologik  sistem alarning  buzilishiga,  shu  regionda 
yashovchi  odam lar  sog‘lig‘ining  tobora  yom onlashib  borishiga 
sabab  b o ‘lm adi.  M ineral  o 'g 'itlarn in g ,  chorvachilik  chiqindilari  va 
kanalizatsiyaning  suv  havzalariga  q o ‘shilishi  suvda  azot  va  fos-
231

---

forning  ortib  ketisliiga,  suvo'tlarining  k o ‘payib  ketishiga,  kislorod 
zaxirasi  kam ayishi  natijasida  suvdagi  hayvonlar,  ayniqsa,  baliqlar 
qirilib  ketishiga  olib  kelm oqda.  Keyingi  paytlarda  o 'rm o n larn in g  
kesilib,  kam ayib  ketishi  jud a  ayanchli  natijalarga  olib  kelishi 
m um kin.  A tm osferaning,  suv  havzalarining,  tuproqning  tobora 
ifloslanishi  natijasida  o 'rm onlardagi  daraxtlar  kasallanib  qurib 
qolm oqda.  O 'rm o n larn in g   yo'qolishi  iqlim ning  keskin  o'zgarishi- 
ga,  suv  boyliklarining  kam ayishiga,  tuproq  holatining  (78-rasm ) 
yom onlashishiga  olib  kelyapdi.  Hozirgi  vaqtda  xo'jalikni  energiya 
bilan  ta'm in lash   uchun  k o 'p   issiqlik,  suv  va  atom   elektr  stan ­
siyalari  qurilm oqda.  Issiqlik  elektr  stansiyalari  tabiiy  yoqilg'ilar- 
dan  foydalanganligi  uchun  atm osferani  ifloslantiradi  (79-rasm ), 
suv  elektr  stansiyalari  katta-k atta  suv  om borlarining  qurilishini 
talab  etadi,  buning  natijasida  serhosil  yerlar,  tu p ro q lar  suv  ostida 
qolib  ketm oqda.  Ilgari  ekologik  jih atd an   eng  toza  va  xavfsiz  deb
: r r .