‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet24/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

2.5. 0 ‘rtacha miqdorlar
H a r b ir g u ru h d ag i statistik yigMndi o ‘rta c h a m iq d o riy belgi 
darajasiga ega va o ‘rta c h a n isb a tla r (o ‘rta c h a b o ‘y, o ‘rta c h a ta n a
m assasi) b ila n o ‘lch a n a d i.
T ibbiyotda belgining o ‘rtach a darajasiga tavsif berish d a o ‘rtach a 
a rifm e tik nisb at (M ) k o ‘pro q qoM laniladi.
Misol.
M — p a s tk i j a g ‘i sin g a n b e m o r n in g j a g ‘- y u z j a r r o h li k
k lin ik a s id a y o tis h in in g o ‘r ta c h a d a v o m iy lig i. B e m o rla r so n i — 
35 (/>=35). K lin ik ad a y o tish n in g davom iyligi (v arian t 
V —
hisobga 
o lin a d ig a n belgi n isb a ti) 21 d a n 30 k u n g a c h a b o ‘ldi (m in im a l 
v a ria n t 
V .
= 21 ga va m aksim al v a ria n t 
Vm =
30 kunga ten g ).
m m
m a x
CTrtacha M nisbatni topish uchun tobora o ‘sib boradigan tartibda 
h a r b ir v arian t joylashtirilib variatsion q a to r tu ziladi. V ariantlarning 
ta k ro rla n ish i h o d isa n in g so n in i (R ) k o ‘rsatad i (1 3-jadval). H a r 
bir variantda k o ‘p m arta uchraydigan variatsion q a to r u c h u n o ‘rtacha 
nisbatni arifm etik vazn deyiladi va quyidagi form ula bilan aniqlanadi:
P
42


J a g ‘ - y u z ja r r o h lik k lin ik a s id a p a s tk i j a g ‘i s in g a n
b e m o r la r n in g y o t is h d a v o m iy lig i
13-jadval
D a v o la sh
k u n la ri V soni
B e m o rla r so n i
r.r.
u .r.
a
a .r
21
2
42
- 3
- 15
22
4
88
- 2
- 8
23
4
92
- 1
- 4
24
6
144
0
0
25
5
125
1
5
26
3
78
2
6
27
4
108
3
12
28
3
84
4
12
2 9
3
58
5
15
3 0
1
30
6
0
1 = 3 5
Z v = 8 4 9
1 = 2 9
P astki ja g ‘i singan b e m o rn in g klinikada yo tish in in g o ‘rtach a 
davom iyligi quyidagiga teng:
. .
I V ' R
8 4 9
,
M
= ----------------=
= 2 4 , 2 k u n .
p
Ъ
0 ‘rta a rifm e tik v a z n n i y u q o rid a k o ‘rsatilgan h iso b la sh d an
ta sh q a ri sod d alash tirilg an tez k o r usullari h am m avjud. S oddalash- 
tirilg a n usu ld a hisoblash u c h u n quyidagilarga am al qilish lozim :
1. K o ‘p u ch ray d ig an va variatsio n q a to r m ark azid a b o ‘ladigan 
v a ria n t sh a rtli ravishda A /d e b q abul qilinadi.
2. H a r qaysi variantning shartli m arkazdan chetlanishi ko‘rsatiladi.
3. H a r qaysi v a ria n td a ta fo v u tla rn in g c h a sto ta g a b o ‘lgan 
k o ‘p ay tm asi (dr) topiladi.
43


4. Barcha tafovutlarning chastotasi ko‘paytirilgan yig‘indi topiladi:
T . d p R p = d {R{

d 2 R2.
5. S h artli o ‘rta c h a n in g haqiqiy o ‘rta c h a d a n farqi top ilad i.
6. 0 ‘rta c h a a rifm e tik vazn to p ilad i. Y u q o rid ag i 13-jadvaldan 
quyidagi m a ’lu m o tla r olinadi:
Л/, = 24 , X 
d r
= 29,
Л / = Л / + —
= 2 4 + ^ = 2 4 + 0 ,8 = 2 4 ,8 .
/> 
35
A y rim
tib b iy o t te k sh iru v la rid a h a r b ir v a ria n t 
b ir m a rta
u c h ra y d i va u n d a to p ilg an o ‘rta nisbat o ‘rta a rifm e tik tu rg ‘unlik 
deyiladi. U quyidagi form ula bilan topiladi:
K a rta d ia g ra m m a — g e o g rafik k a rta d a g i k o ‘p in c h a u stu n li 
d iag ra m m a d an iborat b o ‘lgan grafik ta s v ird ir(l-e rasm ). Bu holatda 
o ‘rta c h a n isb a td a b elgining yakka ta rtib d a g i m o h iy a ti yashiringan 
b o ‘lad i, v a ria tsio n q a to rn in g h a r xillik d arajasi k o ‘rsatilm aydi. 
V a ria tsio n q a to r zich b o ‘lsa, y a ’ni ay rim n isb a tla r o ‘rta c h a nisbat 
y a q in id a g u ru h la n sa , o ‘rta c h a nisbat a n a sh u y ig in d in i a n c h a
t o ‘la tavsiflaydi. A gar v ariatsio n q a to r c h o ‘zilib ketsa, y a ’ni ayrim
n isb a tla r o ‘rta c h a n isb a td a n tu b d a n farq qilsa, o ‘rta c h a nisbat 
m a z k u r yig‘indiga u n c h a tip ik m o s b o ‘lm aydi.
0 ‘rta c h a n isb a tla rn i c h u q u rro q o ‘rg an ish d a , b a h o b e rish d a va 
so lish tirish d a v ariatsio n q a to rla r h a r xilligi h a m d a o ‘rta c h a nis- 
b a tn in g a n iq la n ish in i tavsiflaydigan k o ‘rsa tk ic h la rd a n ( o ‘rta c h a
kv ad rat ta fo v u t,o ‘rta c h a nisbatdagi o ‘rta c h a x ato ) foydalaniladi. 
U la rn i h isoblash usullari m axsus q o ‘lla n m a la rd a keltirilgan.

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish