‘z b e k I s t n r e s p u b L ik a s I o liy va ‘rta m a X s u s ta’l im V a zir lig I m. P. Boltabayev, M. S. Qosimova

vositachilik
A u d ito rlik
M o liy a v iy
boshqarish
I
1
■■ ■ 
T
" "
X iz m a t ko ‘ rsatish
T o v a r b iija la ri
L izin gli
X o d im la rn i
boshqarish
I
I
Iste’ mol tovarlari
ishlab chiqarish
Fond biijalari
M arketin g
Iste’ mol xiz-
m atlari ko'rsatish
-------
I
--------
T .
A xborot
Ishlab icHqarishni
boshqarish 
|
______ -J'_____
A xborot
texnologiyasi
2 . 1, l-rasm.
 
T a d b irk o rlik faoliyati tu rla rin in g ta rk ib i.

---

Ishlab chiqarish tadbirkorligi. 
Ishlab ch iq a rish tadb irkorligini 
tad b irk o rlik fao liy atin in g asosiy tu ri d esak x ato b o ‘lm aydi. Z e ro , 
b u n d a y ta d b irk o rlik faoliyati tufayli m a h s u lo t, to v arlar ishlab
c h iq a rila d i, x izm a t k o ‘rsa tila d i, m a ’lu m m a ’naviy q a d riy a tla r 
yuzaga keladi.
0 ‘zbekistonda bo zor iqtisodiyotiga o ‘tishning dastlabki yillarida 
tijorat tadbirkorligi yaxshi rivojlandi. T ad b irk o rlik faoliyatining bu 
turi to v ar va x izm a tla rn i sotib olish h a m d a sotish ja ra y o n la rin i 
am alg a o sh irish bilan t a ’rifla n a d i, ch u n k i b u s o h a d a qisqa vaqtda 
d a ro m a d o lish m u m k in . A gar ishlab c h iq a rish k o rxona sa m a - 
rad o rlig in in g 1 0 -1 2 % ini tash k il etsa , tijo ra t faoliyati esa bu 
k o‘rsatkichni yana 20-30 % ga oshiradi.
M oliyaviy tadbirkorlik tadbirkorlik so h asin ing alo h id a olingan 
turiga kiradi. U n in g faoliyat sohasi q iy m a tla rn in g alm ash in ish i va 
alm ashtirilishidan iborat. M oliyaviy faoliyat ishlab chiqarish, tijorat 
so h asin i h a m qarn rab olish i m u m k in . S h u n in g d e k , m oliyaviy 
tad b irk o rlik m u staq il b an k va su g ‘u rta m u assasalari shaklida h am
faoliyat yuritadi.
M o liy av iy bitim tad b irk o rlik fao liy atin in g ilgarigi turlarig a 
n isb atan k a m ro q sam ara berad i. Bu k o ‘rsatk ich 5 -1 0 % ni tashkil 
etadi. K eyingi vaqtda 0 ‘zb e k isto n d a ta d b irk o rlik faoliy atin in g
konsalting (m aslah at) turi rivojlanm oqda. Bu tadbirkorlik turi k o ‘p 
y o ‘n a lish la rd an iborat b o ‘lib, kelajakda yaxshi rivojlanib ketishiga 
ja h o n iqtisodiyoti taraqqiyoti guvohlik beradi.
Ishlab chiqarish tadbirkorligining mohiyati. 
T a d b irk o r lik 
faoliyati turlari nisbatan m ustaqil b o ‘Iib, b ir-b irin i to 'ld irib keladi. 
T adbirko rlik faoliyatining barch a tu rlarin i belgilab beruvchi ishlab 
c h iq a rish tad b irk o rlig in in g ustuvorligini ta n olish kerak.
In n o v a sio n , ilm iy -tex n ik fao liyat, to v arlarn i bevosita ishlab 
c h iq a rish , x iz m a t k o ‘rsatish va shu so had agi a x b o ro t bilan ishlash 
faoliyati ishlab ch iq a rish tad b irk orlig ig a kiradi. Ishlab c h iq a rish
b ila n sh u g ‘u lla n m o q c h i b o ‘lgan h a r b ir ish b ila rm o n tad b irk o rlik
fao liy atin in g qaysi turi bilan s h u g ‘u lla n ish i, q a n d a y m a h su lo t 
ishlab c h iq a rish i, q an d a y xizm at k o ‘rsatish in i o ld in d a n belgilab 
olishi lozim . S h u ish am alga o sh g a n d an keyin tad b irk o r m arketin g 
b ila n sh u g ‘u lla n a d i. U tovarga talab n i bilish m aq sad id a to v arn in g

---

potensial iste’m olchilari, xaridorlari, ulguiji va chak an a savdo bilan 
sh u g ‘u lla n u v c h i tash k ilo tla r bilan alo q a qiladi.
M u z o k a ra la r ish b ila rm o n va boM ajak x a rid o rla r o 'r ta s id a
s h a r tn o m a tu z ilis h i b ila n y a k u n la n a d i. T u z ilg a n s h a r tn o m a
tad b irk o rlik d ag i tav ak k alch ilik n ing o ld in i olish im k on ini beradi.
S h u ish lar a m alg a o sh m asa, ta d b irk o r faq at o g 'zak i v a’d a la r 
a so sid a ishlab c h iq a rish fao liy atin i b o sh la y d i. B a rq a ro r b o z o r 
s h a ro itid a rivojlangan m am lak atlard a o g 'z a k i kelishuvlar ish o n ch li 
k a fo la t b o ‘lib , z a ru r ho llard a s h a rtn o m a , b itim sh ak lid a rasm iy - 
l a s h tir ila d i. B iro q m a m la k a tim iz d a b o z o r iq tis o d iy o ti e n d i 
s h a k lla n a y o tg a n d a v rd a o g ‘zaki b itim la rn in g k afo lati p a st va 
tavakkalchilik kuchlidir.
T a d b irk o rlik fao liy atin in g keyingi b o sq ic h i ishlab c h iq a rish
o m illa rin i sotib olish yoki ijaraga o lishd ir.
Ishlab chiqarish omillari. 
M a ’lu m k i, ishlab ch iq a rish o m illari 
ishlab c h iq a rish fo n d lari, ish ch i k u c h i, a x b o ro td a n ib o rat. Ish la b
ch iq arish fondlari o ‘z navbatida asosiy va aylanm a ishlab chiqarish 
fondlariga b o ‘linadi.
A sosiy ish lab ch iq arish fo n d lari (m e h n a t q uro llari) in sh o o t- 
lar, u zatu v ch i m o sla m a lar, q u w a tli m a sh in a va jih o z la r, ish ch i 
m a sh in a va jih o z la r, o 'lc h o v u s k u n a la ri, lab o rato riy a jih o z la ri, 
h iso b lash tex n ik asi, tra n sp o rt v o sita la ri, ishlab c h iq a rish in v en - 
tarlari va boshqa asb ob -usku n alard an ib o rat. Asosiy ishlab chiqarish 
fondlariga sex zavod va laboratoriya binolari kiradi.
K o rx o n a h u d u d i atrofidagi d e v o rla r, k o ‘p riklar, n e ft q u d u q - 
lari, k o ‘m ir koni q atlam lari va sh u n g a o ‘xshash bo sh q a q u rilm a lar 
in sh o o t jum lasiga kiradi. U zatuvchi m oslam alarg a q u w a tli kabellar, 
elektr u z a tk ic h lin iy alari, turli u z a tk ic h q u vu rlari, neft va gaz 
u z a tk ich q u v urlari k irad i. Q u w a tli m a s h in a la rg a turli d v igatellar, 
tu rb in a la r, b u g 1 q o zo n lari va b o s h q a la r k irad i. Ishchi m a sh in a va 
u s k u n a la r a so siy ish lab c h iq a ris h fo n d la rin in g m u h im q ism i 
h iso b la n a d i. U la rg a y o rd a m c h i s e x la rn in g b a rc h a te x n o lo g ik
m o slam alari, m a sh in a va usku n alari kirad i. Asosiy fo n d la rn in g bu 
q ism i shartli rav ishda aktiv qism i d e b h iso b la n a d i, c h u n k i sh u
m ash in a va u sku nalarda m ah su lo tlarn in g asosiy qism i tayyorlanadi.

---

T ra n sp o rt vo sitalari tarkib iga av to m o b il, te m ir y o 'l, havo yoMlari 
va boshqa tran sp o rtlarn in g b a rc h a turlari kiradi.
A ylanm a ishlab ch iq a rish fo n d larin i (m e h n a t p red m e tla ri) 
xom ash y o , asosiy va y o rd am c h i m ate ria lla r, y o n ilg 'i va en erg etik
resurslar, idish va idish m o slam alar, ch id am siz va qisqa m u d d a td a
ishlatiladigan asbob lar va ishlab ch iq arish m oslam alari, t a ’m irlash 
u c h u n z a ru r e h tiy o t va b u tla sh q ism lari ta sh k il e ta d i. S o tib
o lin ad ig an b u tla sh m o sla m a lar, y arim tay y o r m a h su lo tla r, tugal- 
lanm agan ishlab c h iq a rish , o ‘zi tay y orlag an y arim tay y o r m a h ­
s u lo t, k e la ja k d a g i x a ra ja tla r h a m a y la n m a is h la b c h iq a r is h
fondlarini tash kil etadi.
Q ayta islilov b e rilm a g a n s a n o a t m ah su lo tla ri (ru d a , neft, 
k o 'm ir, gaz va b o sh q a la r), q ish lo q x o ‘jaligi m ah su lo tla ri (p axta, 
ju n , teri va b o sh q a la r) x o m ash y o n i tashkil etadi. M a te ria lla r esa 
m a ’lum q ayta ishlash ja ra y o n id a n o ‘tib tay y or m a h su lo t ishlab 
chiqarishga m o 'ljallan g an m eh n a t m ahsu.lotidir. A sosiy m ateriallar 
b o 'la ja k ta y y o r m a h su lo t (te m ir, y o g 'o c h , m a to )n in g a so sin i 
tashkil etad i, y o rd a m c h i m ate ria lla r (b o ‘yoq, tu g m a va b osh q alar) 
asosiy m a te ria lla r u c h u n ish latilad i yoki (m oy lash m ateriallari) 
ishlab c h iq a rish jaray o n ig a y o rd am lash ad i.
A sb o b -u sk u n a la r narxi va ishlatish m u d d atig a q a ra b a y la n m a
fondlarga kiritiladi. A sbob-uskunalarning xizm at m uddati b ir yildan 
o z b o 'ls a , u a y la n m a f o n d la r g a ta a llu q lid ir . Y a rim ta y y o r 
m a h s u lo tla r s o tib o lin g a n yoki o ‘z id a ta y y o rla n g a n tu rla rig a
b o 'lin a d i. Y a rim tay yor m ah su lo tla r iste ’m olga tayyor b o 'lm a g a n
bo'lib, uni bo sh q a sex firm a yoki korxonada tayyor h olatga keltirish 
lozim . T u g a lla n m a g a n ishlab ch iq arish tu g alla n m a g an m a h su lo t 
b o 'lib , yarim ta y y o r m a h su lo td a n farqli ravishda o 'z ishch i jo y id a
tu ra d i. U ni m e ’yoridagi ishlov berish u c h u n k o rx o n an in g b o sh q a
bo'lin m asig a berilm ay, shu sexning o 'z id a qiyom iga etkaziladi.
K elajakdagi xarajatlaiga alo h id a to 'x ta lish lozim . Bu x arajatlar 
yangi m a h su lo tla rn i tayy o rlash d ag i x a ra jatlar b o 'lib , k e y in c h a lik
ishlab c h iq a ris h xarajatlari ju m lasig a k iritilad i. Ish ch i k u c h in i 
tad b irk o r e ’lo n , m e h n a t birjasi, ishga jo y lash agentligi, ta n is h - 
b ilish lar orqali to p a d i. Ishga olish d a n o m z o d n in g m a ’lu m o ti, 
m utaxassisligi, ish tajribasi, shaxsiy xususiyatlari h isobga o lin a d i.

---

S o 'n g ra ta d b irk o r m o d d iy , m oliyaviy, m eh n a t resurslari, tay y o r- 
la n a d ig an m a h su lo tla m i sotish bozori h a q id a a x b o ro t to 'p la y d i.
Moliyaviy mablag‘ga boMgan talab va uning hisobi. 
Tadbirkorlik 
b itim in i tu zish m oliyaviy x a ra jatlar bilan b o g 'liq . Ish lab c h iq a rish
va tad b irk o rlik faoliy ati u c h u n z a ru r pul m iq d o rin i (P p ) quyidagi 
fo rm u la asosida h isob lash m u m k in :